Home-Tag: Gabrišová

Patrícia Gabrišová: Varíš kašu, varíš … len či ju aj jesť budeš !

Je všeobecne známe, že sa život bežného stredovekého človeka pohyboval na hranici medzi odriekaním si svetských slastí a pôžitkárskym spôsobom života.  Hoci sú v poslednom čase dejiny každodennosti mimoriadne príťažlivou a vyhľadávanou témou, akosi pridlho boli na periférii vedeckého skúmania v dôsledku preferovania tzv. veľkých tém svetovej historiografie Na slovenskom trhu doteraz chýbala prehľadná

Patrícia Gabrišová: Objaviť v sebe dieťa

Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ Letec, chlapec, ruža, planéta, líška, nakresli mi ovečku a “to dôležité a očiam neviditeľné” - ľahko odhaliteľné kľúčové slová, ktoré v plnom rozsahu charakterizujú celosvetovo známe dielo - Malý princ od francúzskeho spisovateľa A. de Saint-Exupéryho. V príspevku ide o načrtnutie stručnej koncepcii malého princa cez prizmu univerzálne prítomného,

Patrícía Gabrišová: V kontúrach noci, smútku a (bez)nádeje

Ivan Krasko: Nox et solitudo Osobnosť básnika Ivana Kraska je neodmysliteľne spätá s etablovaním slovenskej literárnej moderny. Literatúra európskej moderny sa koncipovala na konci dlhého 19. storočia a priamo súvisela s pocitom intelektuálnej a existenčnej krízy. Racionalita a pragmatickosť západnej kultúry neprinášajú (uspokojivú) odpoveď na základné ontologické či metafyzické otázky a rezignovaný subjekt hľadá

Patrícia Gabrišová: Čo dokáže jeden z milióna?

Jozef Cíger Hronský - Jozef Mak Rozsiahle dielo Jozefa Cígera Hronského zapadá do kontextu medzivojnovej literatúry a býva zaraďované do línie psychologického realizmu. V popredí jeho tvorby možno vnímať život jednotlivca na pozadí širších dejinných súvislostí a spoločenských javov uvažujúc nad vytváraním nadčasových ľudských hodnôt. Literárna kritika v súvislosti s

Patrícia Gabrišová: Zaťať do živého

Milo Urban : Živý bič   Román Živý bič (1927) od spisovateľa Mila Urbana má v slovenskej literatúre - v rámci literárnej vedy či tradičného stredoškolského vzdelávania - niekoľko zaužívaných prívlastkov. Možno ho charakterizovať ako expresionistický, vojnový, psychologický a zároveň vypovedá o unanimistickej podstate slovenskej dediny (una anima - jedna duša), ktorá je formovaná

Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme

Epos o Gilgamešovi Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o ľudskom vývoji. Píše sa približne 3000 pred naším letopočtom a dejiny vytvorili hrdinu  Gilgameša. Alebo sa on

Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu

Božena Slančíková Timrava: ŤapákovciBožena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy ako manželky a matky ostával stabilný. Jej činnosť, doteraz obmedzená na vedenie domácnosti, sa postupne obohacovala aj o

Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom

Jean - Paul Sartre: Múr „Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy sa javilo gesto slobody ako vyhranenosti voči svetu, do ktorého bol jedinec násilím vrhnutý. Filozofia

Patrícia Gabrišová: Kolobeh návratu

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia Revitalizácia lyricky tvarovanej prózy či, ak chceme, prózy naturizmu prebieha aj v súčasnosti – okrem samostatného literárnovedného výskumu funguje povinné čítanie, v rámci ktorého študenti vyhodnocujú svoje čitateľské preferencie. Recepcia tvorby Dobroslava Chrobáka naberá nové kontúry a jeho Drak sa opätovne vracia do našich životov. Lyrizovaná próza (tento termín,

Patrícia Gabrišová: Status nevesty na večné časy

František Švantner: Nevesta hôľ Fenomén lyrizovanej prózy dominuje predovšetkým v kontexte medzivojnovej literatúry, a to v prvej polovici dvadsiateho storočia. Lyrizujúce tendencie sa v epike ukazujú funkčné aj v zmysle ozvláštnenia textu, nielen ako spoločenský faktor. Prejavujú sa  konkrétne oslabením sujetu (dejovosti), vyššou miery expresívnosti, prítomnosťou prvkov senzuálneho vnímania, či súboru predstáv, snov a vízií pripomínajúcich žáner mýtu a rozprávky.