(výber z rukopisu) Prečo veľká láska bolí? Odpoveď je jednoduchá. Keď to s citom nepresolíš, nemáš z neho bolesť brucha. - Bez soli sa však žiť nedá. Daj si radšej niečo zdravé. To skôr budem bez obeda, než si žiť na poľnej tráve. Prečo sa ľuďom sníva? Lebo sú plní prianí. Zbalia
V roku 2739 z nezdravej hliny vykopú pozostatky kostry a plechové srdce jediné, čo nepodľahlo stáročiam zmien _ budú určovať dátum pohrebu a konečnú diagnózu: tvoje ílovité prsty príliš dlho rozrývali zem príliš dlho zatínali do môjho koreňa _ _ Deň potom keď otváram okno a dívam sa na vyhorené potrubia ktoré nie a nie sa zaceliť na
Výber z veršov poľskej poetky Marzanny Bogumiły Kielar Autorka prekladu Silvia Kaščáková. Básne pochádzajú z pripravovanej knihy. Cesta ráno ako malá pižmová kapsulka - chcelo by sa rozdrviť, rozotrieť v prstoch, aby vôňa na bruškách zostala silná. Tabakové listy schnú na drevených polienkach vedľa chudobných, ošarpaných domov a akoby z vody, sviežich v rannom
geomorfémy obrastené machom / vo vysokej tráve priehlbiny / zverou opustené ležoviská / vychladnuté skrýše / neobývané brlohy alebo vychodené miesta na okrajoch polí / nevýrazné / za dedinami pri jazerách a blízko rieky / všade sa zakrivujú texty / ich organické / členité povrchy kódy / šumy a kontexty sinice v
October, baby Ak zmeníš v slove láska niekoľko písmen a dve doplníš, vyjde ti šarlach. Ťažko sa to vyslovuje, najmä ak si pár dní po pôrode. Mojej skôr narodenej sestre tieto slabiky uviazli v hrdle skôr, ako sa naučila hovoriť. O pár rokov na jeseň, v čase, keď si moje nedovyvinuté pľúca privykali na
(výber z knihy) #uroboros Prvý list Korinťanom znie ako báseň od Válka láska je trpezlivá, nevystatuje sa, nemyslí na zlé správa sa nesebecky, je čistá ako plexisklo Válek vedel svoje ten, kto ľúbil, sklamal sa a ten kto sklamal, ľúbi sebectvo prosto k vyšším citom patrí prehodnocujem Válka (asi)milujem sa v tebe (asi)miluješ sa vo mne náš vzťah
Visenie môj manžel raz v lese za Košicami zrazil jeleňa bezvládne telo zvieraťa odletelo nabok špička parožia zostala zabodnutá v čelnom skle ako výkričník spomenul si vraj na uťaté hlavy v chatách a kultúrnych domoch zavesené len tak vo vzduchu (prezývané “trofeje”) nikdy nečakal, že jednu uvidí zblízka ráznym žmurknutím zo seba zotrel sklené
Hlava Tú hlavu treba ohlúpiť Tej hlave treba dobre dopriať Tej hlave treba dať všetko Čo potrebuje a po čom túži Lebo si to jednoznačne zaslúži Za tie veky nekonečné Počas ktorých zabránila Toľkým veciam zhora padajúcim Vniknúť do krku a ďalej Tú hlavu treba dobre ohlúpiť A nie ňou iba krútiť Pred pohostinstvom S nápisom Zatvorené
Poznámka: Básne boli nájdené v mojej živej pozostalosti, ako prvý si ich, samozrejme, prečítal Jožo Urban, niektoré z nich boli možno aj uverejnené v dobovej tlači. Presne si to už nepamätám, veď je to viac ako 30 rokov... Báseň xxx (aj ja píšem...) vznikla – keďže určite nie som vizionár – o rok-dva neskôr, zaradil som ju
Jozef Palaščák (1984) debutoval zbierkou Básní TELOI (2009). V roku 2010 vyšla bibliofília Otec, Syn a Cudzinka a zatiaľ ostatnou zbierkou je Notácia (2014). Jeho básne boli preložené a publikované v maďarčine, angličtine, slovinčine, bosniačtine a poľštine. Píše recenzie, poviedky, je