Silvia Rosivalová Baučeková: Sloboda alebo väzenie: vyberáš si ty!

3 júla 2023|Tags: , , |

Metafory paralýzy v románe Companion Piece od Ali Smith[1] Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou života. Rastliny sa otáčajú za slnkom, vtáky migrujú do teplých krajín, bylinožravce sa presúvajú na čerstvé pasienky a mäsožravce nasledujú svoju korisť. Ani ľudia nie sú v tomto výnimkou. Skupiny aj jednotlivci od nepamäti putovali hľadajúc pohostinnejšie podnebie, bohatšie

Martin Makara: Fámy nezneškodňuje kritické myslenie, ale kritická prax

12 júna 2023|Tags: , , |

V internetových diskusiách, pohostinstvách a na ďalších verejných fórach zavše príde na pretras otázka, prečo sa na Slovensku máme tak, ako sa máme. Zvlášť obľúbeným vstupom do diskusie je argument našou mentalitou, pričom pod tento pojem sa zmestia všetky mysliteľné necnosti od apatickosti až po závisť. Napodiv sa však k takzvanej slovenskej

Peter F. ‘Rius Jílek: K (ne)tematizácii transrodovosti v slovenskej próze

31 januára 2023|Tags: , , , |

Problematika rodovej identity sa v priebehu desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia začala postupne dostávať do verejného povedomia naprieč demokratickými spoločnosťami najmä prostredníctvom silnejúceho emancipačného hnutia, ktorého snahy o občiansku akceptáciu osôb primárne so sexuálnou príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu napokon v mnohých krajinách vyústili do legislatívneho dorovnávania práv s heterosexuálnou a cisrodovou[1] majoritou, či už

Juraj Nvota: Časozber nádeje

14 decembra 2022|Tags: , , |

K nádeji patria, ako sestry, aj viera a láska. A keby lásky nebolo, nebolo by nič. Keď som mal šesť rokov, bol som prvák na základnej škole a prvýkrát ma, ako horúčka, schvátilo niečo ako láska. Skôr ako láska to však bola nádej, predizba lásky. Ráno som vstával s

Michal Vašečka: O nádeji vo svete beznádeje

14 decembra 2022|Tags: , , , |

Nádej je zvláštna kategória na analýzu. Používame to slovo často, väčšina z nás, ale málo sa nad ním hlbšie zamýšľame. A málokto si ho sám pre seba hlbšie operacionalizuje, ako jednotka analýzy je to jednoducho ťažko uchopiteľný stav, jav, či prejav. A dôvodov je mnoho -  záleží od uhlu

Laura Kladeková: Sókratovská sila

2 decembra 2022|Tags: , , |

Prednedávnom som vzala susedu na výstavu košického maliara, kresliara a grafika Alexandra Eckerdta. Uprostred výstavnej sály si narýchlo prehliadla obrazy, potom sa na mňa otočila a akosi predčasne znudene sa opýtala: „A čím sa preslávil?“ Otázka, ktorá zaznela v galérii z môjho pohľadu plnej pozoruhodných umeleckých diel, ma zaskočila

Martina Buzinkaiová: Komický potenciál periférie v Kšefte Víťa Staviarskeho

16 novembra 2022|Tags: , , , |

Víťo Staviarsky vstúpil do literatúry novelou Kivader v roku 2007, hoci prvé poviedky publikoval už koncom osemdesiatych rokov. Do slovenskej prózy vniesol málo využívaný „tematický register, ktorý je úzko naviazaný na kombináciu rómskeho prostredia a geografického (východné Slovensko) a sociálneho okraja (alkoholizmus),“ (Passia a Taranenková 2014, s. 74). Spätosť s konkrétnym priestorovým rámcom

Alena Brindová: O ľuďoch, viniciach a studniach

18 októbra 2022|Tags: , , , |

(nad básňami Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej) Kosenie, štepárstvo, stolárstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo a predovšetkým vinárstvo. Lesy, rieky, piesok, vápenec, tiahnutie vozov, divá zver, vtáctvo, slamené nebo. Aby som trochu pozdvihla túto suchopárnu slovnú enumeráciu, tak aj rmut, kozodoj, obzerance, poškrabky, odkundes, kĺč, skalokráska, lemeše, ponk alebo holohumnica. Lýdia Vadkerti-Gavorníková sa narodila na

Martin Makara: Šťastie čiernobyľských riečných rýb v Ballovom svete Medzi ruinami

4 októbra 2022|Tags: , , , |

„So ženou ráno vstaneme a náš vzťah sa do večera rozpadáva,“ vzdychol starší pán. „To je úplne normálne,“ zívol Felešlegi a bolo po vyšetrení.“ (s. 109).   Svet ostatnej Ballovej prózy Medzi ruinami je totálnym rumoviskom – totálnym preto, lebo v ruinách je tu všetko: spoločnosť, mesto, rodina – napokon aj protagonista

Matúš Marcinčin: Básnik na výhosti

4 októbra 2022|Tags: , , , |

To boli chvíle, že i dnes ma bolia... Raz, keď som sa tak zahľadel, už neboli to viacej snežné polia, lež vražedné hry zrkadiel. (Keď nevedel som, čo vo mne mlčí..., 1943) Vyrovnávanie sa s tušením večnosti tvorí samu podstatu ľudského života. Je súčasťou existencie človeka, ktorý smeruje k záverečnému zmiereniu sa

Lucia Stašíková: Obraznosť v diele Chalíla Džibrána Prorok

15 júla 2022|Tags: , , |

Napriek tomu, že dielo Prorok od libanonského spisovateľa Chalíla Džibrána vzniklo v roku 1896 a bolo preložené do viac ako sto jazykov, u nás je pomerne málo známe. Prorok je žánrovo veľmi ťažko zaraditeľným dielom. Mohli by sme povedať, že je to lyrická próza, alebo akési podobenstvá vložené do lyrického

Matej Barč: Novomeského Otvorené okná. Pozoruhodne rôznorodá zbierka

17 júna 2022|Tags: , , , |

Už samotný názov zbierky odkazuje na generačnú a osobnú situovanosť Novomeského ako básnika, odkazujúcu na inšpiráciu medzivojnovými západnými avantgardami a prostredím veľkomesta (Paríž, Berlín, Moskva – v horváthovskom zmysle prerubovania „okien do Európy“ pre slovenskú literatúru a jej témy), v súvislosti s novými tvorivými inšpiráciami môžeme hovoriť o prevzdušnení, očistení, vyvetraní dovtedajšej slovenskej literatúry (porov. Barborík:

Romana Javorčeková: Filmová kultúra v online priestore

14 februára 2022|Tags: , |

V apríli roku 2020 spustila RTVS kampaň „Zostaňte doma“. Bolo to zároveň jedno z odporúčaní odborníkov, ktoré malo zabrániť šíreniu korona vírusu. Slogan uvedený v bublinke, ktorý mal v spoločnosti rezonovať v období plnom neistoty a chrániť životy ľudí, nasvedčuje tomu, že nastala veľká zmena v chápaní súkromného a verejného priestoru. A tú už predurčil vznik

Matúš Marcinčin: K ďalekým modrým vrchom

20 decembra 2021|Tags: , , , , |

Nás však čosi ženie, nutkanie pozrieť sa za tie modré vrchy. Územie za vrchmi, to je odveký sen a túžba. Potrebuje to každá generácia – onen sen ísť ďaleko-preďaleko. Preplavili sme sa cez oceán, aby sme... čo? Čo práve nás poháňa mocnejšie ako iných?  (Louis L´Amour)   Sen o ďalekých modrých

Katarína Hrabčáková: Podoby a premeny feminínnej identity v súčasnej slovenskej poézii

11 októbra 2021|Tags: , , , |

Dejiny slovenskej poézie písanej ženami sa nevyznačujú kontinuálnosťou, nemožno ich vnímať ani ako premeny básnických programov, avšak je podnetné sledovať tvorbu autoriek tak, ako sa utvárala v priebehu času. Mohli by sme hovoriť o postupnom skladaní individuálnych, spočiatku od seba nezávislých, hlasov do výsledného mnohohlasu. Ženská poézia v minulosti čelila mnohým