Ján Mičuch: Tomáš XX. – Gabika
Pred lekárkou fakultou je dlhý rad. Zbierku na pomoc Rumunsku vyhlásili v rádiu už ráno, no ešte po zotmení jazdí mestom húkajúca dodávka, hlas z megafónu ľuďom pripomína, aby nosili len potraviny. Tomáš má ťažký ruksak stále na chrbte. Babka s mamou mu nabalili cukor, múku a cestoviny, on
Martin Hatala: Hliadky! Hliadky!
(ukážka z knihy, kapitola 2) ... Hlúčik miestnych chlapov si prezeral maľbu s výrazmi skúsených kunsthistorikov. Zamyslené hmkanie sa striedalo s nakláňaním hláv a znaleckým žmúrením. Z času na čas nejaký z mužov ukázal na obraz a čosi pošepol svojim spoločníkom. Po dlhšej porade si vedúci skupiny odkašľal. „Pekné,“
Štefan Šimko: Pesnička
Pohmkáva si vtieravú melódiu: „Načo pôjdem domov, keď nemám nikohooo...“ Vlastne má celkom dobrú náladu, ktorú mu urobila nahlúpla pesnička. Na každý tretí takt namočí do teplej vody panvicu a do rytmu ju mydlí. „Otec sa mi žení, matka leží v čiernej zemiiiii...“ Panvica je umytá, postaví ju na jedinú elektrickú
Ján Púček: Predjarie
O mesiac. Teda. Asi o tridsať dní. Príde marec. Zmizne sneh. Odhalí sa vlhká zem. Zavonia. Predjarie. Tie dva-tri dni v roku. Jedinečné. Neopakovateľné. Ľahko sa dajú prepásť. Ak človek nemá nablízku záhradu. A stromy. Ak sa topí v asfalte. Prejdú okolo bez dotyku. Bez závanu. Aké nepredstaviteľné. Že
Dominika Madro: Dediči posmrtnej ríše
(Ukážka z prológu a úvodných kapitol/spevov fantasy románu Dediči posmrtnej ríše, voľne inšpirovaného autorkinou víťaznou poviedkou MCF 2019 Spevy troch posmrtných ríš.) --------------- Toto si hovoria o počiatku Dräkavlšania. Väčšinou pri zbere zdravej úrody. Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela
Kristína Horňáková: Obrana krádeže starých fotografií
Pozerám sa na svoju mamu. Na čiernobielej fotke, ktorú som tajne zobrala z jej starého fotoalbumu, má devätnásť. Jedno oko prižmúrené, druhým sa na mňa bezstarostne díva. Obočie má mierne nadvihnuté. Jemne sa usmieva. Pôsobí tak, akoby v tej chvíli ani nemohla byť inou. Nezáleží jej na tom, ako a či
Peter Karpinský: Med z ľadových kvetov
(úryvok z knihy) Po zaviatej ceste sa vlieklo červené auto. Šofér by možno aj pridal, pretože šiel iba šesťdesiatkou, ale stále tak husto snežilo, že nebolo vidno ani na meter dopredu. Stierače usilovne kmitali, no veľké vločky v celých chumáčoch znovu a znovu pokrývali predné sklo auta a celú
Jana Bodnárová: Koža
(úryvok z knihy) K. bývala v izbe asi šesť metrov štvorcových s jedným maličkým oknom, ktorá možno slúžila ako alkovňa. K. si pod okno pritiahla stôl a kreslila pri slabom svetle. Pila litre čaju, fajčila, alebo len tak, s lakťom na stole a v dlani opretou hlavou, pozerala von. Videla dom oproti, ako rozseknutý. Na jeho
Peter Šulej: Fytopaleontológia
(úryvok z knihy) 3. Takto to predsa nemalo byť. Celé zle. Jednoducho cé zet. Peter sa zamiloval do krásnej, inteligentnej, bystrej, talentovanej, očarujúcej, pracovitej, šikovnej atď. mladej ženy. Netušil, že si s ňou berie aj svokru. Doteraz bol skalopevne presvedčený, že všetky vtipy o svokrách sú naozaj len a len
Mária Modrovich: Rozhovor s členkou kultu
(úryvky z knihy) VII. ...? Vieš čo, potom sa mi už zdalo, že jeho hlavný životný cieľ je ísť ľuďom na nervy. ... Určite mal aj nejaké dobré vlastnosti, ale neviem si na ne spomenúť. VIII. ...? Raz sa ma na vernisáži jedna novinárka opýtala, či si myslím, že
György Dragomán: Hranica
Ukážka pochádza z románu súčasného maďarského prozaika Györgyho Dragomána Hranica. Kniha vyšla vo vydavateľstve Zelený kocúr v roku 2019 v preklade Gabriely Magovej. JEDEN Stojím na chodbe pred riaditeľňou. Pozerám na tablá, kopa absolventov v bielych košeliach. Ja budem končiť až o päť rokov. Pozerám sa na účesy, väčšina má vrkoč,
Vanda Rozenbergová: Spoločný nočný mier
(úryvok z pripravovanej knihy) Omývajte jej pohlavie studenou vodou, radili mame staré ženy, keď som sa narodila, pohľad na moju utýranú tváričku jej to však nedovolil, žiadna studená voda, vari stačí len pootvoriť dvere do toho kriku, čo je v ňom? Čo je v ňom? Kričiace novorodeňa, je tam toho, ktoré nie
Dalimír Stano: Odklínanie studničiek
Sú miesta akoby zakliate. Sedíš zhrbený za stolom, na ňom pivo a dvojitá borovička. Počúvaš z mobilu skupinu System of a Down, batéria sa vybíja. To už je dávno po tom, ako si prišiel, asi tak pätnásť cigariet. Najprv si si zahral s Martou, Peťom a Karčim pár partií žolíka. Studničky sú
Eva Urbanová: Jeleňatý a Kravatý
ocinovi Ilustrácia: Radka Čabrádi Tvrdoňová Ako dieťa som na otcovi obdivovala jeho schopnosť vymýšľať si. Dokázal ma fascinovať na počkanie. Zdalo sa, že pozná odpoveď na všetko, a keď náhodou nie, tak si rýchlo jednu alebo hneď niekoľko odpovedí vymyslel. Aj z obyčajného „neviem“ vedel spraviť zaujímavé
Jana Beňová: „Na tejto ulici som doma, na tejto ulici som kráľ“
Na tejto ulici som doma je pripravovaná kniha reportáží z 8 a pol bratislavských ulíc. Mojou inšpiráciou bol rozhovor so šéfredaktorom časopisu Flaneur Fabianom Saulom v Denníku N. Flaneur sa v každom čísle venuje jednej ulici vždy v inom meste na svete. Prináša rôzne pohľady, detaily, mikrokozmos. Pripraviť jedno