Stanislava Chrobáková Repar je všestranne etablovaná literárna osobnosť s približne tridsiatimi knižnými autorskými publikáciami. Je napríklad autorkou knihy odborných článkov a kritík Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika. Možno podotknúť, že v súradniciach slovenského literárneho priestoru v roku 2019 išlo o priam prelomový počin. Jej viacvrstevnatá, prevažne intelektuálne založená poézia vychádza po prvý
V roku 2739 z nezdravej hliny vykopú pozostatky kostry a plechové srdce jediné, čo nepodľahlo stáročiam zmien _ budú určovať dátum pohrebu a konečnú diagnózu: tvoje ílovité prsty príliš dlho rozrývali zem príliš dlho zatínali do môjho koreňa _ _ Deň potom keď otváram okno a dívam sa na vyhorené potrubia ktoré nie a nie sa zaceliť na
Vo vydavateľstve Fraktál, o. z. práve vyšli dve knižné novinky novozaloženej edície POIESIS: Marián Milčák: Selfie (výber z poézie) ► POIESIS 01 & Stanislava Chrobáková Repar: Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje (výber z poézie) ► POIESIS 02 Knihy sú zaopatrené doslovmi z pera odborníčok Jany JUHÁSOVEJ (P01) a Maríny ŠIMÁKOVEJ SPEVÁKOVEJ (P02), kalendáriom autora i autorky aj ich portrétnymi fotografiami.
geomorfémy obrastené machom / vo vysokej tráve priehlbiny / zverou opustené ležoviská / vychladnuté skrýše / neobývané brlohy alebo vychodené miesta na okrajoch polí / nevýrazné / za dedinami pri jazerách a blízko rieky / všade sa zakrivujú texty / ich organické / členité povrchy kódy / šumy a kontexty sinice v
Už samotný názov zbierky odkazuje na generačnú a osobnú situovanosť Novomeského ako básnika, odkazujúcu na inšpiráciu medzivojnovými západnými avantgardami a prostredím veľkomesta (Paríž, Berlín, Moskva – v horváthovskom zmysle prerubovania „okien do Európy“ pre slovenskú literatúru a jej témy), v súvislosti s novými tvorivými inšpiráciami môžeme hovoriť o prevzdušnení, očistení, vyvetraní dovtedajšej slovenskej literatúry (porov. Barborík: Básnik vo svete, svet v básni.
Ivan Krasko: Nox et solitudo Osobnosť básnika Ivana Kraska je neodmysliteľne spätá s etablovaním slovenskej literárnej moderny. Literatúra európskej moderny sa koncipovala na konci dlhého 19. storočia a priamo súvisela s pocitom intelektuálnej a existenčnej krízy. Racionalita a pragmatickosť západnej kultúry neprinášajú (uspokojivú) odpoveď na základné ontologické či metafyzické otázky a rezignovaný subjekt hľadá
Karol Strmeň je nedotknuteľným klasikom slovenskej poézie. Neznamená to, že by druhé samostatné vydanie básnickej zbierky Preblahoslavená (pôvodne vydanej v roku 1977) nebolo možné podrobiť kritickému skúmaniu. Tento nezvratný fakt ale pramení z bezhraničného obdivu a rešpektu, ktorý musí pociťovať každý čitateľ ovládajúci základné znalosti o životných súradniciach empirického autora. Je nositeľom prívlastkov ako:
Visenie môj manžel raz v lese za Košicami zrazil jeleňa bezvládne telo zvieraťa odletelo nabok špička parožia zostala zabodnutá v čelnom skle ako výkričník spomenul si vraj na uťaté hlavy v chatách a kultúrnych domoch zavesené len tak vo vzduchu (prezývané “trofeje”) nikdy nečakal, že jednu uvidí zblízka ráznym žmurknutím zo seba zotrel sklené
Dejiny slovenskej poézie písanej ženami sa nevyznačujú kontinuálnosťou, nemožno ich vnímať ani ako premeny básnických programov, avšak je podnetné sledovať tvorbu autoriek tak, ako sa utvárala v priebehu času. Mohli by sme hovoriť o postupnom skladaní individuálnych, spočiatku od seba nezávislých, hlasov do výsledného mnohohlasu. Ženská poézia v minulosti čelila mnohým problémom, nie každé obdobie histórie
PREŠOV – Svet poézie už netrpezlivo očakáva 15. máj. Práve tento deň bude patriť Vertigo festu, medzinárodnému festivalu poézie. Mottom festivalu je „poézia nepozná hranice“, čo dokonale vystihuje momentálny, pandémiou poznačený stav vo svete. Aj napriek potenciálnym organizačným ťažkostiam sa tento jednodňový festival uskutoční, a to prostredníctvom YouTube kanálu FACE & Vertigo. Tri z