Značka: poézia

01 som privilegovanáprivilegovaná, že počujem spomienky miest za všetkých padlých anarchistovprivilegovanápracovať z donúteniasedieť s nimi za jedným stolomprestimulovanákedysi bolakedysi budeš 02mám crush na yung leanaale pocitovo sa cítim na štyridsať tisíc verzií právd a tá jedna schovaná vo vreckách študentov umeleckých škôlčo vo vietnamskej večierkekradnú pistáciovú Deli nič, čo sa vylučujenemusí byť tak 03 pan v Lidl bunde řve na lidi v tramvaji příští zastávka Karlovo náměstíani v tejto cudzine nesvitá na lepšie časy zima je ...

Momentka z Bulharska, 1988 Mama sedí na pláži, mladšia ako ja teraz,hľadí do objektívu, za ňou hmota,tak trochu more.Nebolo v tom zrejme žiadne umenie –otec vzal foťák, cvakol, zabudol.No myslím, že dnes všetci traja vieme,koľko je v tom umenia –sedieť, mlčať, nemyslieť na to,kto sa díva, kto by chcel vidieť,koho už nikdy neuvidíme.Mama sedí v kresle, usmieva sa,stále mladšia a mladšia,a tak trochu tuší, že sa dívam. Nová situácia Myslieť na ...

(ukážka z rukopisu) Nízky prah bolesti je básnická zbierka vychádzajúca primárne zo ženskej skúsenosti. Tá sa čitateľovi odkrýva cez rôzne individuálne príbehy alebo aj sociálne roly prítomné v rodovej histórii aj súčasnosti. Ide predovšetkým o ženy z neprivilegovaných vrstiev, ktoré sa ocitli v rozpore medzi osobnými túžbami a očakávaniami spoločnosti. Znížený prah bolesti je tak výrazom paradoxne sily a odhodlania vytrvať navzdory prekážkam a generačným stereotypom. ...

Vojna začala Nemôžem zaspať Nemôžem dýchať Nemôžem premýšľať Nemôžem to stráviť ani spracovať Nemôžem sa z tejto sračky dostať Môžem sa len prejedať a otupovať svoje emócie do bezvedomia Civieť na YouTube kým o druhej ráno nezaspím Dívať sa von oknom a cítiť ten chladný vzduch hlboko vnútri Ako keby práve začalo pršať Všetko sa stíšilo vo vlastnej bezcennosti Cítim ten statický chaos hlboko v ...

* Krv nie je život pre tých, čo po nej bažia. Jediný pomazaný pre tých, čo každú vieru nazývajú moc, je mesiáš, čo zlyhá. Kto sa ponižuje, aby bol povýšený, povýšený nebude. Poznáš všetky správne odpovede, odpisoval si od svojho učiteľa, ale poslednú otázku si nečakal: Kto, ak nie ty? Nemôžete mi povedať viac, neviete mi povedať menej. Pôjdem vám oproti bosý a nezrozumiteľný. * Potrebuješ ...

mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami sklom z rozbitých okien mala radosť z prítomnosti pamäti pretože teraz už nikdy nebude sama pelynok na jazyku ...

(z Ďalekého východu na Slovensko) Príroda je s haiku spätá od jeho vzniku. Priamo ju odráža pravidlo kigo, ktoré situuje každé haiku do konkrétneho ročného obdobia. Zima japonskému haidžinovi ponúka miesto na rozjímanie, ale aj návratnú detskú radosť, užasnutie nad bielou krajinou. Nehostinnosť prírody, ktorá sa na pár mesiacov uzamkne do seba, je v japonskom haiku vnímaná prirodzene a s pokorou. Padá prvý sneh Z bielej zajačej srsti si spravme ...

(ukážka z knihy)   Staroba XII. Som bábika visím na šnúrke do vlasov v tmavej detskej izbe v ktorej ešte býva duch môjho dedka ešte mi raz chce povedať príbeh o Piave ešte sa vo mne mieša detská zvedavosť s múdrosťou starca ešte mi neprináleží cítiť pachuť slepačej polievky v trasúcich sa rukách smrť tu levituje ako loďka sa hojdá v prítmí môjho detstva a žehná mi pokoj čo zostal zakopaný pod prahom ...

Bež, Euridika! „Bež“, vraveli jej, „môže to prísť každú chvíľu.“ Mestá sú obkľúčené tankami nepriateľa, cez hranice sa vlečú raketové systémy grady a smerče, na nebi krúžia bojové lietadlá namiesto jarných lastovičiek. Času je málo. Chyť svoj vystrašený cestovný kufor a rýchlo doň nahádž všetko, čím si žila a všetko, kým si bola doteraz. Vlastne nie všetko, ale malú časť toho, príliš malú časť... A čo rodičia, sestra, práca, ...

Hodnotenie textov Dávida M.: Texty Dávida M. patria k tým typom výpovedí, v ktorých sa prežívanie subjektu stavia nad estetické princípy. Existujú situácie, keď je prijateľnejšie, ak autor uprednostní priamočiarosť, spontánnosť a „beatnickú“ rebéliu pred umeleckou štylizáciou a estetickou „uhladenosťou“, avšak v prípade tvorby Dávida M. nemožno považovať zvolený spôsob písania za funkčný a esteticky účinný. Je zjavné, že subjektom lomcujú veľké emócie, no autor o nich nedokáže hovoriť s odstupom a bez ...