V bratislavskej kaviarni sa často stretávam s bolestivým tvrdením, že na Slovensku nebude dobre, kým sa hlavné mesto neoslobodí ako jediný reprezentant štátu a „zaostalá“ masa tvoriaca ostatných päť miliónov spoluobčanov nebude rozdelená medzi susedné krajiny. „Celebrity“ v Bratislave si často rozdávajú ceny len medzi sebou, v nezávislých médiách si respondent s redaktorom neraz tykajú a vytvárajú tak pocit homogénnej ucelenej
Modrozelený čaj sa v Číne pripravuje zvláštnym spôsobom zvaným gong fu – zručnosť. Na začiatku je dôležité vyhriať každý kus keramiky na čajovom mori – misky, voniačiky, kanvičku i zlievačik zo zvláštnej yixingskej hliny – vriacou vodou, a to kvôli šíreniu arómy vylúhovanej tekutiny. Do kanvičky sa sype 5,8 alebo až 10 gramov čajovej sušiny a zalieva
Pojedla všetky vitamíny. Všetky v kombinácii: komplementárne farby za nimi neónové a na záver tie veľké, ktoré musí jesť samostatne, aby sa nezadusila. Upratala posteľ. Narovnala zmrzliny v mrazáku. Umyla kefkou zuby, kefou prečesala vlasy. Vedela, že kto chodí po vyšliapaných chodníčkoch, nič a nikto ho neprekvapí. Vonku, mimo bytu, tam sú tekuté piesky. Celé mesto plávalo na
Otváram notebook. Vyskočí na mňa nevyžiadaná predpoveď počasia a zopár marcových pranostík. Daždivý marec je roľníkovo nešťastie, no suchý apríl je ešte horšie. Ak máš v marci lúku vytopenú, nič si z toho nerob, zaraduj sa senu. Marcový sneh jed, aprílový hnoj. Snehový brezeň, mokrý apríl, studený máj, vrchovaté stodoly a sena plný háj. Nevlastním stodoly a nezakladám hnojiská.
Vianoce sú do značnej miery aj o tom, že si človek spomenie na iné Vianoce a porovnáva ich s tými aktuálnymi, kým sa snaží rozpamätať, kde je krájač na vajíčka. A spomenie ešte aj na to, na čo nechce. Napríklad, keď sa s priateľkou v podnájme rozhodli, že si urobia kapra, pretože to patrí
V našej spoločnosti striedavo klokotá pocit nádeje a bezmocnosti. Záblesky svetla i mračná temnoty, echá srdca, ktorého hlas občas počuť za železobetónovou klietkou. Čo napísať na záver roka 2022? Čo nás tento prvý postcovidový rok naučil? Moja vlastná myseľ ma, rovnako ako milióny iných Stredoeurópanov, usvedčuje z pesimizmu. Je to snáď genetický prvok, ktorý v nás zanechala Monarchia –
Rok 2022 je koncom éry, v ktorej Európa nepoznala vojnu mocností, koncom éry Alžbety II. a úplným koncom starého sveta dvadsiateho storočia. Sumarizácia nám hovorí, že nikto z veľkých vizionárov od Fukujamu po Nostradama nemal o našej súčasnosti pravdu. História sa neskončila, svet nevybuchol, mesiáš neprišiel. Z veľkého vítania Milénia sa stalo len číslo v kalendári a my pokračujeme v tvorení histórie,
Podľa jedného z kulturologických prístupov možno na kultúru nahliadať z antropologického alebo z axiologického hľadiska. Kým antropologický pohľad nezohľadňuje hodnotiaci aspekt, axiologické poňatie rozlišuje medzi elitnou (vysokou) populárnou a masovou kultúrou. V ostatných rokoch spojenie ísť za kultúrou, ktoré sa viaže na jej hodnotové chápanie, predstavuje temer nevyčerpateľné pole možností. Ísť za kultúrou sa už nepoužíva len
V ostatných dňoch počúvam o zemetrasení na rôznych akademických pracoviskách a dozvedám sa o prepustení či potenciálnom prepustení ľudí, ktorých (nielen ja) považujem za výborných pedagógov a vedcov. Táto zamestnanecká erózia nabrala na sile začiatkom roka, keď bola v médiách zverejnená správa o tom, že ministerstvo školstva bude motivovať vysoké školy finančnými prostriedkami, ak
Nikdy tu nebude dobre. Toto nie je smutný povzdych, ale obyčajné konštatovanie vychádzajúce z poznania súčasnosti a histórie. Ako tínedžer som sa často pýtal, prečo je to tak. Prečo musíme žiť v pekle, v ktorom sú učitelia žobrákmi, zdravotné sestry odpadom, umelci neprípustnou hanebnosťou a dôstojnosť sa nedostáva ani umierajúcim, nieto ešte politikom. Premýšľal