Home-Tag: detský kútik

Dana Hlavatá: Píšem podľa toho, akú mám náladu

Stretnutie so spisovateľkou Danou Hlavatou bolo nabité humorom, smiechom a inšpirujúcimi slovami. Zistili sme, že pani Hlavatá má nadovšetko rada svoju vnučku Emku a okrem práce dramaturgičky v Slovenskej televízii sa venuje výtvarnej tvorbe a písaniu rozhlasových hier, dramatických pásem, televíznych scenárov, rozprávok, poviedok, fejtónov a románov. Hráte basketbal? (Natálka, 10 rokov) Nie, lebo som maličká. Ja by som doskočila

Renáta Kišová: Raná gramotnosť a ako ju u detí rozvíjať III. časť

Príbehy sú v nás – ako podporovať gramotnosť detí prostredníctvom rozprávania príbehov Nie vždy máte vy, alebo vaše dieťa chuť si čítať. Môže sa stať, že vám dieťa povie: „Mami, tati, ja sa nudím.“ Túto vetu väčšinou rodičia nemajú radi, pokúšajú sa dieťatku rýchlo vymyslieť vhodnú aktivitu na zaplnenie času, prípadne od dieťaťa požadujú,

Renáta Kišová: Raná gramotnosť a ako ju u detí rozvíjať II. časť

Kedy a ako často s dieťatkom čítať Keď si chceme s dieťaťom čítať, najlepšie bude, ak z toho vytvoríme rutinu (rituál). Všetky malé deti, najmä bábätká potrebujú rutiny. Sú na nich doslova závislé. Keďže nemajú  dostatočne rozvinutú schopnosť orientovať sa v čase, potrebujú denne zažívať skúsenosť,  že sa príjemné veci budú pravidelne opakovať a to im pomáha získavať vnútornú (základnú)

Kreslené príslovia

Jana Šlosárová vyštudovala Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach, absolvovala Ľudovú školu umenia 1. a 2. cyklus. Hoci dlhší čas svojho profesionálneho života pracovala v reklamných agentúrach a novinách, jej autorský rukopis nesú diela a ilustrácie použité v deviatich knihách pre dospelých čitateľov a tiež pre deti, na pohľadniciach,

Renáta Kišová: Raná gramotnosť a ako ju u detí rozvíjať

Raná gramotnosť je to, čo deti vedia o čítaní a písaní ešte skôr, ako sa naučia čítať a písať. Ide o schopnosť prijímať informácie, rozmýšľať nad nimi a produkovať vlastné myšlienky a nápady, o ktorých sa dokážeme rozprávať s inými ľuďmi. V čase, keď už vieme čítať a písať, robíme presne to isté. Rozvíjať túto schopnosť je dôležité pre všetky deti, ale priam nevyhnutné

Zuzana Štelbaská: Príbehy, o ktorých píšem, sa mi niekedy najprv snívajú

Malí reportéri dostali už piatykrát príležitosť klásť svoje zvedavé otázky. Pozvanie medzi nás prijala šéfdramaturgička a spisovateľka Zuzana Štelbaská, ktorá pre menšie deti napísala knihy Zornička, Filipko, Zahráme sa s hocičím a Mami, kúp mi psa! Mládeži venovala tínedžerskú sériu Trinásťroční, 14-roční, 15-roční i novelu (Takmer) dospelé poviedky. Rady reportérov sme preto doplnili aj o

Tomáš Repčiak: Príbehy Tajuplnej princeznej Ley II.

Sedemdesiate siedme zaklínadlo Vesmír je plný prekvapení. Keď sa vám pes zatúla do čiernej diery, musíte si nájsť iného huňáča, ktorý ho z nej vytiahne. Toto vravela starká svojej čarovnej astronautke zakaždým, keď sa chystala na svoju ďalšiu výpravu. Povedali by ste, načo je čarovným bytostiam vesmír, keď si ich môžu vyčarovať za plnú zásteru.

Renáta Kišová: Čítanie s porozumením, rizikové deti a Eľkoninova metóda

V súčasnosti sa veľa hovorí o gramotnosti detí, konkrétne o čitateľskej gramotnosti našich detí, ktorá je výslednicou vrodených predpokladov dieťaťa a spolupôsobenia rodiny, školy a širšieho sociálneho prostredia. Už niekoľko rokov sa slovenské deti v medzinárodných testovaniach  čitateľskej gramotnosti umiestňujú v druhej polovici tabuľky a odborníci hľadajú odpovede na otázky: Prečo je to tak? Prečo naše školopovinné deti čítajú neradi a so slabým

Elena Eleková: Nemala som ambície byť spisovateľkou

Ďalšou spisovateľkou, ktorá prijala pozvanie do nášho Detského kútika je Elena Eleková. Pre dospelákov napísala knihy Morituri a Život pri živote a pre deti knihu Môj brat nemá brata.  V roku 2011 získala prémiu Literárnej ceny Mám talent. Od nás dostala zopár zvedavých otázok Prečo končí kniha Môj brat nemá brata takou smutnou príhodou o

Alžbeta Verešpejová: Slohová práca

Monológ Detská izba. Náznak, ktorý má evokovať normálny neporiadok, bežný v detských izbách. Kadečo – napr.  pohodené oblečenie, časopisy, vrecúška od sladkostí, knihy, glóbus, prehrávač, vankúš na zemi, modely áut, skateboard, lopta, plutvy... Zvuk:  Otváranie dverí kľúčom, potom hlas za javiskom. MIŠKO: Tylda, čau! Už som doma! (Miško vojde na scénu  so školským vakom. Ledabolo