Home-Tag: slovenská literatúra

Patrícia Gabrišová: Venované všetkým (ne)prebudeným (aby po nich zostala aspoň machuľa)

Martin Kukučín : Neprebudený K napísaniu príspevku ma inšpiroval článok Ako slovenská medicína prebudila Ondráša Machuľu uverejnený v populárno-odbornom mesačníku Historická revue (3/2022), v ktorom sa Jaroslav Valent a Viktor Hlavatovič  zaoberajú diagnózou endemického kreténizmu. Ide o pomerne rozšírené mentálne ochorenie,  ktoré v 19. a čiastočne v prvej polovici 20. storočia postihovalo 3% (a

Martina Buzinkaiová: O nevyhnutnosti starnutia

Problematika starnutia a staroby je v nasledujúcich prózach vnímaná vo viacerých rovinách: na jednej strane je nevyhnutný proces starnutia intímnym problémom, s ktorým sa musia postavy vyrovnať, na druhej strane prekračuje úzko vymedzený rámec ich života a stáva sa súčasťou verejného diskurzu, v ktorom prevláda odmietavý postoj voči starým ľuďom. V textoch Etely Farkašovej, Jany Juráňovej a Stanislava Rakúsa sa staroba

Matej Barč: Novomeského Otvorené okná. Pozoruhodne rôznorodá zbierka

Už samotný názov zbierky odkazuje na generačnú a osobnú situovanosť Novomeského ako básnika, odkazujúcu na inšpiráciu medzivojnovými západnými avantgardami a prostredím veľkomesta (Paríž, Berlín, Moskva – v horváthovskom zmysle prerubovania „okien do Európy“ pre slovenskú literatúru a jej témy), v súvislosti s novými tvorivými inšpiráciami môžeme hovoriť o prevzdušnení, očistení, vyvetraní dovtedajšej slovenskej literatúry (porov. Barborík: Básnik vo svete, svet v básni.

Martina Buzinkaiová: Keď rodičia zlyhávajú

Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím priamo alebo nepriamo ovplyvňujú i vlastné

Martina Buzinkaiová: Inakosť v rôznych podobách

Inakosť je atraktívna, ale pomerne frekventovaná téma. Aby dokázala opätovne zaujať, nemala by sa spoliehať len na svoj afektívny (citový, emocionálny) potenciál, ale dbať aj o kvalitu spracovania, spôsob, akým je v konkrétnych textoch modelovaná. Knihy z môjho výberu spája snaha autora a autoriek zachytiť rôzne podoby inakosti (samozrejme, vo vzťahu k ďalším témam či motívom). Hoci píšu

Ako gymnazisti čítajú dielo Jozefa Cígera-Hronského Jozef Mak

Čo dokáže jeden z milióna? Lívia Čo dokáže, keď je iba kvapkou v mori? No, ak by tam tá kvapka nebola, mohlo by sa stať, že by tam chýbala. Dokáže všetko a nič. Všetko, čo mu život na plecia naloží, prežije, a predsa po sebe nič nezanechá, aby naňho niekto spomínal. Musí robiť chyby, aby za nich

Vyšla novinka Dohviezdny večer

Svoj vianočný príbeh napísalo 25 slovenských autorov a autoriek. V knihe Dohviezdny večer sa ukrýva mnoho prekvapení pre deti aj dospelých. V najnovšom dlho očakávanom edičnom počine z vydavateľstva Literárneho informačného centra sa dozviete, kde býva Ježiško, aký darček je najlepším darčekom na svete, koľko existuje vesmírov, komu sa v očiach trblietajú súhvezdia, a veľa iného o tajomnej

FRAKTÁL 2021 (IV. ročník): upútavky

Prvý dotyk – prvá radosť – prvé hĺbanie (i zahĺbenie) Literárny štvrťročník Fraktál ukončil 4. ročník svojho vychádzania 4. číslom venovaným predovšetkým literatúre pre deti a mládež (k tejto téme v ňom možno nájsť články a štúdie, poéziu i prózu, preklad, esej aj rozhovor s „doyenkou“ tohto odboru, Z. Stanislavovou, moderovaný M. Součkovou). Časopis sa

Martina Buzinkaiová: (Ne)veselý obraz periférie

Periféria je v slovenskej literatúre tematizovaná v rôznych podobách. Samotný pojem periférie označuje okrajovú časť mesta, vzdialenejšie predmestie alebo všeobecne okrajovú, vedľajšiu oblasť niečoho. V súvislosti s periférnym však nehovoríme len o geografickom okraji, ale aj o sociálnej, ekonomickej či etnickej sfére, pričom jednotlivé podoby sa môžu navzájom prelínať alebo zo seba priamo vyplývať. Vážnosť témy zvyknú niektorí autori „odľahčiť“

Ako stredoškoláci čítajú dielo Mila Urbana Živý bič

Na základe prečítaného zhodnoťte, čo a ako bičuje do živého? Lívia  Čo a ako bičuje Ráztočanov do živého? Hlad? Bieda? Vojna? Choroba? Je toho oveľa viac. Bičuje ich krutosť tohto sveta, krutosť zapríčinená vojnou,  no nielen tá. Milo Urban opisuje aj spôsob, akým lekár vyberal, kto je vhodný byť  vojakom. „Schopný...,  schopný..., schopný...“ ozývalo sa v miestnosti.