Home-Tag: Repčiak

Tomáš Repčiak: Jej to vysvetlite!

Jana číta rada, to vieme asi všetci. Žije s nami, v tej starej rachotine, čo by sme už dávno mali dať opraviť. Aj otec sa na to roky chystá. S čítaním mi ide Jana v poslednej dobe na nervy. Vždy, keď sedíme v „salóne“, schová sa za závesom a číta si. Keby sa učila, tak nepoviem nič. V dnešnej dobe

Tomáš Repčiak: Svetlá budúcnosť kníh

Asi všetci sme si pred rokmi mysleli, že tlačená kniha bude v našom živote hrať prím a mnohým sa to aj podarilo. Na druhej strane som sa pridal do zástupu tých, čo si sťahujú ebooky a unavený zrak potešia audioknihou. Dúfam, že týmto vylepšovanie literatúry skončilo. Asi sa klamem, hľadiac na 5-rozmerné kino (čo by malo prekonávať

Tomáš Repčiak: Kam zmizli papierové noviny?

Nie je tomu tak dávno, kedy si naši rodičia zakrývali rannú tvár Pravdou, do ktorej sa, vzhľadom na štedrý formát, zmestilo veľa internacionalizmu a ostalo i na lán poľa kolchozného. Naozaj si ešte pamätám ten pocit, kedy sme skúšali porevolučné možnosti jemne i viac erotickej tlače dostupnej v každom novinovom stánku. Kdeže viržinka?! Fajčili sme český tabačok a panicky

Tomáš Repčiak: Príbehy Tajuplnej princeznej Ley II.

Sedemdesiate siedme zaklínadlo Vesmír je plný prekvapení. Keď sa vám pes zatúla do čiernej diery, musíte si nájsť iného huňáča, ktorý ho z nej vytiahne. Toto vravela starká svojej čarovnej astronautke zakaždým, keď sa chystala na svoju ďalšiu výpravu. Povedali by ste, načo je čarovným bytostiam vesmír, keď si ich môžu vyčarovať za plnú zásteru.

Tomáš Repčiak: Knižný syndróm

Sused Sokel, vám vravím, prepadol čitateľskému syndrómu. Popri iných chorobách ho dostala aj táto, na ktorú na webe nenachádzam liekov. Sokel sa ráno zobúdza za spevu Čin-Čin, po ceste do práce zdraví Starenky učiteľky, za dverami jeho šéfa bdie Neprebudený, a tak si pri rannej káve číta Zločin a trest ako prevenciu pred skratkovitým konaním. Postupne

Tomáš Repčiak: Príbehy tajuplnej princeznej Ley I.

Ako víla zlato rozdávala Bolo to v dávnych časoch, keď do lesov v Hornádskej doline prichádzali prví osadníci z ďalekého východu. V tunajších kopcoch a dolinách žili tajomné bytosti, hmýrilo sa to tu vílami a malými mužíkmi v čiapkach, ktorí dolovali vo svojich baniach striebro a zlato. Ľudia sa báli chodiť tam, kde bola samá húština a nepriechodný les. Po večeroch si pri ohni

Tomáš Repčiak: Zberatelia II.

Bašák sa rád venoval sebe, svojim trápeniam, tak ako Čauko. Ani on nemal nikoho, preto radšej ostával po večeroch v práci, písal si so ženami z opačných koncov sveta. „Majú ma radi, lebo internetovým mužom nesmrdia ponožky a nechcú pozerať futbal.“ Ja zbieram runy. V staroškandinávskom jazyku ako aj v starej angličtine znamenalo slovo

Tomáš Repčiak: Zberatelia I.

Na počiatku sveta bola zvedavosť, ktorá sa čoskoro spojila s prvým zberateľským kúskom. Jablkom. Odvtedy nás túžba po nezvyčajných zážitkoch tlačí do najskrytejších kútov sveta a ľudskej duše. Rozširujeme hranice poznania, povedali by autori slávnych spisov. Presne tak to bolo aj v jeho prípade. Bašák sa úplne poddal svojej zvedavosti, mánii prežívať nezvyčajnosť vo virvare

Tomáš Repčiak: Mobilové básne

Sedíme tu všetci chrbtom k sebe. Aj stromy niekam ušli už. Vezieš sa a tak to tak neber, že za nevestu pôjde muž. Platím si pri vás, slečna, všimné. Keď zbadáte sa, budete pri mne. ........ Na špičkách vyberám z poličky celkom vrchnej krížik a stromček, vianočný fádny mráz. Keď smútok v kúpelke naozaj zo mňa spŕchne – viem,

Tomáš Repčiak: Ako škovránok haviarov nakŕmil

Bolo to v časoch, keď baníci kutali po celom Spiši, hĺbili štôlňu za štôlňou, pretože podzemie kopcov bolo ako bruchá obrov, ktorí sa najedli vzácnych pokrmov. Medzi kutačmi najviac zavážila meď, z ktorej sa vyrábali tie najlepšie hrnce pre pánov, v hutách sa tavila ruda a vydávala vzácne kovy. Novoveské lesy boli pred tými dvestopäťdesiatimi rokmi plné nielen