Home-literárna kaviareň-NEpovinné čítanie

Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu

Gustave Flaubert: Pani Bovaryová Guy de Maupassant vo svojej Štúdii o Gustavovi Flaubertovi (1885) uvádza takúto jeho myšlienku: „Keď niekto vie vládnuť tou rozplývajúcou sa vecou, francúzskou prózou, keď pozná presnú hodnotu slov a keď túto hodnotu dokáže upraviť tým, že dá slovám isté miesto, keď vie strhnúť pozornosť z celej strany na jediný

Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy

František Švantner: Nevesta hôľ Fenomén lyrizovanej prózy dominuje predovšetkým v kontexte medzivojnovej literatúry, a to v prvej polovici dvadsiateho storočia. Lyrizujúce tendencie sa v epike ukazujú funkčné aj v zmysle ozvláštnenia textu, nielen ako spoločenský faktor. Prejavujú sa  konkrétne oslabením sujetu (dejovosti), vyššou miery expresívnosti, prítomnosťou prvkov senzuálneho vnímania, či súboru predstáv, snov a vízií pripomínajúcich žáner mýtu a rozprávky.

Veronika Perovská: Podoby fenoménu „zbytočného človeka“ v dráme A. P. Čechova Tri sestry

Anton Pavlovič Čechov: Tri sestry „Zbytočný človek“ ako špecifický typ postavy sa objavil prvýkrát u Alexandra Sergejeviča Puškina a reprezentuje ho protagonista Eugen Onegin z rovnomenného diela. Milan Pišút v Dejinách svetovej literatúry II. o tejto postave hovorí: „Charakter hrdinu, „zbytočného človeka“, rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným ani seba ani iných, podáva básnik ako výsledok nesprávnej výchovy v šľachtických

Michaela Olejárová: „Svedectvo o generácii, ktorú spustošila vojna – i keď unikla jej granátom.“

Erich Maria Remarque: Na západe nič nové Román nemeckého spisovateľa, ktorý opisuje hrôzy 1. svetovej vojny, bol knižne vydaný v roku 1929. Aj viac ako desať rokov po skončení vojny vyvolal búrlivé reakcie. Pre niekoho znamenal degradáciu nemeckých vojnových snáh, mnohí autora obvinili zo zveličovania, no tisíce čitateľov nadchol svojou otvorenosťou a ostrým odsúdením nezmyselného vojnového

Viktória Koósová: Antigona alebo príbeh o tom, že Téby nie sú Disneyland

Sofokles: Antigona Milí knižní cestovatelia, vitajte v antických Tébach. Sprevádzať vás bude Sofokles, ktorý okolo roku 442 pred n. l. napísal tragédiu o Antigone. Udalosti opísané v Antigone  však patria do obdobia asi jednej generácie pred Trójskou vojnou (1193 – 1183 pred n. l.), a to je teda riadne dávno, predtým než žil sám Sofokles. Obyvateľstvo Téb je

Michaela Olejárová: „Kto sa zrodil, aby prachom zeme brodil, nech! V mojej duši veselosť a smiech!“

Ján Smrek: Cválajúce dni (1925) Okrem básne Cválajúce dni nachádzame v rovnomennej zbierke Jána Smreka ešte jednu, myšlienkami a pocitmi, ktoré prezentuje, takmer rovnako programovú báseň. Napriek tomu, že sa básni Triumf nedostalo miesta na prvých stranách, akoby zhŕňala všetko podstatné, čo chce vitalistický lyrický subjekt povedať. Šťastie, mladosť a nádej sú kľúčovými slovami zbierky.

Dávid Dziak: Poď do hry, kým kohút nezaspieva

Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva Milý čitateľ, milá čitateľka, pozývam Ťa do najúspešnejšej drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva (1969, knižne 1971), ktorá je druhou časťou triptychu, tzv. Zvieracej trilógie (1. Pštrosí večierok; 3. Zažeň vlka). Predstav si pivnicu, v ktorej horí jedna sviečka osvetľujúca rozličné staré predmety a do ktorej ťa násilne zamknú, lebo