Andrea Petrovčinová: Pevne verím, že pozitívne správy majú silnejší náboj než tie negatívne…
Andrea Petrovčinová pochádza z Humenného a svoj bakalársky a magisterský titul dokončila v odbore Britské americké štúdiá na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je manažérkou publicity projektov pre mestskú neziskovú organizáciu Creative Industry Košice. Od roku 2018
Nina Kollárová: …poznanie, že písať sa dá skoro o všetkom, prišlo časom
Nina Kollárová (1990) študovala učiteľstvo angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre anglistiky a amerikanistiky. Počas vysokoškolského štúdia absolvovala dva študijné pobyty v Prahe a v Katoviciach, čo svedčí nielen
Viktor Suchý: Bránime sa zvyšovaním rýchlosti
autor fotografie: Róbert Dobrocký Viktor Suchý absolvoval v roku 2003 magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V diplomovej práci Objavovanie pomalosti (pod vedením PhDr. Juraja Briškára,
Martin Benikovský: …neexistuje slovenská súťaž, kde by súperili reportáže a recenzie
Martin Benikovský je učiteľ a aktivista. Študoval na Prešovskej univerzite v Prešove a na Univerzite M. Bela v B. Bystrici. Následne štyri roky pôsobil ako lektor slovenského jazyka a kultúry na univerzite v Užhorode.
Vanda Rozenbergová: Mňa nepoháňa tragika a dni, keď sa mi nedarí, naopak
O Vande Rozenbergovej (1971) možno písať obligátne veci, ako napríklad to, že sa narodila v Bojniciach, vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave či to, že vydala kritikou (d)ocenené knihy Vedľajšie účinky chovu
Daniel Pastirčák: Slová strácajú hĺbku a závažnosť, ak nie sú očisťované tichom
Daniela Pastirčáka (1959) netreba čítajúcej verejnosti predstavovať. Knižne debutoval zbierkou príbehov Damianova rieka (1993), na ktorú nadviazala rozprávková sága Čintet alebo More na konci sveta (2000), Mini mýty (2011), Pontyho hora (2019) a ďalšie.
Miroslav Činčár: Obyčajní ľudia – kartogram komunikácie
„Komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom.“ (Karl Jaspers) Debutový román Obyčajní ľudia (1976) od americkej spisovateľky, absolventky Michiganskej univerzity v odbore vychovávateľstvo, Judith Guestovej (1936) zaznamenal u čitateľov
Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie
Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia.
Daniela Slančová: Dôležitá nie je kniha, ale vzťah
Daniela Slančová je profesorkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, pôsobí na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií, na Katedre slovenského jazyka. Pracuje v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä štylistiky, rétoriky a sociolingvistiky. V
Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit
Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne
Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme
Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o
Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia
Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto
Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová
Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku
Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú
Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej
Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok
Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z
Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu
Božena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy
Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom
„Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy
Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“
Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne
Katarína Kucbelová: Neberme spisovateľom schopnosť pozorovať
Katarína Kucbelová (1979) je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (2019), autorkiným prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (2019), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Pracuje ako kultúrna manažérka,
Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život
Silvia Kaščáková (1976) je poetka, textárka (napríklad pre Katku Koščovú, Komajotu a gospelové kapely) libretistka, prekladateľka... alebo spisovateľka všeobecne (spektrum textov je širšie, než tu uvádzame) a vysokoškolská pedagogička. Vydanie svojej prvej zbierky poézie úspešne zatajuje.
Patrícia Gabrišová: Born to be Wild(e)
Krása ako základná estetická hodnota je predmetom spoločenských diskusií od antiky po súčasnosť. Autor, ktorému sa v príspevku budem venovať, vystihol východisko svojej poetiky v stručnej formulácii: „Vyvolení sú tí, pre ktorých niečo krásneho
Uršula Kovalyk: Chcela by som mať vždy v sebe nádej, že naša civilizácia bude naozaj pre všetkých, nie iba pre bohatých, mocných a vyvolených
Autor grafiky: Tomáš Straka Uršula Kovalyk (1969) je neodmysliteľnou súčasťou Košického undergroundu. Vyštudovala strednú zdravotnú školu v Košiciach a Sociálnu prácu v Trnave. Pracovala ako ošetrovateľka laboratórnych zvierat či v Krízovom centre pre obete násilia. Do živého
Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu
Revitalizácia lyricky tvarovanej prózy či, ak chceme, prózy naturizmu prebieha aj v súčasnosti – okrem samostatného literárnovedného výskumu funguje povinné čítanie, v rámci ktorého študenti vyhodnocujú svoje čitateľské preferencie. Recepcia tvorby Dobroslava Chrobáka naberá
Peter Machajdík: Snažím sa vyhľadávať umelcov, ktorí ma posunú dopredu, pri ktorých sa mi nerozšíria zreničky, ale obzory
Tvorba hudobného skladateľa Petra Machajdíka (1961) zahŕňa diela inštrumentálne, vokálne, zvukové prostredia, grafické partitúry, hudbu k filmom, rozhlasovým hrám a tanečným predstaveniam. Je charakteristická etickým, morálnym a humánnym rozmerom, odmietajúcim a odsudzujúcim rasovú a sociálnu
Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu
Guy de Maupassant vo svojej Štúdii o Gustavovi Flaubertovi (1885) uvádza takúto jeho myšlienku: „Keď niekto vie vládnuť tou rozplývajúcou sa vecou, francúzskou prózou, keď pozná presnú hodnotu slov a keď túto hodnotu dokáže