Martina Buzinkaiová: Keď rodičia zlyhávajú

Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím priamo alebo nepriamo ovplyvňujú i vlastné

Martina Buzinkaiová: Inakosť v rôznych podobách

Inakosť je atraktívna, ale pomerne frekventovaná téma. Aby dokázala opätovne zaujať, nemala by sa spoliehať len na svoj afektívny (citový, emocionálny) potenciál, ale dbať aj o kvalitu spracovania, spôsob, akým je v konkrétnych textoch modelovaná. Knihy z môjho výberu spája snaha autora a autoriek zachytiť rôzne podoby inakosti (samozrejme, vo vzťahu k ďalším témam či motívom). Hoci píšu

Dávid Dziak: Knižné/nežné dotyky počas Vianoc

Zorientovať sa v preplnenom knižnom trhu je pre rodiča určite náročné. V nadväznosti na to a blížiace sa Vianoce som vybral päť, resp. šesť kníh, ktoré by svojou umeleckou kvalitou mohli dieťaťu a jeho rodine spríjemniť vianočné sviatky. Ide predovšetkým o novšie tituly vydané v posledných rokoch. Zároveň som „načrel“ do rozličných žánrov, a vybral som pre vás poéziu (Dvaja ľudia),

Martina Buzinkaiová: (Ne)veselý obraz periférie

Periféria je v slovenskej literatúre tematizovaná v rôznych podobách. Samotný pojem periférie označuje okrajovú časť mesta, vzdialenejšie predmestie alebo všeobecne okrajovú, vedľajšiu oblasť niečoho. V súvislosti s periférnym však nehovoríme len o geografickom okraji, ale aj o sociálnej, ekonomickej či etnickej sfére, pričom jednotlivé podoby sa môžu navzájom prelínať alebo zo seba priamo vyplývať. Vážnosť témy zvyknú niektorí autori „odľahčiť“

Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2020 – hľadanie veršov

Udalosťou roka 2020 v slovenskej poézii pre deti bolo nájdenie strateného rukopisu konkrétistu Jána Ondruša. Ako zvyčajne, kvalitu detskej poézie udržiava Daniel Hevier. Výborne ju dotvárajú najnovšie zbierky básní pre predškolákov Gabriely Dittelovej a Jany Šimulčíkovej, ako aj prínosný debut v tvorbe pre deti Mirky Ábelovej. Po 37 rokoch E. Markovič našiel rukopis jedinej knihy pre deti

Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2019 – v zábavnom móde

Impulz slovenskej poézii pre deti sa snažilo dať vydavateľstvo Perfekt, ktoré usporiadalo súťaž o najlepšiu báseň určenú deťom a mládeži a následne najlepšie texty vydalo v zborníku. Slovenskú poézii pre deti v roku 2019 obohatila svojím básnickým debutom prozaička Marta Hlušíková. Kvalitu daného roku opäť udržal aj Daniel Hevier, a to výberom zo svojej detskej poézie a novým vydaním staršej zbierky.

Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2018 – overená kvalita, ale aj nový impulz

Jeden z najkvalitnejších súčasných básnikov pre deti František Rojček obohatil slovenskú poéziu v r. 2018 zbierkou Na zmrzline so žirafou. V danom roku vyšlo mnoho reedícií, ktoré predstavujú overenú kvalitu, z ktorých by som odporučil najmä knihu Čo čaká prváka od Daniela Heviera. Kvalitatívnym impulzom pre slovenskú poéziu pre deti je špeciálne číslo časopisu Vertigo, ktoré bolo

Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2017 – formovanie reči dieťaťa

V roku 2017 vyčnieval v slovenskej poézii pre deti debut Jany Bžochovej-Wild pod názvom Mámenia a preliezačky (Nie tak – ale tak). Z pôvodnej tvorby ešte možno odporučiť zbierku básní Keď ťa chytím, tak ťa zjem! od Jozefa Kollára. Kvalitu daného roka udržal výberom z tvorby Tomáš Janovic v knihe Dínom-dánom. Abecedáre zachránil Daniel Hevier s druhým, prepracovaným vydaním Heviho ABCedára.

Michaela Rosová: Tvoja izba

Centrálnou témou najnovšej knihy Michaely Rosovej Tvoja izba (2019) je vnútorné prežívanie a celkové psychologické rozpoloženie rozprávačky. Príbeh nie je komplikovaný, tvorí ho jednoduchá epická linka o tom, ako sa rozprávačka presťahovala do bratislavského bytu a zoznámila sa s jeho predchádzajúcim majiteľom, umelcom Endrem. Následné nadviazanie vzťahu však komplikuje práve rozprávačkino vnútro. Protagonistka prózy o sebe hovorí v druhej osobe

Víťo Staviarsky: Kšeft

„Loli, loli paradička Andre bál... Komangela, komangela čingerla   Komange komange čingerla odá míro piráňóro o Béla. Komange komange čingerla odá míro piráňóro o Béla“ Ozývajú sa mi v hlave ozveny leta. Objednám si v žltom vlaku českej spoločnosti rovno dva piva a s ústami nacucnutými na studenú fľašu v spomienkach snívam o tom, koľko krát som sa práve tu opil