Supermarkety praskli vo švoch, Vianoce ukázali kúpichtivosť Slovače a na kosť odhalili materiálnu podstatu holubičieho národa. Neostal som bokom, zaradil som sa do šórov čakajúcich na svoje zlaté teliatko. Len s jedným rozdielom – stál som v rade na knihy. Rozhádaný národ sa zjednotil v snahe obdarovať svojich blízkych, a to aj, pre mnohých, najkrajším darčekom zo všetkých – knihou. O čo vlastne stáť? Duchovné potraviny fungujú podobne ako ich vzor, v jednotlivých oddeleniach nachádzame akciový zlacnený tovar, filozofia ostáva prevažne nedotknutá a nahrádza ju ezoterika. Reklamou omastený tovar sa predáva lepšie a chutí oveľa viac ako tradičný slovenský výrobok. Kto by už len čítal slovenskú klasiku??? Dejiny sa na policiach premenili na nekonečné verzie druhej svetovej vojny a alternatívnej stravy v podobe Slovänov a ich miesta nad slnkom. Tlačíme sa pri jedinej pokladni a míňame ostatné eurá za krásne zabalené geneticky upravené knihy, z ktorých sa viac zasýtime ako si zamaškrtíme. Supermarketovým kníhkupectvám ešte chýbajú ohlasovateľky, z úst ktorých sa dozvieme, že Murína dostaneme lacnejšie, ak ho kúpime zbaleného s kuchárskou knihou nejakej televíznej hviezdičky alebo, že posledných desať kusov Rúfusa z tuctového nákladu na nás čaká v nákupnom vozíku s osvienčimskými pamäťami, v lepšom prípade s vianočnými rukavicami, s ktorými sa fajnovo čítajú knihy. A máme nakúpené! Po sviatočnom čítaní si odgrgneme a ide sa ďalej, kašľať na Ježiška…

Tomáš Repčiak žije v Spišskej Novej Vsi, pracuje ako referent PR mesta Spišská Nová Ves. Venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas i tvorbe piesňových textov.