Ľudstvo momentálne nezažíva svoje najlepšie časy, globálne problémy vplývajú aj na deti, a teda ťažko predpovedať, aký to bude mať v budúcnosti na nich dosah. Aj z toho dôvodu sme sa rozhodli predstaviť také knihy od slovenských autorov, ktoré dávajú nádej. Nádej, že nikdy nie sme sami (Dievčatko so zápalkami); nádej, že raz znovu nájdeme pravé hodnoty (O
Postava matky bola v umení často zobrazovaná ako starostlivá, zodpovedná, obetavá a láskavá žena, ktorá materstvo vnímala ako najšťastnejšie obdobie svojho života. Idealizovaný obraz matky a materstva však časom prešiel nevyhnutnou demýtizáciou a problematizáciou, v ktorej pokračuje aj súčasná slovenská literatúra. Matky v nasledujúcich troch knihách spája to, že sú ústredným problémom rozprávania a svojím (ne)konaním zásadným spôsobom ovplyvňujú svojich najbližších.
Problematika starnutia a staroby je v nasledujúcich prózach vnímaná vo viacerých rovinách: na jednej strane je nevyhnutný proces starnutia intímnym problémom, s ktorým sa musia postavy vyrovnať, na druhej strane prekračuje úzko vymedzený rámec ich života a stáva sa súčasťou verejného diskurzu, v ktorom prevláda odmietavý postoj voči starým ľuďom. V textoch Etely Farkašovej, Jany Juráňovej a Stanislava Rakúsa sa staroba
Slovenskú poéziu pre deti a mládež po šiestich rokoch obohatil jeden z najlepších súčasných básnikov pre deti Valentín Šefčík zbierkou štyridsiatich „zázrakov“, ktorá vyšla pod názvom Zázraky. V stimulovaní slovenskej poézie, teda „v hľadaní hviezd“ pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti a násťročných, z ktorej vzišiel
Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím priamo alebo nepriamo ovplyvňujú i vlastné
Inakosť je atraktívna, ale pomerne frekventovaná téma. Aby dokázala opätovne zaujať, nemala by sa spoliehať len na svoj afektívny (citový, emocionálny) potenciál, ale dbať aj o kvalitu spracovania, spôsob, akým je v konkrétnych textoch modelovaná. Knihy z môjho výberu spája snaha autora a autoriek zachytiť rôzne podoby inakosti (samozrejme, vo vzťahu k ďalším témam či motívom). Hoci píšu
Zorientovať sa v preplnenom knižnom trhu je pre rodiča určite náročné. V nadväznosti na to a blížiace sa Vianoce som vybral päť, resp. šesť kníh, ktoré by svojou umeleckou kvalitou mohli dieťaťu a jeho rodine spríjemniť vianočné sviatky. Ide predovšetkým o novšie tituly vydané v posledných rokoch. Zároveň som „načrel“ do rozličných žánrov, a vybral som pre vás poéziu (Dvaja ľudia),
Periféria je v slovenskej literatúre tematizovaná v rôznych podobách. Samotný pojem periférie označuje okrajovú časť mesta, vzdialenejšie predmestie alebo všeobecne okrajovú, vedľajšiu oblasť niečoho. V súvislosti s periférnym však nehovoríme len o geografickom okraji, ale aj o sociálnej, ekonomickej či etnickej sfére, pričom jednotlivé podoby sa môžu navzájom prelínať alebo zo seba priamo vyplývať. Vážnosť témy zvyknú niektorí autori „odľahčiť“
Udalosťou roka 2020 v slovenskej poézii pre deti bolo nájdenie strateného rukopisu konkrétistu Jána Ondruša. Ako zvyčajne, kvalitu detskej poézie udržiava Daniel Hevier. Výborne ju dotvárajú najnovšie zbierky básní pre predškolákov Gabriely Dittelovej a Jany Šimulčíkovej, ako aj prínosný debut v tvorbe pre deti Mirky Ábelovej. Po 37 rokoch E. Markovič našiel rukopis jedinej knihy pre deti
Impulz slovenskej poézii pre deti sa snažilo dať vydavateľstvo Perfekt, ktoré usporiadalo súťaž o najlepšiu báseň určenú deťom a mládeži a následne najlepšie texty vydalo v zborníku. Slovenskú poézii pre deti v roku 2019 obohatila svojím básnickým debutom prozaička Marta Hlušíková. Kvalitu daného roku opäť udržal aj Daniel Hevier, a to výberom zo svojej detskej poézie a novým vydaním staršej zbierky.