Home-Tag: Kaščáková

Boris Cvek: Mohu vám zodpovědně říci, že bez kultury by žádná věda nebyla

Boris Cvek (1976) vyštudoval anorganickú chémiu na Univerzite Palackého v Olomouci, kde v roku 2006 úspešne obhájil dizertačnú prácu v odbore koordinačná chémia niklu. Pôsobil ako výskumník a učiteľ na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého. V roku 2015 obhájil na Prírodovedeckej fakulte (Katedra dejín a filozofie prírodných vied) Karlovej Univerzity dizertačnú prácu Vedenie ako nástroj: inštrumentalizmus vo filozofii prírodných

Peter Šajda: Rád tvorím komplexné diela, ktoré majú niekoľko „poschodí“

Peter Šajda (1977) je slovenský filozof. Pracuje na Filozofickom ústave SAV a ako docent na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Doktorát získal na Filozofickej fakulte UK. Študoval aj na Ženevskej univerzite a ako bádateľ pôsobil na Viedenskej univerzite. Špecializuje sa na filozofiu Sørena Kierkegaarda a jej recepciu v 20. a 21. storočí. Venuje sa antropologickým,

Petr Bilík: Jindy je adaptace povedená, ale utrpí hrdost spisovatele, protože se prostě zapomíná, kdo je skutečným autorem

Petr Bilík (1974) po štúdiu literárnej, filmovej a divadelnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci pracoval ako redaktor v literárnom mesačníku HOST, neskôr ako dramaturg literárno-dramatickej redakcie Českej televízie Brno. Pôsobil v manažérskych a dramaturgických funkciách na niekoľkých domácich filmových festivaloch (Letní filmová škola, Přehlídka animovaného filmu, Academia film Olomouc). Na Katedre divadelných, filmových a mediálnych štúdií FF UP prednáša

Jozef Palaščák: Dlho som neteoretizoval a je ľahšie vnímať a cítiť ako vedieť

Jozef Palaščák (1984) pracuje ako redaktor v Slovenskom rozhlase. Študoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a venoval sa odborom slovenský jazyk a literatúra, estetika a literárna veda. Oficiálne sa objavil na básnickej scéne už v roku 2008, keď mu vo vydavateľstve Modrý Peter v Levoči vyšla zbierka s názvom TELOI. Mladý autor za

Anna Ondrejková: …alebo sa pokúsime ostať sami sebou a zaplatiť za to

Foto: A. Kulan Anna Ondrejková (1954) je slovenská poetka. Okrem literatúry sa venuje aj výtvarnému umeniu a divadlu ako herečka, dramaturgička a autorka textov. Knižne debutovala v roku 1975 zbierkou básní Kým trvá pieseň. Napísala desať básnických kníh. Žije v Bobrovci a pracovala ako knihovníčka v Liptovskom Mikuláši. Vaša predposledná kniha vyšla pred piatimi rokmi vo

Miroslava Gavurová: Aby tí najlepší slovenskí autori vedeli obstáť

Miroslava Gavurová (1976) je prekladateľka umeleckej literatúry z anglického jazyka. Na konte má viac ako pätnásť knižných prekladov poézie, prózy a literatúry pre deti a mládež. Niektoré texty publikuje časopisecky. Prekladu sa občasne venuje aj v spolupráci s manželom, prekladateľom, básnikom a literárnym vedcom Jánom Gavurom. Pracuje ako vysokoškolská pedagogička na Prešovskej univerzite, kde sa vo svojej vedecko-výskumnej činnosti v súčasnosti zameriava

Mila Haugová: Písanie pre mňa nie je romantické. Je to neoddeliteľná súčasť môjho každodenného života

Mila Haugová (1942) vydala vyše dvadsať básnických zbierok. Medzi najdôležitejšie patria Čisté dni a Praláska (1990), Dáma s Jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1997), Zavretá záhrada (reči) (2004), Miznutie Anjelov (2008), Pomalá lukostrelkyňa (2009) či Canti amore (2014). Zatiaľ poslednou je básnická zbierka Srna pozerajúca na Polárku (2017) a Mila Haugová vo výbere Rudolfa Juroleka (2017). Okrem básní píše

Veronika Dianišková: Vystaviť sa niečomu, čo nepripúšťa cúvnutie

Veronika Dianišková (1986) pochádza z Bratislavy. Od roku 2005 študovala na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení odbor divadelná réžia a dramaturgia. Aktuálne píše rigoróznu prácu z odboru mayológia (Mayské štúdiá) na Katedre religionistiky. Pracuje ako redaktorka a dramaturgička v rozhlase. Už niekoľko rokov sa venuje aj ľuďom bez domova ako opatrovateľka a sociálna asistentka v rôznych zariadeniach. Debutovala zbierkou

Silvia Kaščáková: Nenapíš meno Božie darmo, básnik!

(alebo o úskaliach pri tvorbe „duchovnej“ poézie) Napadá mi hneď ďalší názov tejto eseje (ako variant názvu knihy J. Urbana) Utrpenie kresťanského poeta, vzniká tú istá irónia aj priliehavosť. Problematika náboženského, duchovného, spirituálneho a podobného motívu v poézii (všetky tieto prívlastky tu budem používať ako synonymá) je rozsiahla a venujú sa jej viacerí autori. Náboženské

Wisława Szymborska: Soľ (1962)

Podobenstvo  Rybári vylovili z hlbiny fľašu. Bol v nej papier a na ňom boli tieto slová: „Ľudia, zachráňte ma! Som tu. Oceán ma vyhodil na opustený ostrov. Stojím na brehu a čakám pomoc. Ponáhľajte sa. Tu som!“ – Chýba dátum. Iste je už neskoro. Fľaša mohla v mori plávať dlho – povedal prvý rybár. – Ani miesto nie je vyznačené.