Martina Timková: Telo ako príbeh
Prózy Petra Krištúfka, Ivany Dobrakovovej a Mieko Kawakami spájajú hlboké, niekedy až bolestivé pohľady na telesnosť a telo ako nositeľa skúseností. Každá z nich skúma jeho iný rozmer, no všetky spája presvedčenie, že telo je príbeh – a že ho nemožno oddeliť od toho, kým sme a ako žijeme.
Alexandra Salmela: Čítať Fínsko
Vybrať na reprezentáciu fínskej literatúry päť diel je nesmierne ťažká úloha, najmä preto, že nemám veľmi dobrý prehľad o tom, čo vyšlo v slovenskom, respektíve českom preklade. Najmä v poslednom období bol export a preklad fínskej literatúry veľmi dobre podporovaný, takže i na Slovensku začíname mať pomerne slušné možnosti čítať súčasnú fínsku literatúru; množstvo
Patrícia Vesel Ganoczyová: Ako najlepšie pochopiť niektoré témy a vnoriť sa do nich?
Cez perspektívu tých, ktorí nimi žijú Akúkoľvek žánrovú, aj odbornú psychologickú, literatúru najčastejšie píšu ľudia, ktorí sa dlhodobo, do hĺbky a s maximálnym záujmom venujú konkrétnej téme alebo špecifickému okruhu tém. Väčšinou sú to odborníčky a odborníci v danej oblasti. Niekedy sú však autorkami a autormi tí, ktorí nemajú psychologické, pedagogické či medicínske
Patrícia Vesel Ganoczyová: Ako lepšie porozumieť sebe aj iným
(Žiť život vo vzťahoch s uvedomením, kto sme a čo si zaslúžime) Všetci sme si v niečom veľmi podobní – v univerzálnych túžbach, potrebách pre život, niektorých vlastnostiach, emóciách, vnímaní. V niečom sme zas od seba odlišní – v záujmoch, osobnostných charakteristikách, sociálnych zručnostiach, skúsenostiach, príbehoch, ktoré máme za sebou. Sme
Martina Timková: Neznesiteľná krehkosť bytia
Tri príbehy – od Oceana Vuonga, Seána Hewitta a Veroniky Opatřilovej – spája lyrický jazyk, bolestivá úprimnosť a schopnosť zachytiť momenty, keď sme najzraniteľnejší. V knihách dominujú témy identity, vzťahov, bolesti, straty, traumy, duševného zdravia a prežívania (kvír) lásky. Protagonisti túžia byť pochopení, prijatí a milovaní – hoci len na chvíľu... Ocean Vuong vo
Patrícia Vesel Ganoczyová: Ako identifikovať, pomenovať, pochopiť a začať liečiť traumu
Slovo trauma pochádza z gréčtiny a prekladá sa ako rana alebo zranenie. Psychickú traumu môžeme chápať ako dôsledok výrazne zaťažujúcej udalosti, ktorá má negatívny dosah na ďalší život človeka, ktorý ju prežil. Za traumatickú udalosť sa najčastejšie považovali prírodné katastrofy, vojny, ozbrojené konflikty, nútené presídlenia, ale aj človekom spôsobené nehody, násilie, prepadnutie,
Patrícia Vesel Ganoczyová: Nie sme nepopísaný list papiera
Ako medzigeneračné traumy a ich prenos v rodinnom prostredí ovplyvňuje naše prežívanie a správanie. Medzigeneračný prenos je psychologický a psychoterapeutický koncept, ktorý skúma a vysvetľuje prenos traumatických skúseností a ich dopadov naprieč generáciami ku konkrétnemu jednotlivcovi. Pôvodne bol tento jav a jeho dôsledky na mentálne zdravie skúmaný v kontexte druhej generácie preživších holokaustu a neskôr aj v populácii
Marka Staviarska: Čas radosti, veselosti
Pozor, pozor, prichádza ten čas! Čas radosti, veselosti. Keď... Mne sa to akosi nezdá. Mailová schránka praská vo švíkoch, prijaté a neprijaté hovory sa kopia, počítač hlási: Disk je plný!, nástenku mám posiatu žltými aj zelenými „pripomínacími“ papierikmi, neposkladaná kopa prádla v spálni začína dosahovať výšku Gerlachu, nedokončený adventný veniec na
Eva Luka: Napíš niečo o radosti
Keď som dostala ponuku predstaviť pre portál Knihy na dosah tri radostné knihy od slovenských autorov, radostne som súhlasila a myslela si, že to bude ľahké. Čítala som od detstva všetko, čo mi prišlo pod ruku (doslova a do písmena – od kníh, ktoré sme ako deti dostávali cez rodičovskú a
Martina Timková: Pohľad do minulosti
Druhá svetová vojna, Slovenský štát, holokaust. Hoci ide o témy z minulosti, majú čo povedať i dnešným čitateľom a čitateľkám. Nasledujúci autori sa rozhodli vyrovnať sa s našou minulosťou cez príbehy troch (ne)obyčajných ľudí: spoznáme osud malého židovského chlapca, nešťastného stolára Brtka i mladej Tisovej zapisovateľky. Príbeh útlej novely Petra Krištúfka, Ema a smrtihlav (2014), sa
Aká kniha, taký folklór
Jedným z aktuálnych trendov v slovenskej próze je pohyb z centra na perifériu a tendencia k regionalizmu a folklorizácii. V nasledujúcich troch prózach sa tri slovenské autorky síce vyberú na perifériu či do minulosti (vlastnej, intímnej i spoločenskej, slovenskej), no nezabúdajú ani na súčasnosť, ktorá sa v textoch sprítomňuje viacerými spôsobmi. V Čepci (2019) Kataríny Kucbelovej
Peter Karpinský: Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja…
Vraví sa, že Vianoce sú sviatkami pokoja a mieru, hoci... občas to tak vôbec nevyzerá. Hlavne tesne pred sviatkami by ste pokoj hľadali márne. Ľudia sa náhlia, aby stihli kúpiť darčeky pre svojich blízky, aby mali doma pekne upratané, aby mali navarené, napečené... Skrátka, aby Vianoce boli úplne perfektné. Podľa
Jakub Drábik: Slovenskí historici dokazujú, že aj ťažké historické témy sa dajú podať zaujímavo
Komunikácia vedeckých poznatkov a zložitých teórií navonok, smerom k laickej verejnosti, je ťažký koníček. Autorky a autori, ktorí sa na túto úlohu podujmú sú ako ekvilibristi, chodiaci po tenučkom lane natiahnutom nad priepasťou neúspechu, odmietnutia a kritiky. Vychýliť ich pritom môže ako vánok prílišnej zložitosti podaných informácií, tak aj vietor vedeckej nepresnosti. Zápasia
Martina Buzinkaiová: V literárnych izbách
Izby v knihách sú, rovnako ako tie v skutočnom svete, rozmanité. V niektorých sa zdržíme krátko, v iných prežijeme zásadné okamihy našich životov a ich podoba sa nám hlboko vryje do pamäti. Pre postavy z nasledujúcich kníh je intímny priestor izby veľmi dôležitý, ich vzťah k nemu je ale často problematický a nejednoznačný. V debute Nicol
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2022 – TOP3
Vydavateľstvo OZ FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania vydalo v roku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohatili slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné. Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby od Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou