Mariana Volemanová z košického Artfora mi do dlaní vloží knihu a ide skontrolovať sklad. Je to ich prvá, napadne mi, keď zvieram toto „dieťa“ kníhkupectva na Hlavnej v rukách, hladím obálku, a tak, ako pri každej novej knihe doširoka otvorím väzbu a vdýchnem vôňu lepidla a papiera. Niečo podobné som už videl, o niečom podobnom som už písal a predsa je „Jakobyho“ Retrospektíva niečím úplne iným ako Pútnici nebies o Antonovi Jasuschovi. Kniha je živá a farebná. Plná zväčša autoportrétov, nahých žien a cirkusu. „Mal som rád Košice a básne, ženy, víno, česť. Iné som rád nemal“. Napadne mi notorický Márai, ďalší sarkastický narcista, ktorého socha sedí len pár ulíc od Bartusovho Jakobyho. Vlastná tvár a ženské telo, vnímať sa cez to iné, odlišné. Nechať v kontraste vyvstať všetky hrany vlastného charakteru v tejto pestrej hre na život. Sarkastické pochopenie tohto sna o sne, ktorému nadávame realita, to sú Jakobyho obrazy a to je aj Jakobyho hlas. Je to hlboké, možno až smutné precítenie knihy, ktorú nám ponúka košické Artforum.

Kniha sa od klasickej umeleckej štúdie veľmi líši, a to hlavne svojím obsahom. Jej jadro totiž netvoria nekonečné akademické úvahy o autorovom diele a odkaze. Editor publikácie, Daniel Liška, sa rozhodol nechať Júliusa (Gyulu) Jakobyho prehovoriť samého za seba. Vlastnými ústami a vlastnými činmi, tak ako by aj muž hovoriť mal. Grafička Katarína Rybnická a vizuálny editor Boris Vaitovič zas presnosťou farebnosti reprodukcií a ich vkusným usporiadaním umožnili Jakobymu hovoriť obrazom, a tak je kniha obrazom tohto košického génia, ktorý čitateľovi a divákovi dovoľuje uchopiť jeho vnútorný svet. Kniha pozostáva z troch rozsiahlych rozhovorov s maliarom, jedného rozhovoru s Jurajom Bartuszom o maliarovi, troch krátkych odborných textov, úvodu, kalendária, rezumé v maďarčine a angličtine a 231 reprodukcií Jakobyho diel. Tento pomer jasne ilustruje zámer tvorcov knihy.

Silným zážitkom bolo i jej uvedenie do, nie len slovenského, kultúrneho života, ktoré kvôli karanténe prebiehalo online. Katarína Rybnická, Daniel Liška, riaditeľka VSG Dora Kenderová tu hodinu diskutovali s Petrom Béresom, nie len o Jakobym. Milé video, ktoré sa dá ešte stále ľahko nájsť na Facebooku Artfora, hovorí hlavne o lokálnej svetovosti a svetovej lokálnosti, o tom, ako nás železná opona uzamkla nie len pred svetom politiky, ale aj krásy, o nechuti sa starať o košickú modernu, ktorú veľkí slovenskí národovci roky považujú za maďarskú a veľkí maďarskí národovci zas za českoslovenkú. A tiež o tom, ako tento fenomén sto rokov od svojho vzniku opäť ožíva. Vďaka publikáciám ako je Retrospektíva i mimo našich hraníc. Je nevyhnutné povedať, že meno Karol Voleman zaznie v zoomovej diskusii niekoľkokrát ako označenie impulzu k vytvoreniu tejto výnimočnej knihy. Košické Artforum totiž nie je len vydavateľom, je jedným z dôležitých centier košickej i slovenskej kultúry, jedným z centier, ktoré iniciujú literárny život a zameriavajú sa na jedinečnosť a kvalitu. A tak je aj táto publikácia i oslavou príbehu jedného kníhkupectva a jedného mesta.

Gyula bácsi, ako mnohí Košičania Jakobyho ešte stále volajú, je jednou z charakteristických legiend mesta, a nevedel by som si predstaviť prejsť Alžbetinu ulicu bez toho, aby som jeho sochu nepoklepal po ramene. Mám ho rád pre jeho humor a pýchu, nadsázku a svetové malomeštiactvo, pretože aj 35 rokov po svojej smrti dokáže udivovať a spájať ľudí súzniacich s jeho víziou.

Daniel Liška (ed.)
Jakoby. Retrospektíva
Artforum Košice 2020

Publikované: 25/08/2020

Tomáš Straka knižne debutoval samizdatom — Paper back — (2013). Roku 2014 vydal básnickú zbierku Hrdina robotníckej triedy a v roku 2016 mu vyšla próza s názvom Len sa nepozri do očí. Od roku 2017 spolu s Luciou Ernekovou organizuje slovenskú scénu slam poetry – súťažný formát performatívnej poézie, v ktorom vybraní diváci hodnotia vystúpenie prednášajúceho bodmi.