Keď ma Knihy na dosah požiadali o tipy na zopár „must read“ reprezentatívnych kníh z poľskej literatúry, rozmýšľala som predovšetkým nad tým, ktoré poľské knihy mali veľký dopad na spoločenskú mienku. A nemusela som dlho hľadať.
Určite najnovším hitom a spoločenským fenoménom je kniha Sedliačky od autorky Joanny Kuciel-Frydryszak, ktorá vyšla v slovenskom preklade Karola Chmela vo vydavateľstve Absynt. Kniha sa snaží predstaviť poľským čitateľkám príbehy ich starých mám a je súčasťou veľmi silného prúdu v poľskej literatúre, ktorý sa nazýva „ľudový obrat“. Kniha mala v Poľsku obrovský úspech, predalo sa neuveriteľných 500-tisíc kusov a stále je bestsellerom (pokiaľ viem, aj na slovenských poličkách). Kniha sa snaží priblížiť ťažké podmienky života žien na poľskom vidieku, ukazuje chudobu a násilie a veľmi dobre sa tematicky prepojila s novou vlnou autoterapie, skúmania svojich problémov v kontexte minulosti našich predkov, tzv. prenášania generačnej traumy. Čo je však zaujímavé, autorka knihy po veľkom úspechu zverejnila svoj spor s vydavateľom týkajúci sa podielu zo zisku, ktorý bol podľa nej nastavený veľmi nespravodlivo. Otvorilo to obrovskú diskusiu v poľskom literárnom svete, ktorá sa stala základom zmien, dokonca aj v poľskej legislatíve, ktoré majú zmeniť prekariátne podmienky práce poľských autoriek a autorov. Pre literárnu bublinu aj pre mňa sa autorka knihy Sedliačky stala tak symbolickou figúrou boja za spravodlivosť. Držte nám palce a čítajte Sedliačky.
Aby som teraz trošku odľahčila atmosféru, v rámci skúmania poľskej kultúry by som určite odporučila kultovú sériu od Sapkowského, čiže všetky knihy z univerza Zaklínača. Čitateľkám a čitateľom nechám na výber, či preferujú český alebo slovenský preklad, odporúčam aj porovnanie obidvoch, teda dvojnásobné čítanie (lektúru). Sapkowski čerpá aj z poľského alebo slovenského folklóru, a práve preto si myslím, že čítanie Zaklínača je celkom dobrá voľba pre všetkých, ktorých zaujíma poľská kultúra. Navyše na Netflixe máme nový seriál inšpirovaný knihou, tak odporúčam aj porovnanie, čo je lepšie – literatúra či film. Ja už svoju odpoveď mám, ale nechám to na vás.
Čo sa týka poézie, určite odporúčam Zofiu Bałdygu, ktorá pochádza z Poľska, no žije a pôsobí v Prahe, kde sa venuje prekladu (preložila do poľštiny slovenské aj české poetky). Jej zbierka Poslední cestopisy vyšla v češtine vo vydavateľstve Fra. Práve táto dvojjazyčnosť, umiestnenie medzi dvoma kultúrnymi svetmi a dvoma jazykmi, miesto styku týchto dvoch dáva obrovskú umeleckú slobodu. Keďže sama uvažujem a žijem podobne, “na pomedzí“, určite odporúčam Bałdygu.
Ako mama musím odporučiť skvelú detskú knihu, ktorá je zároveň hrou, ktorá vás neomrzí počas dlhých večerov a prinesie veľa radosti. Ide o knihu od dvojice Aleksandry a Daniela Mizielińskych Mesto tancujúceho kapra. Kniha pripomína hry RPG – funguje na princípe, v ktorom stretávate rôzne postavy a dostávate úlohy, počas ktorých získavate nové zručnosti a spoznávate krásne mesto plné predstavivosti a humoru. Určite povinná jazda pre celú rodinu (sú tam aj nálepky, a vieme, že deti zbožňujú nálepky!).
Začala som prababkami a ľudovým odbojom, za ktorým stojí autorka Sedliačok, tak ako správna zbojníčka by som mala aj skončiť rebéliou. Pochádzam z juhu Poľska, z Haliče, kde v 19. storočí pôsobil Jakub Szela, rebel a vodca sedliackej vzbury proti „pánom“. Práve na motívoch jeho príbehu napísal autor Radek Rak svoju Báji o hadím srdci (Báje o haďom srdci), ktorá sa stala víťazom ceny Nike v roku 2020. Kniha je napísaná veľmi poetickým, senzuálnym jazykom a prináša nám pohľad do haličskej mytológie. Je to v podstate poľské fantasy, ktoré vychádza z reálnych udalostí. Podľa mňa je to dokonalý námet na film. Kniha vyšla vo vydavateľstve Host.
Weronika Gogola (1988) je poľská spisovateľka, prekladateľka a publicistka. Narodila sa v meste Nowy Sącz a vyrastala v dedine Olszyny v juhozápadnom Poľsku. Vyštudovala ukrajinistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. Žije v Bratislave a prekladá z ukrajinčiny a slovenčiny. V roku 2017 vydala svoj autobiografický debut Po troškách, situovaný do prostredia dediny Olszyny. Kniha v roku 2018 získala cenu Conrada a literárnu cenu ArtRage a bola nominovaná na prestížnu poľskú literárnu cenu Nike ako aj na cenu Angelus. Jej druhá kniha, UFO nad Bratislavou, vyšla v roku 2021. V roku 2025 vydalo slovenské vydavateľstvo BRAK zbierku jej poviedok s názvom Obludárium: Coffee Table Uncomfort Book, na ktorej spolupracovala s oceňovaným ilustrátorom Marekom Cinom. Jej próza je známa spojením irónie a humoru, pričom sa často odohráva na pozadí Karpát a strednej Európy. Absolvovala množstvo štipendijných pobytov a rezidencií vrátane Vyšehradského štipendia a Tvorivého štipendia mesta Krakova. Weronika taktiež píše fejtóny pre Denník N.
