Home-Tag: recenzie

Katarína Gecelovská: Zo zadných izieb vyšli šeptuchy

Alena Sabuchová vydala v roku 2016 poviedkovú zbierku Zadné izby s jednofarebným, nenápadným obalom a pozoruhodnými príbehmi. Na poviedku Dora a Rado o živote hrobárovej dcéry nadväzuje románom s tajuplným názvom Šeptuchy, ktorý sa odohráva v poľskom Podlasí. Autorka strávila nejaký čas v zapadnutnom regióne pri hraniciach s Bieloruskom a fascinovaná tamojšími poverami, tradíciami a legendami zachytila na papieri magický vidiecky svet pomaly sa strácajúci

B. B. Grünmannová: Posledná láska baby Dune

Alina Bronsky nie je skutočné meno autorky ale iba pseudonym. Narodila sa v Rusku v roku 1978, vyrastala v Nemecku, kde pracuje, tvorí, má rodinu. Hovorí, že má v sebe dve samostatné entity. Nemecká, ako inak, je tá racionálna, profesionálna a ruská časť jej ja, tiež ako inak, ovláda jej citový a rodinný život. Jej nemecké meno nevieme, svoje ruské

Sibyl Marmorstein: Vyzrel Dawkins na pánbožka?

Možno si spomínate na môjho synovca – toho, ktorý ma upozornil na STARMUS, fenomén mne dovtedy neznámy. Na potulky za poznaním sme sa tentokrát spolu vybrali do Olomouca na Academia Film – festival vedecko-popularizačných filmov, aby sme tam naživo stretli nikoho menšieho než Richarda Dawkinsa. Vo svojom vystúpení sa venoval – čomu inému, než

Michaela Olejárová: Odpustenie opustenej

„Kradla som čas sebe, dávala som ho jemu, aby bol silnejší. Odsunula som svoje túžby, venovala som sa tým jeho. Pri každej jeho kríze som hodila svoje za hlavu a utešovala ho. Stratila som sa v jeho minútach, hodinách, aby sa dokázal sústrediť. Starala som sa o byt, o jedlo, o deti, o všetky tie ubíjajúce drobnosti všedného života, kým

Veronika Andrejková: Trhlina s trhlinami

Jozef Karika je u čitateľov populárnej literatúry známy autor, prevažne píšuci o slovenskej mafii. S románom Trhlina sa však už po druhýkrát (po knihe Strach) pokúsil napísať niečo ako slovenský horor a po prvýkrát sa dostal aj do úzkeho výberu Anasoft Litera. Pozrime sa teda či oprávnene. Je Trhlina naozaj taká dobrá? Na vykreslenie hororového alebo prinajmenšom dramatického deja,

Ján Golian: Povedz mi ako sa voláš, ja Ti poviem kým si

Jednou zo základných úloh dejín je interpretácia minulosti. Ak sme mali v školách šťastie na dobrých učiteľov, dokázali nás z dejín poučiť aj pripraviť do života. Ešte zaujímavejšou úlohou histórie je, keď sa jej skúmanie dotkne aj nás osobne a čosi nám prezradí o našich koreňoch či rodinnom príbehu. Takéto skúmanie nemusí byť len parketou genealógov či regionálnych historikov.

Ľubomír Jaško: Prekvapenia sú zábleskom božského

„Ľudia, ktorí hľadajú svoje stabilné miesto, musia zostať na ceste. Napríklad aj takto môže znieť jedno z paradoxných posolstiev Laurusa. Svätí putujú bez výčitiek voči nepodarenému údelu, lebo vidia pod povrch obyčajnosti.“ Bez bremena času Laurus je výnimočný román a literárna senzácia z končín, voči ktorým sme až príliš skeptickí. Našli sa aj takí,

Michaela Olejárová: „O takých veciach sa nemyslí… buď si to všimneš alebo nie.“

Debutovú knihu mladej poľskej spisovateľky Weroniky Murek (u nás vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve BRaK), ktorou si vyslúžila nominácie na prestížne literárne ocenenia, neocení každý. Od siedmich poviedok, miestami len akýchsi zhlukov dialógov, v rozmedzí od pár po niekoľko desiatok strán, nečkajte príbeh v bežnom slova zmysle. A nečakajte ani jednoznačnosť a nekomplikované čítanie. Nejednoznačnosť, nedopovedanosť a značná dávka

Sibyl Marmorstein: Projektant Uršanabi

Nestáva sa, aby som tu do pozornosti predkladala beletristické dielo. Román Projekt Gilgameš mladého českého novinára a prozaika Štěpána Kučeru je ale oprávnenou výnimkou. Je to znovuzrodený stvoriteľský mýtus kombinovaný s mýtom o superinteligencii, filozofický román (hoci rozsahom a formou skôr novela), vedecká fantastika, utópia a dystopia v jednom. Navyše tip na túto knihu

Eva Urbanová: Johannes Jensen – psychologický poradca pre deti i dospelých

Počuli ste už o krokodílovi Johannesovi Jensenovi? Je to hlavná postava detských knižiek nórskeho autora Henrika Hovlanda. V slovenskom jazyku vyšiel jej prvý diel, Johannes Jensen má pocit, že je iný (2013), v preklade Miroslava Zumríka, v českom jazyku vyšlo pokračovanie s názvom Johan už není sám (2017) v preklade Jarky Vrbovej. Dominantou obidvoch je jednoduchá, výstižná a nesmierne vtipná kresba