Ruská invázia rozdelila všetky sféry života, vrátane literatúry, na obdobie pred a po. Východiskovým bodom sa stal rok 2014: Revolúcia dôstojnosti, Majdan, európska voľba Ukrajiny, ruská anexia Krymu a okupácia Donbasu. Za posledných takmer päť rokov rozsiahlej agresie (2022 – 2026) vyšlo množstvo kníh o rôznych aspektoch vojny a snahách Ukrajincov napriek všetkému nestratiť nádej na mier. Viac ako dve desiatky prekladov kníh do slovenčiny a češtiny a viac ako sto do iných európskych jazykov podporil program Ukrajinského inštitútu knihy (“Translate Ukraine”).
Samozrejme, máme preklady diel popredných autorov: Serhija Žadana, Andrija Ľubky, Myroslava Lajuka, Artema Čecha, Sofije Andruchovyč, Tani Pjankovej, Tamary Dudy a Jevgenije Kuznecovej. Všetci títo autori nám pomáhajú nielen analyzovať súčasné skutočnosti, ale aj pochopiť kontext rusko-ukrajinskej vojny a nahliadnuť do minulosti, aby sme tam našli odpovede na pálčivé a bolestivé otázky.
Muži píšu: satiricky, sentimentálne, strašidelne. Začnem starším dobrodružným románom Karbid (2015; 2023, N Press, preklad: Valéria Juríčková), v ktorom Andrij Ľubka satiricky vykresľuje horúce leto roku 2015, uprostred ktorého skupina nadšencov sníva o vybudovaní Fontány jednoty s Európou, čím autor otvára aj dnes aktuálnu tému hraníc a európskej integrácie. S Ukrajinou „za fasádami a kulisami“, s touto (U)krajinou, ktorá sa geograficky a regionálne líši a je sociokultúrne rozmanitá, zoznamuje čitateľov esejistika Artema Čapaja v knihe The Ukraine (2018; 2024, N Press, preklad: Anna Siedykh, Valéria Juríčková). Zatiaľ čo vojenskú ukrajinskú realitu a každodenný život na fronte opisuje zbierka reportáží a esejí Bachmut od Myroslava Lajuka s dokumentárnymi fotografiami Danila Pavlova (2023; 2025, Nakladatelství Pavel Mervart), ktorú do češtiny preložil celý kolektív prekladateľov.
Krymská nostalgia. V románe Bol raz jeden Krym (2023; 2024, Dajama, preklad: Ondrej Hubinský) Anastásie Levkovej znie dojemne hlas (dočasne anexovaného) Krymu, preplietajú sa v ňom témy detstva, rodinných tajomstiev, hľadania a formovania národnej identity. Čitatelia sa s nostalgiou túlajú po krymských cestách spolu s dvoma priateľkami – Alie s Aľonou, ktoré pri dospievaní spoznávajú tento premenlivý a nestabilný svet.
(Ne)ženská vojna. Ukrajinský Donbas (ktorého značná časť je v súčasnosti dočasne okupovaná alebo sa stala zónou aktívnych bojových operácií) ožíva na stránkach románu Tamary Dudy Dcérka (2019; 2024, Dajama, preklad: Veronika Goldiňáková), v ktorom autorka, vyvracajúc rodové stereotypy, vyzdvihuje ženskú silu a ochotu brániť rodnú zem.
Držať sa spomienok a kráčať ďalej… O symbolike zeme, o hĺbkach spomienok a mlčania, o podzemí veľkých dejín a kaleidoskope osobných príbehov svojich postáv rozpráva Sofija Andruchovyč v románe Amadoka (2020; 2024, Artforum, preklad: Veronika Goldiňáková). Je to skutočne panoramatický román – meditácia o všetkých bolestivých bodoch nášho 20. storočia, ktoré sa ako rozvetvená rieka vlievajú do 21. storočia: Druhá svetová vojna, holokaust, hľadanie a uvedomenie si vlastnej národnej identity, boj o ňu, sovietske obdobie, obnovená nezávislosť, krehká ohrozená sloboda, vojna na Donbase. Hrdinovia sú tu fyzicky aj psychicky zranení, bojovníci aj básnici, slabí vo svojej sile a silní vo svojej slabosti, ich osudy sú zlomené, fragmentárne poskladané do jedného súhrnného portrétu niekoľkých epoch.
Slzy za tým, čo sa stratilo, a strach z nového. Ukrajinská poézia sa stáva bližšou aj pre slovenských a českých čitateľov: básne Iji Kivy, Halyny Kruk, Marianny Kijanovskej, Julije Musakovskej, Kateryny Kalytko sa pravidelne objavujú na stránkach mnohých online časopisov. Určite stojí za zmienku český preklad básnickej zbierky Meruňky Donbasu Ljuby Jakymčuk (2015; 2025, Fra, preklad: Alexej Sevruk), v ktorej autorka píše o traume, okupácii, zničenom dome a budúcnosti, o strate celistvosti ľudského „ja“. O skúsenostiach s nútenou migráciou, odcudzením, hľadaním seba samej za nových okolností a v novom prostredí rozpráva vo svojej dvojjazyčnej zbierke Cudzinečnosť (2024, FACE) poetka a prekladateľka Anna Siedykh.
Z detských kníh odporúčam diela Kateryny Michalicynej, najmä knižku Jakub a mokrý večer (2021; 2023, OZ Slniečkovo, preklad: Michaela Dvoekonko), ktorá je o tom, prečo niekedy plačeme.
Roksolana Zharkova – ukrajinská spisovateľka, esejistka, literárna vedkyňa, výskumníčka ženskej literatúry. Finalistka a víťazka mnohých celoukrajinských a medzinárodných literárno-umeleckých súťaží. Laureátka niekoľkých literárnych cien. Účastníčka tvorivých a výskumných projektov v Poľsku, na Slovensku, v Rumunsku, Chorvátsku, Lotyšsku, Estónsku a vo Švédsku. Autorka dvoch literárno-vedeckých monografií, štyroch básnických zbierok, dvoch noviel – Nula celá, nula desatín (2021) a Nožnice, papier (2024), kníh krátkej prózy – Bež, Euridika! (2023) a Rozsypané hranice (2025). Zaoberá sa traumatickými skúsenosťami žien v umeleckých textoch, nastoľuje otázky súvisiace s vojnou, migráciou, utečencami, analyzuje problematiku hraníc v literatúre a umení. Prekladá súčasnú ženskú poéziu z poľštiny a slovenčiny. Preložila do ukrajinčiny básnickú zbierku Patricie Gabrišovej Vdychovanie škorice (2025).
