Príbehy, upravené do podoby, ktorá je v našom kultúrnom prostredí prístupná aj detskému čitateľovi, ponúkajú výber z mýtov a legiend Indiánov. Žili v kultúrnej oblasti, ktorá sa nazýva Veľká Amazónia. Ide o územia rieky Amazonky a jej prítokov (predovšetkým krajín Brazílie, Peru, Ekvádoru, Venezuely a severnej Bolívie). Niekoľkoročná práca Dávida Ursinyho má vo výsledku
Niekedy sme zamyslení tak, že nevnímame nič okolo seba. Raz nám to pomáha v sústredení a inokedy nás to o sústredenie oberá. Občas nás niečo zo zamyslenia preberie. Husovského knižka, ktorá sa poľahky zmestí do vrecka kabáta, má presne taký ambivalentný potenciál. Môžeme sa nechať vyrušiť v kruhoch svojich myšlienok alebo vstúpiť do zamyslení
Mária Čorejová (1975) je vizuálna umelkyňa, grafická dizajnérka a pedagogička. Magisterské štúdium absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Má za sebou niekoľko študijných pobytov v USA a množstvo spoločných aj samostatných výstav. V súčasnosti je vedúcou oddelenia grafického dizajnu ŠUP Josefa Vydru v Bratislave. Najvýznamnejšiu oblasť jej výtvarného prejavu tvorí kresba. Okrem
Milan Maťaš (1975) pochádza z Giraltoviec. Študoval fyziku a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Prešove. Tvorí, spieva a hrá (najmä) na akordeóne v hudobnom zoskupení Kandráčovci. Pôsobí ako učiteľ fyziky na gymnáziu v Giraltovciach, kde aj s manželkou a troma deťmi žije. Koľko rokov už pôsobíš v kapele Kandráčovci a akú v nej máš
Večnosť je plná starých ľudí, mladých je tu menej, väčšina ešte žije. V niektorých miestnostiach sa mi na bosé nohy lepia sivé vlasy, cítim šanelpäťku a pitralon. Pod vankúšmi vidieť peniaze, pod posteľami fotky, ihlice, udice a karty. Niektorí chodia po chodbách a vykrikujú, že oni to tak nemysleli. Nie je tu nebo ani peklo.
autor fotografie: Róbert Dobrocký Viktor Suchý absolvoval v roku 2003 magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V diplomovej práci Objavovanie pomalosti (pod vedením PhDr. Juraja Briškára, PhD.) skúmal prístup rozličných autoriek a autorov k objavom, zmyslom, času a rytmu. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave viedol
Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia. Je autorom štyroch básnických zbierok Pálenie včiel (2001), Každým ránom si (2006), Besa (2012) a Kráľ hlad (2017). Je autorom
Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne označovať ako „královopolský okruh“, a medzi jej predstaviteľov patria najmä jeho bývalí študenti z gymnázia, dnes už známi českí spisovatelia. Svoju
Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin dieťaťa a zvládanie ťažkostí ešte
Gabriela Futová (1971) študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove ako metodička a projektová a marketingová manažérka. Z jej autorskej dielne vyšlo už vyše dvadsať kníh pre deti a mládež. S detským publikom sa pravidelne stretáva na besedách po celom Slovensku.