Anna Siedykh: Prítomnosť pamäti

mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami sklom z rozbitých okien mala radosť z