Home-Tag: rozhovor

Daniel Pastirčák: Slová strácajú hĺbku a závažnosť, ak nie sú očisťované tichom

Daniela Pastirčáka (1959) netreba čítajúcej verejnosti predstavovať. Knižne debutoval zbierkou príbehov Damianova rieka (1993), na ktorú nadviazala rozprávková sága Čintet alebo More na konci sveta (2000), Mini mýty (2011), Pontyho hora (2019) a ďalšie. Vydal básnické zbierky Tehilim (1997), Kristus v Bruseli (2005) a V (2012). Je autorom niekoľkých esejistických a kázňových diel. Keď uvažujem

Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová

Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin dieťaťa a zvládanie ťažkostí ešte

Gabriela Futová: „Teta, to ste písali o mne.“

Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne vyšlo už vyše dvadsať kníh pre deti a mládež. S detským publikom sa pravidelne stretáva na besedách po celom Slovensku.

Silvia Kaščáková: Ono to ani nie je skúšanie života cez básne, cez texty, ale rovno život

Silvia Kaščáková (1976) je poetka, textárka (napríklad pre Katku Koščovú, Komajotu a gospelové kapely) libretistka, prekladateľka... alebo spisovateľka všeobecne (spektrum textov je širšie, než tu uvádzame) a vysokoškolská pedagogička. Vydanie svojej prvej zbierky poézie úspešne zatajuje. Za tú druhú s názvom Kŕmiť leva by rada získala Cenu Ivana Kraska, ale keďže je druhá... V našom výbere básní vám ponúkame

Každý hľadá svoje nebo

Meditácia Obchod rozhovor Thomasa Orrowa s Radoslavom Repickým Komiksy vás zaujali a obľubovali ste ich už v detstve. Ktoré to boli a ako sa časom menil váš vkus? Prvé komiksy sa mi dostali do ruky keď som mal 4-5 rokov. Ako zjavenie na mňa zapôsobil komiks od

„…najviac práce s aforizmami by malo zabrať škrtanie“

Jozef Husovský (1973) študoval teológiu na CMBF UK Bratislava – Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí v rokoch 1991 – 1997. Po skončení sa venoval štúdiu publicistiky v Prahe, kde v súčasnosti žije. V roku 1997 vyšla jeho prvá zbierka Srdce vo fľaši od kompótu. V roku 2006 spolu so svojimi bratmi Markom a Martinom vydal

„…s vedomím, že stále nám pri uchopovaní vecí niečo uniká“

Jana Juhásová vyučuje teóriu literatúry a dejiny slovenskej poézie 20. a 21. storočia na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Predchádzajúce literárnovedné štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde obhájila dizertačnú prácu. Jej záujem sa sústreďuje najmä na prítomnosť náboženských foriem v modernom (aj sekulárnom) umení a na premeny spirituálnej básnickej výpovede v poslednom storočí.

Boris Cvek: Mohu vám zodpovědně říci, že bez kultury by žádná věda nebyla

Boris Cvek (1976) vyštudoval anorganickú chémiu na Univerzite Palackého v Olomouci, kde v roku 2006 úspešne obhájil dizertačnú prácu v odbore koordinačná chémia niklu. Pôsobil ako výskumník a učiteľ na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého. V roku 2015 obhájil na Prírodovedeckej fakulte (Katedra dejín a filozofie prírodných vied) Karlovej Univerzity dizertačnú prácu Vedenie ako nástroj: inštrumentalizmus vo filozofii prírodných

Peter Šajda: Rád tvorím komplexné diela, ktoré majú niekoľko „poschodí“

Peter Šajda (1977) je slovenský filozof. Pracuje na Filozofickom ústave SAV a ako docent na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Doktorát získal na Filozofickej fakulte UK. Študoval aj na Ženevskej univerzite a ako bádateľ pôsobil na Viedenskej univerzite. Špecializuje sa na filozofiu Sørena Kierkegaarda a jej recepciu v 20. a 21. storočí. Venuje sa antropologickým,