Martin Vlado: Nezabudnuteľné popoludnie
Nikdy som ho neoslovil po mene. Vlastne nijako. To meno mi znelo čudne, domácku verziu som nepoznal ani si ju nedokázal predstaviť. A nič originálne vymyslieť. Ja som pre neho bol od začiatku Oliver a jediný z triedy, s ktorým sa bavil normálne. Až doposiaľ som nemal dôverného kamaráta, lepšie povedané žiadneho. Môj vzťah k nemu vykazoval znaky závislosti. Tadeáš to nemohol nevidieť či prinajmenšom nevytušiť. Štíhly, vysoký, páčil sa spolužiačkam. Ale ...




