Home-Tag: Marcinčin

Matúš Marcinčin: Dar a tajomstvo nepochopenia

(Medzi vierou, neverou a interpretáciou) Miesto náboženskej (ne)viery v živote spisovateľov, básnikov a dramatikov je vo všeobecnosti rešpektované ako relevantný fenomén pri zmocňovaní sa ich diela. Je však viera a nevera relevantnou skutočnosťou aj na strane čitateľa ako autora interpretácie toho-ktorého umeleckého textu? Prvé slovenské vydanie Chestertonovho románu Muž, ktorý bol Štvrtok vyšlo s podtitulom ... zlý

Matúš Marcinčin: Prekročiť prah pustatiny

(O predpoklade pochopenia) Hlúpy muž stavia svoj dom na piesku (a múdry na skale). S tým sa dá len súhlasiť. Ak by to však platilo absolútne, Antoine de Saint-Exupéry by bol úplným idiotom (a mnohí ďalší s ním). Bez nesmierneho množstva piesku by nebolo Exupéryho. Na sivom piesku africkej Sahary dodnes pevne stojí jeho veľké dielo

Matúš Marcinčin: Kraj, kde vládne zvláštny gén

(O perverznosti dolín)   Ľud bez histórie nie je vykúpený z času, lebo história je sled okamihov bez času. Teda kým svetlo hasne za zimných popoludní v zavretej kaplnke, história je prítomnosť. (T. S. Eliot) Doslov slovenského prekladu Eliotovej drámy Vražda v katedrále začína Karol Strmeň slovami autora, ktorý vraví, že „svet skúša vytvoriť civilizáciu zbavenú kresťanskej

Matúš Marcinčin: Vzbúrenci slovenskí

Po schodoch nespoznávame iba poschodia a čo sú to (zásadne oni) za ľudia, ale niekedy aj to, ako si národy vyrábajú mýty či prepisujú históriu, alebo si možno len liečia komplexy menejcennosti a zošívajú figové listy. A možno zo všetkého niečo. Dospieť k tomu však najprv znamená precitnúť a postaviť sa bokom. Na dolnom konci Prešova sa na kopci

Matúš Marcinčin: Strmeňov majstrovský kúsok (2/2)

Ak by sme si mali vybrať Strmeňov preklad Havrana, ktorý by bol asi najbližšie k úvodným veršom z Lásky, bol by to zrejme druhý preklad – z roku 1946. Naznačuje to už jemný náboženský podtext (hriešnych vs. vier), ktorý sa potvrdzuje aj v ďalších veršoch, keď Strmeň píše výslovne o diablovi presne v súlade so zistením J. Pašteku, ktorý

Matúš Marcinčin: Strmeňov majstrovský kúsok (1/2)

Ohlasy Havrana v slovenskej poézii 1   Nielen šestnásť slovenských prekladov (do roku 2004 – z toho dva preklady nezvestné) hovorí výstižne o tom, akou veľkou (a večnou) prekladateľskou výzvou je svetoznáma symbolistická báseň Havran (či vecne správnejšie Krkavec) amerického spisovateľa a básnika Edgara Allana Poa (1809 – 1849). Zložitá veršovo-strofická štruktúra Havrana je náročná sama osebe

Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia

John Milton: Stratený raj Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto však dozrela ako dobré víno. Hovoríme o epose Johna Miltona Stratený raj. Zákaz sa týkal jeho talianskeho