Miroslav Činčár: Obyčajní ľudia – kartogram komunikácie
„Komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom.“ (Karl Jaspers) Debutový román Obyčajní ľudia (1976) od americkej spisovateľky, absolventky Michiganskej univerzity v odbore vychovávateľstvo, Judith Guestovej (1936) zaznamenal u čitateľov
Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie
Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia.
Daniela Slančová: Dôležitá nie je kniha, ale vzťah
Daniela Slančová je profesorkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, pôsobí na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií, na Katedre slovenského jazyka. Pracuje v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä štylistiky, rétoriky a sociolingvistiky. V
Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit
Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne
Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme
Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o
Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia
Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto
Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová
Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku
Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú
Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej
Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok
Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z
Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu
Božena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy
Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom
„Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy
Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“
Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne
Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať
Katarína Kucbelová (1979) je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (2019), autorkiným prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (2019), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Pracuje ako kultúrna manažérka,
Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život
Silvia Kaščáková (1976) je poetka, textárka (napríklad pre Katku Koščovú, Komajotu a gospelové kapely) libretistka, prekladateľka... alebo spisovateľka všeobecne (spektrum textov je širšie, než tu uvádzame) a vysokoškolská pedagogička. Vydanie svojej prvej zbierky poézie úspešne zatajuje.
Patrícia Gabrišová: Born to be Wild(e)
Krása ako základná estetická hodnota je predmetom spoločenských diskusií od antiky po súčasnosť. Autor, ktorému sa v príspevku budem venovať, vystihol východisko svojej poetiky v stručnej formulácii: „Vyvolení sú tí, pre ktorých niečo krásneho
Uršula Kovalyk: Chcela by som mať vždy v sebe nádej, že naša civilizácia bude naozaj pre všetkých, nie iba pre bohatých, mocných a vyvolených
Autor grafiky: Tomáš Straka Uršula Kovalyk (1969) je neodmysliteľnou súčasťou Košického undergroundu. Vyštudovala strednú zdravotnú školu v Košiciach a Sociálnu prácu v Trnave. Pracovala ako ošetrovateľka laboratórnych zvierat či v Krízovom centre pre obete násilia. Do živého
Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu
Revitalizácia lyricky tvarovanej prózy či, ak chceme, prózy naturizmu prebieha aj v súčasnosti – okrem samostatného literárnovedného výskumu funguje povinné čítanie, v rámci ktorého študenti vyhodnocujú svoje čitateľské preferencie. Recepcia tvorby Dobroslava Chrobáka naberá
Peter Machajdík: Snažím sa vyhľadávať umelcov, ktorí ma posunú dopredu, pri ktorých sa mi nerozšíria zreničky, ale obzory
Tvorba hudobného skladateľa Petra Machajdíka (1961) zahŕňa diela inštrumentálne, vokálne, zvukové prostredia, grafické partitúry, hudbu k filmom, rozhlasovým hrám a tanečným predstaveniam. Je charakteristická etickým, morálnym a humánnym rozmerom, odmietajúcim a odsudzujúcim rasovú a sociálnu
Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu
Guy de Maupassant vo svojej Štúdii o Gustavovi Flaubertovi (1885) uvádza takúto jeho myšlienku: „Keď niekto vie vládnuť tou rozplývajúcou sa vecou, francúzskou prózou, keď pozná presnú hodnotu slov a keď túto hodnotu dokáže
Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy
Fenomén lyrizovanej prózy dominuje predovšetkým v kontexte medzivojnovej literatúry, a to v prvej polovici dvadsiateho storočia. Lyrizujúce tendencie sa v epike ukazujú funkčné aj v zmysle ozvláštnenia textu, nielen ako spoločenský faktor. Prejavujú sa konkrétne oslabením sujetu (dejovosti), vyššou
Ingrid Šajbanová: Knihy nás inšpirujú a my skúšame nové veci
Ingrid Šajbanová vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, absolvovala kurzy keramiky a voľného umenia vo Viedni. I keď dlhší čas svojho profesijného života venovala nemeckému jazyku, k tvoreniu sa vrátila počas materskej dovolenky, kde
„…najviac práce s aforizmami by malo zabrať škrtanie“
Jozef Husovský (1973) študoval teológiu na CMBF UK Bratislava – Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí v rokoch 1991 – 1997. Po skončení sa venoval štúdiu publicistiky v Prahe, kde v súčasnosti žije. V roku 1997
Veronika Perovská: Podoby fenoménu „zbytočného človeka“ v dráme A. P. Čechova Tri sestry
„Zbytočný človek“ ako špecifický typ postavy sa objavil prvýkrát u Alexandra Sergejeviča Puškina a reprezentuje ho protagonista Eugen Onegin z rovnomenného diela. Milan Pišút v Dejinách svetovej literatúry II. o tejto postave hovorí: „Charakter hrdinu, „zbytočného človeka“, rozčarovaného
„…s vedomím, že stále nám pri uchopovaní vecí niečo uniká“
Jana Juhásová vyučuje teóriu literatúry a dejiny slovenskej poézie 20. a 21. storočia na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Predchádzajúce literárnovedné štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde obhájila dizertačnú prácu.
Dana Hlavatá: Píšem podľa toho, akú mám náladu
Stretnutie so spisovateľkou Danou Hlavatou bolo nabité humorom, smiechom a inšpirujúcimi slovami. Zistili sme, že pani Hlavatá má nadovšetko rada svoju vnučku Emku a okrem práce dramaturgičky v Slovenskej televízii sa venuje výtvarnej tvorbe a písaniu rozhlasových hier, dramatických