To boli chvíle, že i dnes ma bolia... Raz, keď som sa tak zahľadel, už neboli to viacej snežné polia, lež vražedné hry zrkadiel. (Keď nevedel som, čo vo mne mlčí..., 1943) Vyrovnávanie sa s tušením večnosti tvorí samu podstatu ľudského života. Je súčasťou existencie človeka, ktorý smeruje k záverečnému zmiereniu sa so sebou samým, k nájdeniu večného
Karol Strmeň je nedotknuteľným klasikom slovenskej poézie. Neznamená to, že by druhé samostatné vydanie básnickej zbierky Preblahoslavená (pôvodne vydanej v roku 1977) nebolo možné podrobiť kritickému skúmaniu. Tento nezvratný fakt ale pramení z bezhraničného obdivu a rešpektu, ktorý musí pociťovať každý čitateľ ovládajúci základné znalosti o životných súradniciach empirického autora. Je nositeľom prívlastkov ako: