Pojedla všetky vitamíny. Všetky v kombinácii: komplementárne farby za nimi neónové a na záver tie veľké, ktoré musí jesť samostatne, aby sa nezadusila. Upratala posteľ. Narovnala zmrzliny v mrazáku. Umyla kefkou zuby, kefou prečesala vlasy. Vedela, že kto chodí po vyšliapaných chodníčkoch, nič a nikto ho neprekvapí. Vonku, mimo bytu, tam sú tekuté piesky. Celé mesto plávalo na jeho vlnách a žilo si svojim životom. Boli ľudia, ktorých to zožralo. Boli ľudia, ktorí to milovali. Ona sa učila nájsť strednú cestu. Nosila mech plný kameňov a hádzala ich pred seba, aby videla, či je zem, na ktorú sa rozhodla položiť nohu tuhá alebo vratká, alebo prinajhoršom úplne tekutá. Úpenlivo, precízne a systematicky. To by mohli byť jej birmovné mená v nejakom paralelnom vesmíre. Pila vždy tú istú minerálku a jedla ten istý chlieb. Denný stereotyp v nej vyvolával taký príval vzrušenia, že si mohla rátať zimomriavky na koži každý večer, keď si predstavila, že ju čaká bezpečný a taký istý deň ako ten, čo prežila. Najväčšou záhadou pre ňu boli adrenalínové športy, kolotoče a drogy. Imitácie nebezpečia a strata kontroly nad jej telom a mysľou. Imitácia nebezpečia vo svete, kde stojí tvoje telo na pôde, ktorá sa čochvíľa rozochveje a zrúti. Vo svete, kde ti slnko odhryzne kus z hlavy. Vo svete, kde si vyberáš životného partnera podľa heštegov a strihu bikín. Vo svete, kde… kde ľudia chodia na tieto sprostosti? To sa už vôbec necítia, necítia sa z vnútra? Z parku, kam chodila behať, samozrejme, s kameňmi, videla na zábavný park. Nerozumela, prečo by mal byť tamten park zábavnejší ako tento so stromami, lavičkami a starými známymi cestičkami, v ktorom behávala. V zábavnom videla všetky tie atrakcie plávajúce na nekľudnej zemi. Tých ľudí, čo milujú to, čoho sa ona bojí. Oni milujú bezkontrolie. Nemajú nič pod nohami a nič v rukách. A ešte k tomu necítia žiadnu zodpovednosť. Pre ňu tri spomenuté atribúty robili z jej života šťastný život. Zodpovednosť by vymenila za pocit mladosti. Pocit že vie čo má pod nohami by vymenila za libido. A pocit, že vie, čo ma v rukách, by vymenila za rodinné bohatstvo. Šla domov do svojho bytu s pevnou podlahou. Ľudia sú blázni a hlupáci a nevedia nič o skutočnom riziku. Riziko je nemať druhý a tretí pilier a očkovanie proti HPV vírusu. Riziko je nehovoriť o výchove budúcich detí s partnerom predtým ako si ich urobíš. Riziko je necvičiť a zle sa stravovať. Skutočné riziko je pozerať TV talkshow na RTVS. Skutočné riziko je dennodenne nepremýšľať nad svojimi detskými traumami. Skutočné riziko je nezaplatiť paušál na čas. Skutočné riziko je odkliknúť možnosť „zapamätať si túto kreditnú kartu pre budúce nákupy“. No to najskutočnejšie riziko je krájať cviklu v béžovom svetri!

Glosu adrenalínové športy, kolotoče a drogy  ste si mohli prečítať vďaka finančnému príspevku Slovenskej asociácie knižníc v rámci programu Partnerstvo alebo Spojme svoje sily.

Mária Ševčíková – herečka, performerka, slamerka. Pôsobí vo vodách autorského divadla, filmu či reklamy. V skúmaní obsahu a formy pokračujem aj prostredníctvom, na Slovensku zatiaľ neusadenom, Slam poetry. Najzásadnejšie sa realizuje v rámci divadelného zoskupenia GAFFA. Žije v Bratislave.