Značka: esej

V novembri 2024 som týždeň putoval po Ukrajine. Kyjiv, Buča, Hostomel, Boroďanka... Desivá aj fascinujúca cesta, ako mladík som netušil, že sa aj moja generácia raz ocitne vo vojne. Kontrast medzi nocou a dňom bol extrémny. Najviac ma šokovali zvuky. Soundtrackom ukrajinského frontu sa stalo bzučanie dronov, ktoré by za iných okolností mohlo znieť ako otravný komár pri uchu alebo tlmený hukot ľahkej motorky v diaľke. Potme takmer ...

Existujú nejaké vety o tichu, ktoré ešte predo mnou nikto nepovedal? A keby existovali, nie je tak trochu zvrátenosť snažiť sa hovoriť o niečom, čo zo svojej podstaty hovorenie nepredpokladá? Čímkoľvek, čo by som povedala, by som ticho prekryla, okrem toho nie som ani Sokrates, ani Nietzsche, ani Kant, aby to prekrytie aspoň stálo za to, nie som ani len otorinolaryngológ, a keby som aj ...

Príde muž po práci domov a zapne si sitcom. Je príliš unavený na to, aby sa smial, ale to neprekáža, pretože niekto iný sa smeje za neho. Ten vyčerpaný muž je filozof Slavoj Žižek a keďže si pri sledovaní televízie oddýchol, môže opäť začať pracovať, v jeho prípade premýšľať, čo sa to vlastne udialo. Umelý smiech pripomenie filozofovi primitívny mechanizmus „plačiek“. Ženy, ktoré boli platené ...

Keď čítam zlomky z Aristippa, neverím mu ani slovo, ale – usmievam sa. Prečo? Veď ako prvý zo Sókratových žiakov bral za svoje učenie peniaze. V deň, keď jeho majster čakal vo väzení na čašu bolehlavu obklopený priateľmi, on hodoval na neďalekom ostrove. Pre jeho záľubu vo voňavkách, ho považovali za zmäkčilého. Učil, že najvyšším dobrom je rozkoš. Usmievam sa, pretože filozofom sa tu stáva ...

Priznám sa, že o radosti som ešte  nikdy nenapísala osobitný text. Niežeby sa vôbec nevyskytovala v mojich prózach, esejach či básňach, no nikdy nebola ich hlavnou, ba ani vedľajšou témou, len sa v nich tak mihla, zľahka sa ich dotkla, no nikdy sa v nich natrvalo neusádzala – na rozdiel napríklad od bolesti, súcitu, úzkosti, neistôt a obáv alebo dajme tomu od nádeje a trpezlivosti, ktorým som sa počas rokov v jednotlivých ...

Na Štedrý deň roku 2004 mi zomrela babka Jožka. Dedko František, jej muž, bol vtedy po smrti, a preto sme u nej na dedine už pár rokov trávili Vianoce. My, Urikovci (rodičia a tri dcéry), a tiež päťčlenná rodina otcovej sestry. V ten deň pred dvadsiatimi rokmi sme dokončovali na našom mestskom byte posledné vianočné prípravy, balili darčeky a piekli koláče. Zazvonil telefón v chodbe. Rodičia sa schytili a odišli, my ...

Folklór žije. Nepochybne. A predsa. Tisíce Slovákov tancujú, spievajú a hrajú vo folklórnych súboroch a skupinách. Státisíce aspoň občas sledujú folklórne predstavenia v amfiteátroch či televízii. Milióny si v sprche spievajú staré piesne alebo sa k spevu pridajú okolo táboráka, púšťajú si modernizovaný rom-pop, vnárajú sa do digitálneho folklóru mémov, zariaďujú si svoje domy sami, a tým prispievajú k novodobému ľudovému dizajnu. Ak folklór chápeme ako zdieľaný, kolektívny prejav nešpecializovaných ľudí, ktorí prepracujú ...

Na úvod začnem hádankou – čo obohacuje život, pomáha v boji proti konšpiračnému mysleniu a rieši životné dilemy tam, kde psychológia nepomáha? Odpoveďou by možno mohla byť filozofia. Filozofia ako dôležitý doplnok kritického myslenia V roku 2020, v čase najhlbšej pandémie, som zo svojej izby v rodičovskom byte začala zadarmo ponúkať kurzy kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Znepokojovalo ma malígne bujnenie dezinformácií v online priestore a chcela som proti tomu robiť aspoň ...

Motto vyhlásenia novej slovenskej vlády znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Aj z tohto hesla je cítiť, že pokoj, konečne pokoj, je cieľom snaženia mnohých ľudí na Slovensku, inak by si to politici nedali do hesla. Moderné Slovensko by pokojne mohlo mať aj iné heslo, napríklad „Európskejší, tvorivejší a zaujímavejší život na Slovensku“. Európskejší môže pokojne znamenať lepší, teda taký, aký je v Nemecku, či vo Švajčiarsku, ako nám ...

V internetových diskusiách, pohostinstvách a na ďalších verejných fórach zavše príde na pretras otázka, prečo sa na Slovensku máme tak, ako sa máme. Zvlášť obľúbeným vstupom do diskusie je argument našou mentalitou, pričom pod tento pojem sa zmestia všetky mysliteľné necnosti od apatickosti až po závisť. Napodiv sa však k takzvanej slovenskej mentalite nijaký Slovák – lenže ani nik iný – nehlási, a tak je čímsi, čo údajne charakterizuje ...