*
Krv nie je život
pre tých,
čo po nej bažia.
Jediný pomazaný pre tých, čo každú vieru
nazývajú moc, je mesiáš,
čo zlyhá.
Kto sa ponižuje, aby bol povýšený, povýšený
nebude.
Poznáš všetky správne odpovede,
odpisoval si od svojho učiteľa, ale poslednú otázku si nečakal:
Kto, ak nie ty?
Nemôžete mi povedať viac,
neviete mi povedať menej.
Pôjdem vám oproti
bosý a nezrozumiteľný.
*
Potrebuješ dobrých hercov, ak je dobrý režisér?
Scenár nečítali do konca,
oslava premiéry sa naťahuje po derniéru.
Podobné hry už hrali.
Každá mytológia sa podobá na rozprávku,
iba teraz už poznám aj časti,
ktoré mama pri čítaní preskakovala,
aby som nemal zlé sny.
Mytológie, ktoré hovoria odlišný príbeh,
dobrovoľne obetúvajú ich kňazi na oltár dominantného naratívu.
Svoje zasľúbenia vymieňajú za možnosť
za nižšiu cenu vyrábať štandardizované sny, ktoré si kúpia,
keď po silnej turbulencii pristanú v náhrade zasľúbenej zeme.
Jazyky zanikajú skôr,
ako sa v svetovom jazyku, ktorí si osvojujú,
stratí ich prízvuk.
V tejto krajine prízvuk nikto neskrýva.
Tých, ktorí broja proti kolonizácii dominantným naratívom
v mene diverzity,
umlčiavajú noví konvertiti, čo si s radosťou osvojujú
práve naplnené zasľúbenia.
Tvoj marketing,
ó ríša,
je silnejší, ako tvoja teológia.
Slnko nezapadá nad tvojím impériom,
ó, ríša,
lebo potme ti Boh neverí.
Ako by ťa mohli poraziť mudžahedíni, keď blúznia o tvojich zasľúbeniach?
Tvojej teológii,
ó ríša,
rozumejú lepšie konvertiti, než tvoji kňazi.
Tvoje deti,
ó ríša,
pohoršujú svojím rúhaním práve pristávajúcich konvertitov.
*
V reštaurácii s výhľadom na jachty
čašník pre nás dekonštruuje koláč,
aby sa vôbec dal jesť.
Je to rituál, hľadíme očarení,
lebo sami by sme sa tých krehkých hostií nedotkli.
Nič nevieme stráviť v celku.
Aj rast nášho mozgu
súvisí so schopnosťou surové jedlo uvariť.
Pri chápaní teológie to nie je inak.
Videli sme celok,
ale vyberáme si malé kúsky.
Táto analógia je stráviteľná, ale
počkaj, až donesú účet.
Výhľad je v cene.
Už pristávame?
Ak varené jedlo zväčšuje mozog,
počkaj, až uvidíš, čo spôsobuje reč.
Slovo sa stáva telom,
mozog je neuroplastický,
software sa stáva hardwarom.
Niektorí tvrdia, že vraj telo sa stáva slovom.
Tvorca hry si necháva dosť priestoru
v trpnom tvare slovesa so zvratným zámenom
„sa stáva“.
Kto platí účet za nestráviteľné sústa?
……………….
Video dekonštrukcie koláča
https://photos.app.goo.gl/Jp6XKN9ue62pNakH7
Jozef Palaščák (1984) debutoval zbierkou Básní TELOI (2009). V roku 2010 vyšla bibliofília Otec, Syn a Cudzinka a zatiaľ ostatnou zbierkou je Notácia (2014). Jeho básne boli preložené a publikované v maďarčine, angličtine, slovinčine, bosniačtine a poľštine. Píše recenzie, poviedky, je spoluautor divadelnej hry Divadla Na Peróne s názvom Slovenský raj (2017). Pracuje ako literárny redaktor.
