Miroslav Činčár: Obyčajní ľudia – kartogram komunikácie

25 septembra 2020|Komentáre vypnuté na Miroslav Činčár: Obyčajní ľudia – kartogram komunikácie

„Komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom.“ (Karl Jaspers) Debutový román Obyčajní ľudia (1976) od americkej spisovateľky, absolventky Michiganskej univerzity v odbore vychovávateľstvo, Judith Guestovej (1936) zaznamenal u čitateľov

Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie

24 septembra 2020|Komentáre vypnuté na Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie

Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia.

Daniela Slančová: Dôležitá nie je kniha, ale vzťah

4 augusta 2020|Komentáre vypnuté na Daniela Slančová: Dôležitá nie je kniha, ale vzťah

Daniela Slančová je profesorkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, pôsobí na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií, na Katedre slovenského jazyka. Pracuje v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä štylistiky, rétoriky a sociolingvistiky. V

Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit

21 júla 2020|Komentáre vypnuté na Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit

Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne

Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme

2 júla 2020|Komentáre vypnuté na Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme

Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o

Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia

22 júna 2020|Komentáre vypnuté na Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia

Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto

Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová

15 júna 2020|Komentáre vypnuté na Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová

Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku

Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú

11 júna 2020|Komentáre vypnuté na Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú

Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej

Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok

7 mája 2020|Komentáre vypnuté na Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok

Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z

Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu

30 apríla 2020|Komentáre vypnuté na Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu

Božena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy

Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom

30 marca 2020|Komentáre vypnuté na Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom

„Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy

Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“

3 marca 2020|Komentáre vypnuté na Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“

Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne

Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať

24 februára 2020|Komentáre vypnuté na Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať

Katarína Kucbelová (1979) je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (2019), autorkiným prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (2019), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Pracuje ako kultúrna manažérka,

Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život

30 januára 2020|Komentáre vypnuté na Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život

Silvia Kaščáková (1976) je poetka, textárka (napríklad pre Katku Koščovú, Komajotu a gospelové kapely) libretistka, prekladateľka... alebo spisovateľka všeobecne (spektrum textov je širšie, než tu uvádzame) a vysokoškolská pedagogička. Vydanie svojej prvej zbierky poézie úspešne zatajuje.

Patrícia Gabrišová: Born to be Wild(e)

29 januára 2020|Komentáre vypnuté na Patrícia Gabrišová: Born to be Wild(e)

Krása ako základná estetická hodnota je predmetom spoločenských diskusií od antiky po súčasnosť. Autor, ktorému sa v príspevku budem venovať, vystihol východisko svojej poetiky v stručnej formulácii: „Vyvolení sú tí, pre ktorých niečo krásneho

Uršula Kovalyk: Chcela by som mať vždy v sebe nádej, že naša civilizácia bude naozaj pre všetkých, nie iba pre bohatých, mocných a vyvolených

15 januára 2020|Komentáre vypnuté na Uršula Kovalyk: Chcela by som mať vždy v sebe nádej, že naša civilizácia bude naozaj pre všetkých, nie iba pre bohatých, mocných a vyvolených

Autor grafiky: Tomáš Straka Uršula Kovalyk (1969) je neodmysliteľnou súčasťou Košického undergroundu. Vyštudovala strednú zdravotnú školu v Košiciach a Sociálnu prácu v Trnave. Pracovala ako ošetrovateľka laboratórnych zvierat či v Krízovom centre pre obete násilia. Do živého

Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu

11 decembra 2019|Komentáre vypnuté na Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu

Revitalizácia lyricky tvarovanej prózy či, ak chceme, prózy naturizmu prebieha aj v súčasnosti – okrem samostatného literárnovedného výskumu funguje povinné čítanie, v rámci ktorého študenti vyhodnocujú svoje čitateľské preferencie. Recepcia tvorby Dobroslava Chrobáka naberá

Peter Machajdík: Snažím sa vyhľadávať umelcov, ktorí ma posunú dopredu, pri ktorých sa mi nerozšíria zreničky, ale obzory

9 decembra 2019|Komentáre vypnuté na Peter Machajdík: Snažím sa vyhľadávať umelcov, ktorí ma posunú dopredu, pri ktorých sa mi nerozšíria zreničky, ale obzory

Tvorba hudobného skladateľa Petra Machajdíka (1961) zahŕňa diela inštrumentálne, vokálne, zvukové prostredia, grafické partitúry, hudbu k filmom, rozhlasovým hrám a tanečným predstaveniam. Je charakteristická etickým, morálnym a humánnym rozmerom, odmietajúcim a odsudzujúcim rasovú a sociálnu

Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu

18 novembra 2019|Komentáre vypnuté na Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu

Guy de Maupassant vo svojej Štúdii o Gustavovi Flaubertovi (1885) uvádza takúto jeho myšlienku: „Keď niekto vie vládnuť tou rozplývajúcou sa vecou, francúzskou prózou, keď pozná presnú hodnotu slov a keď túto hodnotu dokáže

Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy

1 júla 2019|Komentáre vypnuté na Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy

Fenomén lyrizovanej prózy dominuje predovšetkým v kontexte medzivojnovej literatúry, a to v prvej polovici dvadsiateho storočia. Lyrizujúce tendencie sa v epike ukazujú funkčné aj v zmysle ozvláštnenia textu, nielen ako spoločenský faktor. Prejavujú sa  konkrétne oslabením sujetu (dejovosti), vyššou

Ingrid Šajbanová: Knihy nás inšpirujú a my skúšame nové veci

13 júna 2019|Komentáre vypnuté na Ingrid Šajbanová: Knihy nás inšpirujú a my skúšame nové veci

 Ingrid Šajbanová vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, absolvovala kurzy keramiky a voľného umenia vo Viedni. I keď dlhší čas svojho profesijného života venovala nemeckému jazyku, k tvoreniu sa vrátila počas materskej dovolenky, kde

„…najviac práce s aforizmami by malo zabrať škrtanie“

15 marca 2019|Komentáre vypnuté na „…najviac práce s aforizmami by malo zabrať škrtanie“

Jozef Husovský (1973) študoval teológiu na CMBF UK Bratislava – Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí v rokoch 1991 – 1997. Po skončení sa venoval štúdiu publicistiky v Prahe, kde v súčasnosti žije. V roku 1997

Veronika Perovská: Podoby fenoménu „zbytočného človeka“ v dráme A. P. Čechova Tri sestry

7 februára 2019|Komentáre vypnuté na Veronika Perovská: Podoby fenoménu „zbytočného človeka“ v dráme A. P. Čechova Tri sestry

„Zbytočný človek“ ako špecifický typ postavy sa objavil prvýkrát u Alexandra Sergejeviča Puškina a reprezentuje ho protagonista Eugen Onegin z rovnomenného diela. Milan Pišút v Dejinách svetovej literatúry II. o tejto postave hovorí: „Charakter hrdinu, „zbytočného človeka“, rozčarovaného

„…s vedomím, že stále nám pri uchopovaní vecí niečo uniká“

14 decembra 2018|Komentáre vypnuté na „…s vedomím, že stále nám pri uchopovaní vecí niečo uniká“

Jana Juhásová vyučuje teóriu literatúry a dejiny slovenskej poézie 20. a 21. storočia na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Predchádzajúce literárnovedné štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde obhájila dizertačnú prácu.

Dana Hlavatá: Píšem podľa toho, akú mám náladu

4 decembra 2018|Komentáre vypnuté na Dana Hlavatá: Píšem podľa toho, akú mám náladu

Stretnutie so spisovateľkou Danou Hlavatou bolo nabité humorom, smiechom a inšpirujúcimi slovami. Zistili sme, že pani Hlavatá má nadovšetko rada svoju vnučku Emku a okrem práce dramaturgičky v Slovenskej televízii sa venuje výtvarnej tvorbe a písaniu rozhlasových hier, dramatických