Prašná cesta sa striedala s vyasflatovanými úsekmi, ale do Santa Teresy vošli znova po hline. Ukázalo sa, že hlinená cesta vedie celým populárnym mestečkom, de facto jednou dlhou ulicou. Nad ňou viseli trsy elektrických káblov, po ktorých občas prebehli malí kapucíni. Z ulice sa napravo odbáčalo hore do kopcov, chodníčky naľavo zase smerovali na fotogenické pláže. Santa
Pred lekárkou fakultou je dlhý rad. Zbierku na pomoc Rumunsku vyhlásili v rádiu už ráno, no ešte po zotmení jazdí mestom húkajúca dodávka, hlas z megafónu ľuďom pripomína, aby nosili len potraviny. Tomáš má ťažký ruksak stále na chrbte. Babka s mamou mu nabalili cukor, múku a cestoviny, on sám priložil konzervy koložvárskej kapusty.
Oficiálny dôvod jej odchodu do Kostariky: nájdenie stratenej tety. Teta s manželom zmizli v sedemdesiatomšiestom, keď sa prevalilo, že sú dvojití agenti. Obaja v neprítomnosti dostali trest smrti za vlastizradu. Husák kvôli nim dokonca zrušil cestu do Nemecka, písali to vtedy aj v novinách. Prvé roky otcovi občas prišla pohľadnica z Londýna, dedkovi posielali lieky. Potom sa presunuli do
Terezka sa škrabe, zasvietil jej na displeji whatsapp. Chvíľu zvažovala, že mu neodpíše, ale bolo jej dcéry ľúto. Pozri ráno v škole na nástenke či majú vši, odpísala. Včera bola s Jasmínkou... Silvia poslala emoji ženy krčiacej plecami. Čo mám robiť?! Nechám to tak, kým neprídeš. Žena krčiaca plecami. Kedy prídeš? Krčenie pliec. Aké jednoduché
Medzinárodný expres číslo 22 preváža sovietskych vojakov z Moskvy do Milovíc, centra okupačnej alebo spriatelenej armády, podľa toho, či sa o týchto vojakoch rozprávajú ľudia doma alebo na verejnosti. Sedemnásť vozňový kolos, ktorý sa nezmestí na žiadny normálny perón, ťahajú dve bobiny, spoľahlivé legendy, vyrobené ešte v päťdesiatych rokoch. Nekonečná húsenica prichádza na stanicu
keď si nechceš kúpiť ďalšie náušnice, môžem ti urobiť masáž, povedala dredatá Mery, akoby odmietala Silviinu ľútosť. nie klasickú, ale energetickú, nemusím sa ťa ani dotknúť. Ale dotkla sa jej, masáž bola nakoniec až neľútostne fyzická. Mery prstami zachádzala pod záhyby kože, aby sa dostala k myofascii a uvoľnila stuhnuté svalstvo a tkanivo. Zjavne vedela,
Hipícke mestečko na juhozápadnom cípe polostrova ponúkalo špinavo-očarujúcu atmosféru. Vchádzalo sa doň zo strmého kopca úzkou, točitou, neosvetlenou cestou, vysekanou v džungli. A odrazu, hneď ako to prvé metre roviny dovoľovali: svetielka, lampióny a jednoduché drevené stánky, ako na kolene zbúchané, kde miestni predávali náramky s príveskami zo žraločích kostí a predražené prírodné repelenty, obľúbené aj
Hraj sa s tým, čo máš v nohaviciach a nie s brzdičom, hovorieva Tomášovi Ďuribáči, elitný košický rušňovodič, ku ktorému chodieva Tomáš načierno do nočných šícht ešte od čias, kedy študoval na priemyslovke. Je to ten istý rušňovodič, ktorému Tomáš ako sedemročný sedel na kolenách, keď sa prvýkrát viezol v lokomotíve cestou do Liptovského
Gelnica 1986 je hodvábnou šatkou, ktorou si majiteľ vytiera zadok. V tomto meste zvíťazila bieda nad chudobou. Ale súdruhovia zanovito predstierajú, že všetko je v totálnom poriadku. Pod definitívnu hladinu stiahla Gelnicu v šesťdesiatych rokoch strata postavenia okresného mesta. Pamätníkom tejto éry zostala administratívna budova ONV (Okresného národného výboru), týčiaca sa na začiatku či
Spoza výdajového okienka v ošarpaných dverách lietali nepekné slová. Boli skutočne veľmi nepekné, no hlas, ktorý ich šíril okolím, mohol pokojne patriť legendárnej redaktorke Rádia Slobodná Európa pani Angeše Kalinovej. Patril však pani Lune. Z otvoru ešte chvíľu trčali štíhle prsty zvierajúce dymiacu cigaretu značky Clea. Okienko sa napokon s rachotom definitívne zatvorilo. Kandidát