Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme

2 júla 2020|

Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o ľudskom vývoji. Píše sa približne 3000 pred naším letopočtom a dejiny vytvorili hrdinu  Gilgameša. Alebo

Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia

22 júna 2020|

Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto však dozrela ako dobré víno. Hovoríme o epose Johna Miltona Stratený raj. Zákaz sa týkal jeho

Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu

30 apríla 2020|

Božena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy ako manželky a matky ostával  stabilný. Jej činnosť, doteraz obmedzená na vedenie domácnosti, sa postupne

Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom

30 marca 2020|

„Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy sa javilo gesto slobody ako vyhranenosti voči svetu, do ktorého bol jedinec násilím vrhnutý. Filozofia

Patrícia Gabrišová: Born to be Wild(e)

29 januára 2020|

Krása ako základná estetická hodnota je predmetom spoločenských diskusií od antiky po súčasnosť. Autor, ktorému sa v príspevku budem venovať, vystihol východisko svojej poetiky v stručnej formulácii: „Vyvolení sú tí, pre ktorých niečo krásneho znamená len krásu.“ Krása je prezentovaná aj v románe Fiodora Michailoviča Dostojevského Idiot (1869) ako

Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu

11 decembra 2019|

Revitalizácia lyricky tvarovanej prózy či, ak chceme, prózy naturizmu prebieha aj v súčasnosti – okrem samostatného literárnovedného výskumu funguje povinné čítanie, v rámci ktorého študenti vyhodnocujú svoje čitateľské preferencie. Recepcia tvorby Dobroslava Chrobáka naberá nové kontúry a jeho Drak sa opätovne vracia do našich životov. Lyrizovaná próza (tento termín,

Miroslav Činčár: Pani Bovaryová alebo estetika opisu

18 novembra 2019|

Guy de Maupassant vo svojej Štúdii o Gustavovi Flaubertovi (1885) uvádza takúto jeho myšlienku: „Keď niekto vie vládnuť tou rozplývajúcou sa vecou, francúzskou prózou, keď pozná presnú hodnotu slov a keď túto hodnotu dokáže upraviť tým, že dá slovám isté miesto, keď vie strhnúť pozornosť z celej strany na

Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy

1 júla 2019|

Fenomén lyrizovanej prózy dominuje predovšetkým v kontexte medzivojnovej literatúry, a to v prvej polovici dvadsiateho storočia. Lyrizujúce tendencie sa v epike ukazujú funkčné aj v zmysle ozvláštnenia textu, nielen ako spoločenský faktor. Prejavujú sa  konkrétne oslabením sujetu (dejovosti), vyššou miery expresívnosti, prítomnosťou prvkov senzuálneho vnímania, či súboru predstáv, snov a vízií pripomínajúcich žáner mýtu a

Veronika Perovská: Podoby fenoménu „zbytočného človeka“ v dráme A. P. Čechova Tri sestry

7 februára 2019|

„Zbytočný človek“ ako špecifický typ postavy sa objavil prvýkrát u Alexandra Sergejeviča Puškina a reprezentuje ho protagonista Eugen Onegin z rovnomenného diela. Milan Pišút v Dejinách svetovej literatúry II. o tejto postave hovorí: „Charakter hrdinu, „zbytočného človeka“, rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným ani seba ani iných, podáva básnik ako výsledok nesprávnej výchovy v šľachtických

Michaela Olejárová: „Svedectvo o generácii, ktorú spustošila vojna – i keď unikla jej granátom.“

12 júla 2018|

Erich Maria Remarque: Na západe nič nové Román nemeckého spisovateľa, ktorý opisuje hrôzy 1. svetovej vojny, bol knižne vydaný v roku 1929. Aj viac ako desať rokov po skončení vojny vyvolal búrlivé reakcie. Pre niekoho znamenal degradáciu nemeckých vojnových snáh, mnohí autora obvinili zo zveličovania, no tisíce čitateľov nadchol svojou

Viktória Koósová: Antigona alebo príbeh o tom, že Téby nie sú Disneyland

30 apríla 2018|

Milí knižní cestovatelia, vitajte v antických Tébach. Sprevádzať vás bude Sofokles, ktorý okolo roku 442 pred n. l. napísal tragédiu o Antigone. Udalosti opísané v Antigone  však patria do obdobia asi jednej generácie pred Trójskou vojnou (1193 – 1183 pred n. l.), a to je teda riadne dávno, predtým než žil sám Sofokles.

Michaela Olejárová: „Kto sa zrodil, aby prachom zeme brodil, nech! V mojej duši veselosť a smiech!“

5 marca 2018|

Ján Smrek: Cválajúce dni (1925) Okrem básne Cválajúce dni nachádzame v rovnomennej zbierke Jána Smreka ešte jednu, myšlienkami a pocitmi, ktoré prezentuje, takmer rovnako programovú báseň. Napriek tomu, že sa básni Triumf nedostalo miesta na prvých stranách, akoby zhŕňala všetko podstatné, čo chce vitalistický lyrický subjekt povedať. Šťastie, mladosť a nádej

Dávid Dziak: Poď do hry, kým kohút nezaspieva

5 marca 2018|

Milý čitateľ, milá čitateľka, pozývam Ťa do najúspešnejšej drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva (1969, knižne 1971), ktorá je druhou časťou triptychu, tzv. Zvieracej trilógie (1. Pštrosí večierok; 3. Zažeň vlka). Predstav si pivnicu, v ktorej horí jedna sviečka osvetľujúca rozličné staré predmety a do ktorej ťa násilne zamknú, lebo