Home-Tag: slovenská literatúra

Martina Buzinkaiová: Keď rodičia zlyhávajú

Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím priamo alebo nepriamo ovplyvňujú i vlastné

Martina Buzinkaiová: Inakosť v rôznych podobách

Inakosť je atraktívna, ale pomerne frekventovaná téma. Aby dokázala opätovne zaujať, nemala by sa spoliehať len na svoj afektívny (citový, emocionálny) potenciál, ale dbať aj o kvalitu spracovania, spôsob, akým je v konkrétnych textoch modelovaná. Knihy z môjho výberu spája snaha autora a autoriek zachytiť rôzne podoby inakosti (samozrejme, vo vzťahu k ďalším témam či motívom). Hoci píšu

Ako gymnazisti čítajú dielo Jozefa Cígera-Hronského Jozef Mak

Čo dokáže jeden z milióna? Lívia Čo dokáže, keď je iba kvapkou v mori? No, ak by tam tá kvapka nebola, mohlo by sa stať, že by tam chýbala. Dokáže všetko a nič. Všetko, čo mu život na plecia naloží, prežije, a predsa po sebe nič nezanechá, aby naňho niekto spomínal. Musí robiť chyby, aby za nich

Vyšla novinka Dohviezdny večer

Svoj vianočný príbeh napísalo 25 slovenských autorov a autoriek. V knihe Dohviezdny večer sa ukrýva mnoho prekvapení pre deti aj dospelých. V najnovšom dlho očakávanom edičnom počine z vydavateľstva Literárneho informačného centra sa dozviete, kde býva Ježiško, aký darček je najlepším darčekom na svete, koľko existuje vesmírov, komu sa v očiach trblietajú súhvezdia, a veľa iného o tajomnej

FRAKTÁL 2021 (IV. ročník): upútavky

Prvý dotyk – prvá radosť – prvé hĺbanie (i zahĺbenie) Literárny štvrťročník Fraktál ukončil 4. ročník svojho vychádzania 4. číslom venovaným predovšetkým literatúre pre deti a mládež (k tejto téme v ňom možno nájsť články a štúdie, poéziu i prózu, preklad, esej aj rozhovor s „doyenkou“ tohto odboru, Z. Stanislavovou, moderovaný M. Součkovou). Časopis sa

Martina Buzinkaiová: (Ne)veselý obraz periférie

Periféria je v slovenskej literatúre tematizovaná v rôznych podobách. Samotný pojem periférie označuje okrajovú časť mesta, vzdialenejšie predmestie alebo všeobecne okrajovú, vedľajšiu oblasť niečoho. V súvislosti s periférnym však nehovoríme len o geografickom okraji, ale aj o sociálnej, ekonomickej či etnickej sfére, pričom jednotlivé podoby sa môžu navzájom prelínať alebo zo seba priamo vyplývať. Vážnosť témy zvyknú niektorí autori „odľahčiť“

Ako stredoškoláci čítajú dielo Mila Urbana Živý bič

Na základe prečítaného zhodnoťte, čo a ako bičuje do živého? Lívia  Čo a ako bičuje Ráztočanov do živého? Hlad? Bieda? Vojna? Choroba? Je toho oveľa viac. Bičuje ich krutosť tohto sveta, krutosť zapríčinená vojnou,  no nielen tá. Milo Urban opisuje aj spôsob, akým lekár vyberal, kto je vhodný byť  vojakom. „Schopný...,  schopný..., schopný...“ ozývalo sa v miestnosti.

Patrícia Gabrišová: Zaťať do živého

Milo Urban : Živý bič   Román Živý bič (1927) od spisovateľa Mila Urbana má v slovenskej literatúre - v rámci literárnej vedy či tradičného stredoškolského vzdelávania - niekoľko zaužívaných prívlastkov. Možno ho charakterizovať ako expresionistický, vojnový, psychologický a zároveň vypovedá o unanimistickej podstate slovenskej dediny (una anima - jedna duša), ktorá je formovaná

Milo Janáč: Dnes sa viac nestane

Hlava   Tú hlavu treba ohlúpiť Tej hlave treba dobre dopriať Tej hlave treba dať všetko Čo potrebuje a po čom túži Lebo si to jednoznačne zaslúži Za tie veky nekonečné Počas ktorých zabránila Toľkým veciam zhora padajúcim Vniknúť do krku a ďalej Tú hlavu treba dobre ohlúpiť A nie ňou iba krútiť Pred pohostinstvom S nápisom Zatvorené

Príbeh Exupéryho snúbenice, ktorá hľadala šťastie v Budmericiach

Budmerický kaštieľ je dejiskom nového románu slovenskej autorky Evy Maliti Fraňovej, v ktorom vzťah francúzskej spisovateľky a grófa Pálffyho poznačili historické udalosti 20. storočia. Autorka opisuje Louise de Vilmorin, umelkyňu, ktorej snúbencom bol v mladosti Antoine de Saint-Exupéry, no sama zasnúbenie zrušila. V románe O príjemných pocitoch spoznáva Louise grófa Pavla Pálffyho de Erdöd a ich stretnutie sa