Hillov pokus o veľký americký román sa vydaril. Wellness možno čítať mnohorakým spôsobom. Je vedecky presný, príbehovo bohatý aj emočne komplexný. Zostáva dúfať, že americká spoločnosť (ani žiadna iná) nezdegraduje do úrovne malých smutných dystópií naháňajúcich strach.
Z malej postele do oddelených spální
„Vyber sa so mnou.“ Pozvanie k vzťahu, ktoré adresuje mladý nekonvenčný umelec Jack neznámej susedke z okna naproti, znie pozoruhodne, príjemne a vzrušujúco, ale aj sviežo a šarmantne. Úvod je až gýčovo romantický. Dvaja zaľúbenci bývajúci v Chicagu sa v rámci svojej emancipácie a odchodu z domova (dovtedy skeptickí v téme lásky na prvý pohľad) rozbehli spolu, nehľadiac na neskorý večer, vietor a zimu.
Dva – do tejto chvíle studené – životy sa spojili do horúceho vzťahu: „Spolu sú prepletení v tej jej malej posteli, a rovnako aj ďalšiu noc a tú ďalšiu aj nespočetné ďalšie noci, po celý zvyšok roka a počas mnohých ďalších zím a tej premenlivej budúcnosti.“ (s. 48)
Hill veľmi rýchlo opúšťa lineárny spôsob rozprávania. Pohybuje sa v čase odvážne, takmer bezohľadne, no stále v hraniciach zrozumiteľnosti.
Prestrih do manželskej hádky o tom, či v novom byte v atraktívnom developerskom projekte budú mať „duálne“, oddelené spálne, predstavuje masovo rozšírené vytriezvenie z prvotnej mileneckej eufórie. Manželia už majú synčeka Tobyho, ale do ich spolužitia sa vkradol stereotyp, únava i presýtenosť.
Predovšetkým Elizabeth chce viac priestoru pre seba. Nechce byť udusená v partnerových objatiach a naveky otrávená z jeho úslužnosti. Intimita sa vytráca a postupne sa aj telesné rozkoše menia na súkromný majetok spolubývajúcich.
A nie je nakoniec takáto krivka manželského vzťahu a rastúca bariéra medzi partnermi normálna? „Tento fenomén sa v radoch niektorých ekonómov a behavoriálnych psychológov tešil veľkej popularite. Šťastie podľa všetkého vystrelilo okolo dvadsiateho roku, potom okolo šesťdesiatky, ale medzitým bolo na dne a práve tam sa nachádzali aj Jack a Elizabeth, na dne tej krivky, v strednom veku, teda v období, ktoré bolo pozoruhodné kvôli pomalému prepadu do tichého a často zmätočného nepokoja a nespokojnosti.“(s. 57)
Ako sa odrezať od detstva
Veľký americký román sa rozvíja postupne, v príbehoch detstva oboch postáv – tak rozdielnych, a pritom typických: „Ona a Jack sa do Chicaga presťahovali, aby sa stali sirotami, aby sa odrezali od nekompatibilných rodín, do ktorých sa narodili, a vytvorili si novú rodinu z podobne zmýšľajúcich ľudí.“ (s. 157)
Jack vyrastal v Kansase na vidieku. Otec je vypaľovačom prérie, vždy v pozadí, tichý a poddaný. Matka sa každý deň zatvára do izby sledujúc v televízii tie najtrápnejšie seriály a súťažné hry. Jackovi pravidelne pripomína, že je oneskorené (a teda nechcené) dieťa, okrem toho vo vývoji spomalené. Pri rozhovore s ním upiera pohľad kamsi do diaľky. Aktívna členka miestnej náboženskej kongregácie sa dôsledne vyhýba akémukoľvek potešeniu, radosti, vďačnosti alebo podobne pozitívnej emócii.
Jedinou svetlou postavou Jackovho detstva je staršia sestra. Kvôli umeleckým ambíciám opustila dom v prérii a počas pobytu doma, bez ohľadu na odťažitých rodičov, láskavosťou a poznaním rozmaznáva svojho malého brata.
Elizabethin rodinný background je radikálne odlišný. Jej rodičia majú vo veľkom, architektonicky uletenom dome (inak žili na mnohých miestach, podľa obchodných príležitostí hlavy rodiny) špeciálnu miestnosť s históriou rodu. Hosťom predstavujú úspešných predkov, ktorí zbohatli na dreve, bavlne či akciových trhoch. V skutočnosti šlo o niekoľko pokolení podvodníkov a pochybných zbohatlíkov.
Jej otec bol arogantným mačom. Nevedel s talentovanou dcérou prehrať ani len v tenise. Uplácal ju darčekmi, kvôli tomu sa jej navždy zhnusili.
Nekonečná viera v placebo
A teraz už nastal čas na wellness. Životný štýl zdravia, pohody a prospešnej aktivity nie je iba metaforou dnešného konzumného sveta, ktorému mimoriadnym spôsobom uverili hlavne Američania.
Wellness je v Elizabethinom príbehu firemnou značkou. Pod ňou – napísanou po istých intervaloch vždy v inom fonte – predáva placebo všetkých druhov. Na placebo je odborníčkou. A vlastne aj prvé väčšie peniaze zarobila vďaka nemu, keď navrhla leteckej spoločnosti nahradiť kvalitu cestovania pocitom zákazníkov, že si vybrali správne.
Placebo je obchodným modelom aj spôsobom uvažovania, vrcholom ľudskej naivity a prejavom nášho zúfalstva z vlastného zániku. Klientky Wellnessu deklarujú zlepšenie manželského spolunažívania zásluhou kvapiek, ktoré napriek sľúbeným stimulátorom mozgu obsahujú ten najobyčajnejší cukrový roztok:„Jej pacienti sa dokázali vyliečiť jednoducho preto, že liečbe verili.“ (s. 301)
Placebom je náboženská viera a – tak ako u Jackovho otca v závere jeho útrpného života – facebookový konšpiračný svet vymodelovaný nenásytným algorytmom.
Nie je placebom očakávanie vernosti vo vzťahu a nádej, že vášeň nás záchráni pred deštruktívnou, na smrť ubíjajúcou nudou? Zachráni utlmenú intimitu placebo sexuálneho dobrodružstva v nočnom klube? „Možno práve takto vyzerá každá láska, možno je každá láska placebom a možno aj každý svadobný obrad je súčasťou prepracovanej ornamentácie toho placeba, jeho terapeutického konceptu.“ (s. 211)
Obchodný model Wellnessu chvíľami pôsobí ako práve tá jedna jediná dystopická, takmer až surreálna vložka do realistického rozprávania. Zoznam použitej literatúry v závere románu však dokumentuje, že autor naplno pracoval a skúmal dôležité psychologické i sociálne kontexty.
V emóciách je Nathan Hill láskavý, no v odkrývaní falošných očakávaní ľudského rodu nekompromisný.
Nathan Hill: Wellness
preložil Samuel Marec
Ikar-Odeon, 2026
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
