Literárny debut Barbory Pauličkovej s názvom Kdesi medzi koncami a začiatkami otvára tému polyamorie. Polyamoria je praktizovanie a akceptácia viacerých ľúbostných (romantických alebo sexuálnych) vzťahov s plným zainteresovaním všetkých zúčastnených. Názov je veľmi výstižný, pretože presne opisuje aktuálny stav hlavnej postavy. Tá sa nachádza kdesi medzi začiatkami a koncami, medzi dvomi bodmi, v pocite, ktorý nie je jasne definovaný. Román
Zo všetkých umeleckých žánrov, literatúra je zrejme tým, ktorý sa najviac zameriava na človeka, píše v jednej zo svojich esejí vydanej v denníku The Irish Times Britská spisovateľka Claire-Louise Bennett.[1] Literatúra stojí na príbehoch a rozprávanie príbehov je bytostne ľudské, dalo by sa snáď povedať, že je unikátne pre náš živočíšny druh. Rozprávanie príbehov
Tvorba slovenskej autorky Denisy Fulmekovej sa už neraz ocitla medzi finálovou desiatkou ceny Anasoft litera. Spomenúť možno napríklad príbeh jej starých rodičov zhmotnený v románe Konvália, či knihu Doktor Mráz, v ktorej sa inšpirovala reálnymi dejinami Slovenska. Do tohto rebríčka sa tento rok dostala aj novela My pôjdeme inokedy, v ktorej autorka potvrdzuje svoj talent na písanie
(Dolorosa, Pompiliova Madona) Prvá svetová vojna výrazne zasiahla všetky oblasti každodenného života, čo sa prejavilo aj v literárnom priestore, a to predovšetkým vo výbere tematicko-motivických prvkov či posunom poetiky. Pohnuté spoločenské udalosti však nespôsobili len kvalitatívny regres, vo všeobecnosti možno povedať, že v tomto období vznikali aj veľmi hodnotné umelecké diela. Vojnový Slovenský štát
Čas neúprosne beží. V máji 2024 uplynulo už päť rokov, odkedy Dušan Mitana opustil náš pozemský svet. Nepatril medzi tvorcov, ktorým by sa za minulého režimu, v období, keď sa oficiálne presadzovala metóda socialistického realizmu, mimoriadne darilo, ale ani medzi celkom vyradených z oficiálnej kultúry. Veď po debute Psie dni (1970) sa mu v
Keď som dostala ponuku predstaviť pre portál Knihy na dosah tri radostné knihy od slovenských autorov, radostne som súhlasila a myslela si, že to bude ľahké. Čítala som od detstva všetko, čo mi prišlo pod ruku (doslova a do písmena – od kníh, ktoré sme ako deti dostávali cez rodičovskú a školskú knižnicu až po knižnice
Slovenská scenáristka a spisovateľka Tereza Oľhová sa v literárnych kruhoch po prvýkrát objavila prostredníctvom zbierky príbehov, úvah a dialógov dvoch mladých žien pod názvom Inak sa mám fajn (2015). Poznať ju môžete aj ako autorku viacerých detských kníh či komiksu Bežná (2019), odohrávajúceho sa na pozadí Nežnej revolúcie. Kniha Zbytočné pohyby (2024) je jej románovým debutom, v ktorom
Rudolf Sloboda: Narcis Rudolf Sloboda debutoval v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a dodnes sa pokladá za autora, ktorý mal výrazný vplyv na ďalšie smerovanie slovenskej prózy. Za ústredný znak jeho písania je pokladaná autoštylizácia, rozporuplnosť medzi vnútorným chaosom a vonkajším svetom a prítomnosť existenčných situácií, v ktorých najviac odhaľujeme samých seba. Všeobecne povedané, reflektuje
Jedným z aktuálnych trendov v slovenskej próze je pohyb z centra na perifériu a tendencia k regionalizmu a folklorizácii. V nasledujúcich troch prózach sa tri slovenské autorky síce vyberú na perifériu či do minulosti (vlastnej, intímnej i spoločenskej, slovenskej), no nezabúdajú ani na súčasnosť, ktorá sa v textoch sprítomňuje viacerými spôsobmi. V Čepci (2019) Kataríny Kucbelovej sa rozprávačka rozhodne naučiť šiť
Dušan Dušek: Kufor na sny Prozaik, scenárista a básnik Dušan Dušek vstúpil do literárneho diania v 60. rokoch 20. storočia prostredníctvom vtedajších periodík Mladá tvorba či Romboid, v roku 1972 debutoval poviedkovou zbierkou Strecha domu. Je autorom viac ako tridsiatich titulov literatúry pre deti a mládež i pre dospelých, venuje sa aj písaniu filmových scenárov. K zásadnému