(ukážka z rukopisu)
folklorum vulgare
niečo vlčie sa tiahlo krajinou / dalo sa zastaviť / dalo sa / pred tým skryť / odvrátiť sa / a predsa / sa všetci pozerali
narodila si sa s ovčou hlavou / umývali ťa / thymus vulgaris / oživovali ťa / tanacetum vulgare / hovorili / iba to čo hnije / je skutočné / to čo krváca a zapaľuje sa / čierne kiahne / mor / biela chrasta na hnisavej hore / a ty zverská / démonická / beta vulgare / si jednou z tých / ktorými už nič nepokračuje
táto zem pojedá korene rastlín / táto rodná zem vrie / ako vývar z jedovatých / premiestňuje / kamene z lesov na cesty / prerastá pravekými plesňami / hromadí oblačnosť / presúva / pohyblivé piesky / vzlína spodné vody / vylieva rieky do domov / táto zvlnená zem / otvára náruč / iba pre mŕtvych / a všetkých potichu zničí / bežte preč / utečte / odíďte
legendy o rodinách
amulety vyháňajú diabla / silice zlých duchov / byliny
a nás babka vyhnala / na lúku / pomazala rodnou
hrudou / kŕmila koreňmi / ukladala do blata
aby ti nerástli rohy / hovorila / aby si úplne nezdivela
jabloň / ktorú dedo uprostred zasadil / preťal blesk
napoly / aj my so sestrou / sme ostali / rozdvojené
medzi tým / kultivovaným / a tým druhým
pohanské
traduje sa / že sedem dní v kuse
naše praprastaré mamy / odhŕňali snehy
na ôsmy deň ráno / vyšli nahnevané / pred dom
a ubili snehy lopatami
snehy bojovali / bránili sa / vlastným telom
krčili sa / plazili sa priedomiami
vytvárali záveje a opevnenia / zaberali strechy
obliehali domy / z dreva i kameňa / až napokon
zaliezli hlboko do zeme
traduje sa / že sú medzi nami / deti / ktoré stoja
vo víchrici rovno / nepohnute / deti posadnuté
ľudožravým snehom
osudy / kliatby
kto upečie na ohni / divé maky / kto uvarí myši
v hrnci / a kto večer / pokrája líšku / iba ten
v tejto krajine / nebude prekliaty
u susedov / práve zjedli kameň / u susedov
dovarili hlinu / u susedov zavárajú chrobáky
a my / vlčie deti / v sebe pridlho dusíme / svoje
prekliatie / etnicitu / surovú inakosť
prejde nami všetko / čo vzíde / čo vyvrhne / všetko
čo sa vzoprie
a zároveň sme všetkým / čo vzišlo / čo sa vzoprelo
všetkým / čo kedy vyvrhla / táto zem
Písanie rukopisu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Oľga Gluštíková (1987, Rabča) pochádza zo severu Slovenska. Je autorkou troch básnických zbierok, tiež jednou z desiatich finalistiek a finalistov súťaže BÁSNE SK/CZ 2021. Jej jednotlivé texty boli publikované online, časopisecky alebo v antológiách – na Slovensku, Ukrajine, v Nemecku, Česku, Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Indii, USA, Čile a Peru. V súčasnosti píše štvrtú básnickú zbierku s názvom Povery, ženy, zaklínadlá.
