Home-Tag: slovenská poézia

Peter Trizna: Autoportréty a momentky z večnosti

Marián Milčák patrí k najplodnejším autorom generácie „šestdesiatnikov“ – dovedna má za sebou už desať publikovaných básnických zbierok, takže výber z jeho doterajšej tvorby je v tomto okamihu logickým (a vo vzťahu k nedostupnosti viacerých starších titulov) aj vítaným edičným krokom. Kniha, nazvaná moderným popkultúrnym anglicizmom Selfie, podľa jednej z básní z minuloročnej zbierky Provinčné básne

Michal Tallo: Písanie poézie vyžaduje veľkú dávku lásky k svetu

Autor fotografie: Michal Vozár Michal Tallo (1993) je básnik, prozaik, prekladateľ a publicista. Vydal tri básnické zbierky (Antimita, Delta, Kniha tmy), organizačne spolupracuje s niekoľkými filmovými a literárnymi festivalmi, pôsobí ako koordinátor súťaže Básne SK/CZ, vo vydavateľstve BRAK spoluvedie a rediguje básnickú edíciu Lentikular. Jeho tvorba bola preložená do mnohých jazykov a

Alena Brindová: O ľuďoch, viniciach a studniach

(nad básňami Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej) Kosenie, štepárstvo, stolárstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo a predovšetkým vinárstvo. Lesy, rieky, piesok, vápenec, tiahnutie vozov, divá zver, vtáctvo, slamené nebo. Aby som trochu pozdvihla túto suchopárnu slovnú enumeráciu, tak aj rmut, kozodoj, obzerance, poškrabky, odkundes, kĺč, skalokráska, lemeše, ponk alebo holohumnica. Lýdia Vadkerti-Gavorníková sa narodila na deň presne šesťdesiat rokov predo

Matúš Marcinčin: Básnik na výhosti

To boli chvíle, že i dnes ma bolia... Raz, keď som sa tak zahľadel, už neboli to viacej snežné polia, lež vražedné hry zrkadiel. (Keď nevedel som, čo vo mne mlčí..., 1943) Vyrovnávanie sa s tušením večnosti tvorí samu podstatu ľudského života. Je súčasťou existencie človeka, ktorý smeruje k záverečnému zmiereniu sa so sebou samým, k nájdeniu večného

Alena Brindová: Vo vajíčku (ženské) nebo

Stanislava Chrobáková Repar je všestranne etablovaná literárna osobnosť s približne tridsiatimi knižnými autorskými publikáciami. Je napríklad autorkou knihy odborných článkov a kritík Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika. Možno podotknúť, že v súradniciach slovenského literárneho priestoru v roku 2019 išlo o priam prelomový počin. Jej viacvrstevnatá, prevažne intelektuálne založená poézia vychádza po prvý

Lucia Rybárová: Svet je iný

V roku 2739 z nezdravej hliny vykopú pozostatky kostry a plechové srdce jediné, čo nepodľahlo stáročiam zmien _ budú určovať dátum pohrebu a konečnú diagnózu: tvoje ílovité prsty príliš dlho rozrývali zem príliš dlho zatínali do môjho koreňa _ _ Deň potom keď otváram okno a dívam sa na vyhorené potrubia ktoré nie a nie sa zaceliť na

Novinky z vydavateľstva Fraktál

Vo vydavateľstve Fraktál, o. z. práve vyšli dve knižné novinky novozaloženej edície POIESIS: Marián Milčák: Selfie (výber z poézie) ► POIESIS 01 & Stanislava Chrobáková Repar: Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje (výber z poézie) ► POIESIS 02 Knihy sú zaopatrené doslovmi z pera odborníčok Jany JUHÁSOVEJ (P01) a Maríny ŠIMÁKOVEJ SPEVÁKOVEJ (P02), kalendáriom autora i autorky aj ich portrétnymi fotografiami.

Oľga Gluštíková: Dialekty, šumy. Telá a kontexty

geomorfémy obrastené machom / vo vysokej tráve priehlbiny / zverou opustené ležoviská / vychladnuté skrýše / neobývané brlohy alebo vychodené miesta na okrajoch polí / nevýrazné / za dedinami pri jazerách a blízko rieky / všade sa zakrivujú texty / ich organické / členité povrchy     kódy / šumy a kontexty sinice v

Matej Barč: Novomeského Otvorené okná. Pozoruhodne rôznorodá zbierka

Už samotný názov zbierky odkazuje na generačnú a osobnú situovanosť Novomeského ako básnika, odkazujúcu na inšpiráciu medzivojnovými západnými avantgardami a prostredím veľkomesta (Paríž, Berlín, Moskva – v horváthovskom zmysle prerubovania „okien do Európy“ pre slovenskú literatúru a jej témy), v súvislosti s novými tvorivými inšpiráciami môžeme hovoriť o prevzdušnení, očistení, vyvetraní dovtedajšej slovenskej literatúry (porov. Barborík: Básnik vo svete, svet v básni.

Patrícía Gabrišová: V kontúrach noci, smútku a (bez)nádeje

Ivan Krasko: Nox et solitudo Osobnosť básnika Ivana Kraska je neodmysliteľne spätá s etablovaním slovenskej literárnej moderny. Literatúra európskej moderny sa koncipovala na konci dlhého 19. storočia a priamo súvisela s pocitom intelektuálnej a existenčnej krízy. Racionalita a pragmatickosť západnej kultúry neprinášajú (uspokojivú) odpoveď na základné ontologické či metafyzické otázky a rezignovaný subjekt hľadá