Home-Tag: slovenská literatúra

Stanislava Macková: Paragrafy v literatúre

Katarína Fedorová pracuje vo svojej knihe Vyššia moc so špecifickou témou. Deti s postihnutím a duševne choré osoby sú síce súčasťou našej spoločnosti, no ľudia im málokedy venujú osobitnú pozornosť. Autorka absolvovala magisterské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Poskytuje pomoc pacientom v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Patrícia Gabrišová: Pravda (v)o studničnej vode

Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode Pôsobenie Stanislava Rakúsa sa spája okrem plodnej literárnovednej činnosti aj s produkciou umeleckej literatúry po roku 1945. Presnejšie do literatúry vstúpil v 70. rokoch 20. storočia románovou novelou Žobráci, v ktorej reflektuje životy ľudí na spoločenskej periférii. Na osudy marginalizovanej skupiny ľudí je nahliadané s pochopením a s

Matúš Marcinčin: Shakespearovo vytriezvenie z lásky (?)

Skoro presne v čase, keď vtedy ešte len začínajúci český pesničkár Jaromír Nohavica začal hrávať pieseň Na dvore divadla, kde okrem iného spieval „herec, který má / pět let do penze / a Shakespeare dostává / nové dimenze“, svoju hereckú dráhu v Bábkovom divadle v Košiciach začínal Ivan Sogel, pre ktorého zároveň platí, že je už viac

Dušo Martinčok: Chcel som napísať knihu o tom, že sa navzájom potrebujeme

Dušo Martinčok (1975) autor románu Niekto sa nájde (2022) je jedným z mála slovenských autorov, ktorí sa umiestnili so svojou prvotinou v desiatke Anasoft Litera. Pracuje pre Súdny dvor Európskej Únie ako právnik-lingvista. Venuje sa aktivizmu v oblasti medzigeneračnej výmeny. Spolu s priateľmi založil občianske združenie Zrejme a viedol i medzigeneračný festival Old's cool

Patrícia Gabrišová: Ani smrť ich nerozdelí …

Ján Botto: Žltá ľalia   Ján Botto ako predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu a mladšej štúrovskej generácie vo svojej tvorbe svojrázne uplatňoval spoločenský rozmer romantickej poetiky s úmyslom presadiť národnoemancipačné úsilie v esteticky a eticky platnom a vydarenom tvare. Podľa Panorámy slovenskej literatúry I. Ján Botto bol básnik, ktorý akceptoval takmer do dôsledkov podnety Štúrovej

Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2022 – TOP3

Vydavateľstvo OZ FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania vydalo v roku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohatili slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné. Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby od Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou a kniha Ako Paľko Dobšinský

Barbora Hrínová: Zaujíma ma písanie ako otlačok špecifickej ľudskej skúsenosti

Barbora Hrínová (1984) prozaička a scenáristka, autorsky pracovala pre rozhlas a televíziu. Vytvorila šesť audio-dokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia tiež v USA, v Kalifornii. Je trojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. Za svoj knižný debut, zbierku poviedok Jednorožce (2020), získala ocenenie Anasoft litera 2021 a cenu René – Anasoft litera gymnazistov.

Peter F. ‘Rius Jílek: Horúcou ihlou

Knihu Patchwork v bielej (2022) od Jany Bodnárovej možno označiť za minimalistický román, hoci v porovnaní s prózou Koža (2018), ktorá jej publikačne predchádza, sa zdá, že rovnako zvolený kompozičný postup – pre autorku príznačný – sa čiastočne oslabuje a do popredia sa dostávajú i jeho narušenia. Uvedenú metódu Bodnárová koniec koncov vniesla do názvu, v ktorom

Patrícia Gabrišová: Matka – výkrik

Július Barč-Ivan: Matka Na území Slovenska sa dráma ako literárny druh vyvíjala s pomerným oneskorením v porovnaní s už etablovanými epickými a lyrickými žánrami, čo bolo zapríčinené nedostatočne rozvinutou divadelnou scénou. Jej počiatky boli spočiatku spojené so školskými predstaveniami v latinčine, nedostatok divadiel v neskoršom období suplovali kočovné súbory zo zahraničia –  z Talianska

Autori vydavateľstva Slovart vo finálovej desiatke Anasoft Litera 2023

Minulý mesiac na Rádiu DEVÍN zazneli názvy desiatich finálových kníh, ktoré sú nominované na prestížne ocenenie Anasoft litera. Porota vyberala spomedzi stodvadsaťtri titulov. Je medzi nimi aj Dušan Taragel s knihou Mafiánske balady a Veronika Šikulová a jej Líštičky majú rady teplo. Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného