Ukážka z knihy Haiku, 2021:
(kniha bola ocenená za dizajn Waldemara Švábenského ako „Najkrajšia kniha Slovenska v kategórii krásnej literatúry za rok 2021“)
……………………………………..
ľúbostný list už
nenapísal som dlho
starý strom schne tiež
……………………………………..
borovicu som
raz zasadil pred domom
je už vysoká
……………………………………..
dotýkaj sa ma
prstami a perami
kým tu ešte sme
……………………………………..
ticho mrholí
sivo v marci pred jarou
hady ešte spia
……………………………………..
kľud rieky lesa
je v rozpore so stresom
nás ľudí mesta
……………………………………..
skosená tráva
pestrá lúčnymi kvetmi
keď vonia jemne
……………………………………..
kameň v potoku
rozpráva denne vode
rôzne príbehy
……………………………………..
na strom pred balkón
prileteli tri straky
boli pôvabné
……………………………………..
má lúčne kvety
sú tak osviežujúce
v jej krásnych rukách
……………………………………..
august odchádza
živica je na prstoch
slnko nad smrekmi
……………………………………..
v tichu samoty
ozýva sa spomienka
na letné noci
……………………………………..
nesmelé slnko
vošlo oknom do izby
jesenný jazz hrá
……………………………………..
telá rýb živo
mihajú v prúde vody
je to tak dobré
……………………………………..
stovky miliárd
galaxií vo vesmíre
synapsie mozgu
……………………………………..
dnes som uvidel
inovať na steblách tráv
bolo to pekné
Ukážka z knihy Skorá jeseň, 2023:
sokol nad mestom
aj bez mávnutia krídel
lieta dôstojne
chodím sám bosý
v noci jarnou žihľavou:
mesiac v oblakoch
májový dáždik
osviežil vzduch aj dušu
starú jabloň tiež
pílenie smreku
prsty lepia živicou
sýta to práca
červená sa mak
vlčí je a divoký
jún ho priniesol
búrka sa krúti
jún sa plazí do júla
lietajú mušky
vchádzam do mora
slnko hlboko v mozgu
duša sa čistí
plachta sa vzpína
prova na vlnách mora
poludnie leta
ranné svitanie
v lete na brehu mora
snáď bude lepšie
sem a tam ryba
vyhodí sa z morských vĺn
pozoruje nás
čajka nad plážou
kontroluje tu slnko
či zapadá včas
staručké dámy
na pláži s kabelkami
pristane im to
zakrpatená
borovica v skalinách
staršia ako ja
mäta už kvitne
včely ju okupujú
dobrý med bude
je spln mesiaca
píšem báseň nokturna
možno ťa nájde
črepník s burinou
teší ma na balkóne
keď pofajčievam
pozorujem sa
už päťdesiatpäť rokov
a neviem, kto som
muškáty vädnú
september sa prelomil
dni sa skracujú
brezy už žltnú
jesenne zapršalo
rýchlo beží rok
smútočná jeseň
prináša nový smútok
k tomu starému
len cigareta
je so mnou na balkóne
v septembrovej tme
nočné svetielko
v oknách ľudí mestečka
rôzne osudy
podvečer prišiel
ako starý kamarát
vhodný jesenný
skúšam prejsť rokmi
(od jari až do zimy)
tak ako vládzem
zimný slnovrat
v decembrovej krajine –
stretnutie s chladom
hrabanie lístia
tlejúceho v spomienkach
na slnko leta
už horí v kachliach
chlad novembra sa stráca
v okne do sveta
lipa a javor
nahí na dvore – zdá sa:
chystajú sa spať
vietor pokojne
rozhadzuje si lístie:
ja mám čo hrabať
samota v byte
(za oknom noc novembra)
s klasickou hudbou
prázdnota v duši
suché lístie na ceste
v jesennom vetre
v jesenné ráno
pár kačíc na hladine
láska v novembri
zimným súmrakom
dvojica ide mĺkvo
k teplu domova
v ruinách hradu
stádo kôz v chladnom snehu
živá história
Starý rok uschol.
Mladý sa rozhliada.
Bude príjemný?
Ukážka z knihy Pešo popri rieke, 2025:
v marcovom daždi –
mačka otriasa kvapky
cestou pod striešku
pomaličky však
láme sa to do jari –
vtáky to vedia
kvitne zlatý dážď
zasvietil v nočnom parku –
počuť kuvika
narcisy vyšli
slnka je deň po dni viac –
husi sú už tu
mladá tráva už
prekryla aj mach pod ňou –
a prvý čmeliak
kačky na vode –
dnes pešo popri rieke
v daždivej jari
mäta v záhone –
v tieto letné dni na ňu
sadajú osy
žeravé slnko –
ani muche v pracovni
nechce sa lietať
modré irisy –
zdobia svojou krásou deň
pri dverách kôlne
krík žltej ruže
spaľuje horúčava –
dlhšie nebol dážď
mravce zaradom
pochodujú ihličím –
je letná búrka
pešo k rieke a
cigareta pod mostom –
preletel bocian
jesenná mucha
pobudla so mnou v izbe –
odletela preč
uberá sa rok –
lístie sa zbiera v tráve
rána sú hmlisté
októbrová pláž –
v chaluhách sa blýskajú
biele mušličky
trhanie hrušiek –
či nespadnem z rebríka
kontroluje drozd
leje druhý deň –
kvapky v okne kaviarne
sú mi spoločnosť
jesenný vietor –
listy vŕby hladkajú
hladinu rieky
už poletuje –
biele vločky ukryjú
zelený trávnik
prvý sneh zimy
nedrží a topí sa –
mokro v topánkach
štvrťka decembra
rieka ešte nemrzne –
kačky vo vlnách
zimno v chalupe –
konáre horia v krbe
aby ožila
mačka na dvore –
nesmelo kladie labky
v bielej pokrývke
mrazivý balkón –
pomaly končiaci rok
pod Mliečnou cestou
zimný podvečer –
pešo popri rieke tam
kde rastú vŕby
Peter Hotra (1966) je autor a výtvarník žijúci vo Zvolene, kde pôsobil väčšinu života; posledných desať rokov žije striedavo aj vo svojom ateliéri v Banskej Štiavnici. Po gymnáziu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave – najskôr teóriu kultúry, neskôr estetiku a literatúru na Katedre estetiky. Dlhodobo pôsobí na voľnej nohe, venuje sa literárnej aj výtvarnej tvorbe. Je autorom šiestich kníh. Debutoval novelou Banality (2016), nasledovala zbierka básní 30 rokov slov (2018), kniha haiku Haiku (2021), zbierka Blúdenie telom (2022), haiku Skorá jeseň (2023) a najnovšie Pešo popri rieke (2025). Jeho texty publikovali viaceré slovenské literárne periodiká. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje najmä olejomaľbe a plastike. Svoje diela predstavil na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách po celom Slovensku. Viac o jeho tvorbe možno nájsť na www.peterhotra.com
