Katarína Gecelovská: V bruchu veľknihy

Portugalský spisovateľ Afonso Cruz rozpráva príbeh chlapca Eliasa Bonfima, ktorý na svoje dvanáste narodeniny nečakane zistí, že jeho otec nezomrel na infarkt, ako mu vždy hovorili. Ako vášnivý čitateľ tajne čítaval aj pri práci na daňovom úrade, schovávajúc si romány pod tlačivami. Jedného dňa sa tak zahĺbil do Ostrova doktora Moreaua, až v ňom zmizol

Tomáš Straka: Prečo mám rád Gyula báciho

Mariana Volemanová z košického Artfora mi do dlaní vloží knihu a ide skontrolovať sklad. Je to ich prvá, napadne mi, keď zvieram toto „dieťa“ kníhkupectva na Hlavnej v rukách, hladím obálku, a tak, ako pri každej novej knihe doširoka otvorím väzbu a vdýchnem vôňu lepidla a papiera. Niečo podobné som už videl, o niečom podobnom som už písal a predsa je „Jakobyho“

Ľubomír Jaško: Životov je veľa a súčasne iba náš jeden jediný

Kto prečíta Osmý život nemeckej prozaičky gruzínskeho pôvodu, začne vnímať vlastný život s väčšou miery úcty. A dostane chuť ho reštartovať s nekompromisnou odvahou. Prázdne strany Po viac ako 800 stranách veľkej rodinnej ságy je niekoľko strán prázdnych. Ide práve o tú ôsmu knihu alebo ôsmy život. Zatiaľ čisté strany sú rezervované pre ešte

Katarína Gecelovská: Nahý a sofistikovaný

Ako v dnešnej dobe hovoriť o láske? Už Umberto Eco vystihol problém muža v období postmoderny, „ktorý miluje veľmi kultivovanú ženu a vie, že jej nemôže povedať: ‘Šialene vás milujem’, pretože vie, že ona vie (a že ona vie, že on vie), že tieto slová už raz napísala Barbara Cartlandová“. Ecovým riešením je, že jej ešte stále môže

Laura Kladeková: Ako vychovať knihožrúta

Začíname na zemi v detskej izbe, kde necháme v symbiotickom vzťahu nažívať kocky s leporelom. Moje nič netušiace dieťa sa domnieva, že je to obyčajný stavebný materiál. Pri skúmaní Nenásytnej húseničky (Zelený kocúr, 2012) zisťuje, že kniha má v sebe malé otvory, čo  ho nenápadne navádza na čítanie hmatom, a to je už len

Laura Kladeková: O genialite istej malej Aničky

Detské rúčky nevedia, ako sa knižka drží správne. Uchopia ju aj dolu hlavou a vôbec si to nemusia všimnúť. Lenže kniha O malej Aničke (Buvik 2017) od  Inger a Lasse Sandbergovcov sa nedá držať zle. Je totižto obojstranná, z jednej strany príbeh, z opačnej druhý. Rúčky sa nepomýlia a nielen tie sa budú z

Lenka Dzadíková: Prečítajte si túto recku

Neviete, čo je to recka? Skrátené slovo recenzia. Napríklad, keď sa stretú divadelní vedci na predstavení, pýtajú sa navzájom: „Píšeš na to recku?“ Slovo recka by sme mohli označiť aj ako profesionalizmus, teda sociolekt spoločný pre skupinu ľudí, ktorých spája povolanie či odborná oblasť, v ktorej pracujú, napríklad divadlo. O zmapovanie divadelných profesionalizmov sa pokúsili lingvistky

Laura Kladeková: Máte doma svojho vlastného Gruffala?

Muži vnímajú bábätká inak. Mám niekoľkomesačného synčeka a je pre mňa Janíčko, moje Srdiečko. Odrastený syn ho však neosloví inak ako Kraken a manžel ho volá Gruffalo. Obrovská morská príšera s chápadlami potápajúcimi lode niekde v nórskom mori či veľké hnedé chlpaté čudo s rohmi, pazúrmi a fialovými ostňami? Kde získalo roztomilé, krásne dieťa

Zdeňka Kalnická: Je (ne)možné písať bielym atramentom?

V názve knihy Bielym atramentom s podtitulom Feministická literárna kritika a gynokritika, ktorá vyšla v roku 2019 v knižnej edícii ASPEKTU, Stanislava Chrobáková Repar použila známu metaforu francúzskej teoretičky a spisovateľky Helène Cixous zo Smiechu Medúzy. Pre H. Cixous písať bielym atramentom znamenalo predovšetkým „ženské písanie“ (écriture féminine) a základom metafory bola asociácia ženy so symbolickou matkou, ktorá je

Katarína Gecelovská: Zo zadných izieb vyšli šeptuchy

Alena Sabuchová vydala v roku 2016 poviedkovú zbierku Zadné izby s jednofarebným, nenápadným obalom a pozoruhodnými príbehmi. Na poviedku Dora a Rado o živote hrobárovej dcéry nadväzuje románom s tajuplným názvom Šeptuchy, ktorý sa odohráva v poľskom Podlasí. Autorka strávila nejaký čas v zapadnutnom regióne pri hraniciach s Bieloruskom a fascinovaná tamojšími poverami, tradíciami a legendami zachytila na papieri magický vidiecky svet pomaly sa strácajúci