Martina Timková: Komika a Edgar Allan Poe?
Edgar Allan Poe (1809 – 1849) je známy predovšetkým ako autor napínavých, strašidelných a temných príbehov. Obmedziť Poeovu tvorbu iba na hororové texty by však bolo nesprávne. Dielo tohto amerického spisovateľa je totiž bohaté a rôznorodé: písal detektívne príbehy, literárnoteoretické texty, melancholické básne, satirické i komické poviedky. Vo svojej tvorbe dokázal
Folklór žije! Ale…
Folklór žije. Nepochybne. A predsa. Tisíce Slovákov tancujú, spievajú a hrajú vo folklórnych súboroch a skupinách. Státisíce aspoň občas sledujú folklórne predstavenia v amfiteátroch či televízii. Milióny si v sprche spievajú staré piesne alebo sa k spevu pridajú okolo táboráka, púšťajú si modernizovaný rom-pop, vnárajú sa do digitálneho folklóru mémov, zariaďujú si svoje domy sami,
Miroslava Kuľková: Ako filozofia lieči a prečo by sme ju mali počúvať aj dnes
Na úvod začnem hádankou – čo obohacuje život, pomáha v boji proti konšpiračnému mysleniu a rieši životné dilemy tam, kde psychológia nepomáha? Odpoveďou by možno mohla byť filozofia. Filozofia ako dôležitý doplnok kritického myslenia V roku 2020, v čase najhlbšej pandémie, som zo svojej izby v rodičovskom byte začala zadarmo ponúkať kurzy kritického
Martin Makara: Ako som sa vďaka poznámkam (konečne) naučil čítať
Čítať možno mnohými spôsobmi – prehľadovo aj výberovo, letmo aj pozorne, náhodne aj cieľavedome. Nech je naša motivácia k čítaniu akákoľvek, mali by sme k textu vždy zvoliť prístup najvhodnejší ako jeho povahe, tak aj našej potrebe. Pokiaľ po texte siahame s istým cieľom – dozvedieť sa čosi nové, pobaviť sa či
Magda Vášáryová: Pokoj, pokoj mi dajte!
Motto vyhlásenia novej slovenskej vlády znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Aj z tohto hesla je cítiť, že pokoj, konečne pokoj, je cieľom snaženia mnohých ľudí na Slovensku, inak by si to politici nedali do hesla. Moderné Slovensko by pokojne mohlo mať aj iné heslo, napríklad „Európskejší, tvorivejší a zaujímavejší život na
Edita Príhodová: „Príď, náš Pane! So svojou berlou lásky, pokoja“
Pri bádaní po význame pojmu pokoja sa môžeme odraziť od definície, akú podáva Slovník biblickej teológie. Jeho autori uznávajú, že človek si z celej hĺbky svojej bytosti želá pokoj. Dokonca po ňom „lačnie všetkými túžbami“ (Léon-Dufour, 1990, s. 902). Pokoj – hebrejsky šalom – je často používaným slovom starozákonnej i novozákonnej
Marta Hlušíková: Pokoj
Pokoj. Slovo s toľkými významami: stav bez pohybu, stav nečinnosti, stav bez ruchu, hluku, vojny. Takže mier. Plynulý tok, vyrovnanosť, spokojnosť. Ticho. Dalo by sa ešte dlho takto pokračovať. Áno, pokoj je stav, po ktorom túžime mnohí. Pred takmer tridsiatimi rokmi Daniel Hevier napísal: Ešte nikdy nebolo toľko ľudí, ktorí
Silvia Rosivalová Baučeková: Sloboda alebo väzenie: vyberáš si ty!
Metafory paralýzy v románe Companion Piece od Ali Smith[1] Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou života. Rastliny sa otáčajú za slnkom, vtáky migrujú do teplých krajín, bylinožravce sa presúvajú na čerstvé pasienky a mäsožravce nasledujú svoju korisť. Ani ľudia nie sú v tomto výnimkou. Skupiny aj jednotlivci od nepamäti putovali hľadajúc pohostinnejšie podnebie, bohatšie
Martin Makara: Fámy nezneškodňuje kritické myslenie, ale kritická prax
V internetových diskusiách, pohostinstvách a na ďalších verejných fórach zavše príde na pretras otázka, prečo sa na Slovensku máme tak, ako sa máme. Zvlášť obľúbeným vstupom do diskusie je argument našou mentalitou, pričom pod tento pojem sa zmestia všetky mysliteľné necnosti od apatickosti až po závisť. Napodiv sa však k takzvanej slovenskej
Peter F. ‘Rius Jílek: K (ne)tematizácii transrodovosti v slovenskej próze
Problematika rodovej identity sa v priebehu desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia začala postupne dostávať do verejného povedomia naprieč demokratickými spoločnosťami najmä prostredníctvom silnejúceho emancipačného hnutia, ktorého snahy o občiansku akceptáciu osôb primárne so sexuálnou príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu napokon v mnohých krajinách vyústili do legislatívneho dorovnávania práv s heterosexuálnou a cisrodovou[1] majoritou, či už
Juraj Nvota: Časozber nádeje
K nádeji patria, ako sestry, aj viera a láska. A keby lásky nebolo, nebolo by nič. Keď som mal šesť rokov, bol som prvák na základnej škole a prvýkrát ma, ako horúčka, schvátilo niečo ako láska. Skôr ako láska to však bola nádej, predizba lásky. Ráno som vstával s
Michal Vašečka: O nádeji vo svete beznádeje
Nádej je zvláštna kategória na analýzu. Používame to slovo často, väčšina z nás, ale málo sa nad ním hlbšie zamýšľame. A málokto si ho sám pre seba hlbšie operacionalizuje, ako jednotka analýzy je to jednoducho ťažko uchopiteľný stav, jav, či prejav. A dôvodov je mnoho - záleží od uhlu
Laura Kladeková: Sókratovská sila
Prednedávnom som vzala susedu na výstavu košického maliara, kresliara a grafika Alexandra Eckerdta. Uprostred výstavnej sály si narýchlo prehliadla obrazy, potom sa na mňa otočila a akosi predčasne znudene sa opýtala: „A čím sa preslávil?“ Otázka, ktorá zaznela v galérii z môjho pohľadu plnej pozoruhodných umeleckých diel, ma zaskočila
Martina Buzinkaiová: Komický potenciál periférie v Kšefte Víťa Staviarskeho
Víťo Staviarsky vstúpil do literatúry novelou Kivader v roku 2007, hoci prvé poviedky publikoval už koncom osemdesiatych rokov. Do slovenskej prózy vniesol málo využívaný „tematický register, ktorý je úzko naviazaný na kombináciu rómskeho prostredia a geografického (východné Slovensko) a sociálneho okraja (alkoholizmus),“ (Passia a Taranenková 2014, s. 74). Spätosť s konkrétnym priestorovým rámcom
Alena Brindová: O ľuďoch, viniciach a studniach
(nad básňami Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej) Kosenie, štepárstvo, stolárstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo a predovšetkým vinárstvo. Lesy, rieky, piesok, vápenec, tiahnutie vozov, divá zver, vtáctvo, slamené nebo. Aby som trochu pozdvihla túto suchopárnu slovnú enumeráciu, tak aj rmut, kozodoj, obzerance, poškrabky, odkundes, kĺč, skalokráska, lemeše, ponk alebo holohumnica. Lýdia Vadkerti-Gavorníková sa narodila na