Home-Tag: slovenská literatúra

Igor Hochel: Dušan Mitana ako umelec a človek

Čas neúprosne beží. V máji 2024 uplynulo už päť rokov, odkedy Dušan Mitana opustil náš pozemský svet. Nepatril medzi tvorcov, ktorým by sa za minulého režimu, v období, keď sa oficiálne presadzovala metóda socialistického realizmu, mimoriadne darilo, ale ani medzi celkom vyradených z oficiálnej kultúry. Veď po debute Psie dni (1970) sa mu v

Eva Luka: Napíš niečo o radosti

Keď som dostala ponuku predstaviť pre portál Knihy na dosah tri radostné knihy od slovenských autorov, radostne som súhlasila a myslela si, že to bude ľahké. Čítala som od detstva všetko, čo mi prišlo pod ruku (doslova a do písmena – od kníh, ktoré sme ako deti dostávali cez rodičovskú a školskú knižnicu až po knižnice

Denisa Patáková: Túžba po zmene ju zrazila na kolená

Slovenská scenáristka a spisovateľka Tereza Oľhová sa v literárnych kruhoch po prvýkrát objavila prostredníctvom zbierky príbehov, úvah a dialógov dvoch mladých žien pod názvom Inak sa mám fajn (2015). Poznať ju môžete aj ako autorku viacerých detských kníh či komiksu Bežná (2019), odohrávajúceho sa na pozadí Nežnej revolúcie. Kniha Zbytočné pohyby (2024) je jej románovým debutom, v ktorom

Patrícia Gabrišová: Narcis, outsider, unikát, Sloboda

Rudolf Sloboda: Narcis  Rudolf Sloboda debutoval v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a dodnes sa pokladá za autora, ktorý mal výrazný vplyv na ďalšie smerovanie slovenskej prózy. Za ústredný znak jeho písania je pokladaná autoštylizácia, rozporuplnosť medzi vnútorným chaosom a vonkajším svetom a  prítomnosť existenčných situácií, v ktorých najviac odhaľujeme samých seba. Všeobecne povedané, reflektuje

Aká kniha, taký folklór

Jedným z aktuálnych trendov v slovenskej próze je pohyb z centra na perifériu a tendencia k regionalizmu a folklorizácii. V nasledujúcich troch prózach sa tri slovenské autorky síce vyberú na perifériu či do minulosti (vlastnej, intímnej i spoločenskej, slovenskej), no nezabúdajú ani na súčasnosť, ktorá sa v textoch sprítomňuje viacerými spôsobmi. V Čepci (2019) Kataríny Kucbelovej sa rozprávačka rozhodne naučiť šiť

Patrícia Gabrišová: Plnými dúškami zo života

Dušan Dušek: Kufor na sny  Prozaik, scenárista a básnik Dušan Dušek vstúpil do literárneho diania v 60. rokoch 20. storočia prostredníctvom vtedajších periodík Mladá tvorba či Romboid, v roku 1972 debutoval poviedkovou zbierkou Strecha domu. Je autorom viac ako tridsiatich titulov literatúry pre deti a mládež i pre dospelých, venuje sa aj písaniu filmových scenárov. K zásadnému

Stanislava Macková: Paragrafy v literatúre

Katarína Fedorová pracuje vo svojej knihe Vyššia moc so špecifickou témou. Deti s postihnutím a duševne choré osoby sú síce súčasťou našej spoločnosti, no ľudia im málokedy venujú osobitnú pozornosť. Autorka absolvovala magisterské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Poskytuje pomoc pacientom v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Patrícia Gabrišová: Pravda (v)o studničnej vode

Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode Pôsobenie Stanislava Rakúsa sa spája okrem plodnej literárnovednej činnosti aj s produkciou umeleckej literatúry po roku 1945. Presnejšie do literatúry vstúpil v 70. rokoch 20. storočia románovou novelou Žobráci, v ktorej reflektuje životy ľudí na spoločenskej periférii. Na osudy marginalizovanej skupiny ľudí je nahliadané s pochopením a s

Matúš Marcinčin: Shakespearovo vytriezvenie z lásky (?)

Skoro presne v čase, keď vtedy ešte len začínajúci český pesničkár Jaromír Nohavica začal hrávať pieseň Na dvore divadla, kde okrem iného spieval „herec, který má / pět let do penze / a Shakespeare dostává / nové dimenze“, svoju hereckú dráhu v Bábkovom divadle v Košiciach začínal Ivan Sogel, pre ktorého zároveň platí, že je už viac

Dušo Martinčok: Chcel som napísať knihu o tom, že sa navzájom potrebujeme

Dušo Martinčok (1975) autor románu Niekto sa nájde (2022) je jedným z mála slovenských autorov, ktorí sa umiestnili so svojou prvotinou v desiatke Anasoft Litera. Pracuje pre Súdny dvor Európskej Únie ako právnik-lingvista. Venuje sa aktivizmu v oblasti medzigeneračnej výmeny. Spolu s priateľmi založil občianske združenie Zrejme a viedol i medzigeneračný festival Old's cool