Keď pôjdete od Prašnej brány Celetnou ulicou smerom k Staromestskému námestiu, do očí vám udrie nárožná budova so sochou čiernej madony na fasáde. Nesie názov Dom U Čiernej Matky Božej a je to prvá kubistická stavba v Prahe.
Objekt projektoval český architekt so slovenskými koreňmi Josef Gočár (1880 – 1945) a stavba bola realizovaná v rokoch 1911 – 1912. Pôvodne slúžil ako obchodný dom a na jeho prvom poschodí sa nachádzala prvá kubistická kaviareň na svete s názvom Grand Café Orient. Gočár navrhol aj interiér kaviarne vrátane mosadzných lustrov, nábytku a barového pultu z tmavého dreva. Budova slúžila svojmu pôvodnému účelu len do roku 1922, potom sa miestnosti obchodného domu premenili na kancelárie.
Od roku 2015 je v Dome U Čiernej Matky Božej umiestnená expozícia českého kubizmu Umeleckopriemyselného múzea v Prahe. Ako sprievodca na potulkách kubistickou Prahou nám výborne poslúži kniha Český kubismus, ktorú múzeum vydalo v roku 2023. Nájdeme v nej všetko podstatné nielen o samotnej expozícii, ale autorka Lucie Vlčková tu predstavila aj niektoré dôležité pražské kubistické pamiatky. Pri listovaní si vychutnáte nádherné a detailné snímky vybraných muzeálnych exponátov. So vstupenkou, knihou v ruke a dobre naladení vyjdeme točitým schodiskom na druhé poschodie, kde začína expozícia Český kubismus…
Autori expozície sa návštevníkovi usilovali názorne demonštrovať, aké unikátne postavenie mal český kubizmus medzi európskymi avantgardnými prúdmi v období pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Umelci inšpirovaní kubizmom vytvorili svoje najzávažnejšie diela v krátkom období rokov 1911 – 1914 a ich ďalšiu činnosť výrazne utlmili boje Veľkej vojny. Miera, s akou sa kubizmus v Čechách presadil v architektúre, úžitkovom umení a interiérovom dizajne, nemá v Európe obdobu. Ocenili ho už súčasníci – v roku 1914 bol kubistický interiér v podaní českých dizajnérov predstavený na výstave v Kolíne nad Rýnom.
V expozícii Český kubismus nájdete diela najslávnejších predstaviteľov tohto umeleckého smeru a doslova ikonické kubistické predmety. Je tu vystavená dóza v tvare kryštálu od Pavla Janáka (1882 – 1956), spolu s jeho šesťbokými dózami a kávovou súpravou. Druhý najvýznamnejší český kubistický architekt a dizajnér Josef Gočár je zastúpený najmä svojou úchvatnou nábytkovou tvorbou. Jeho futuristický nábytok musel v ospalej rakúsko-uhorskej monarchii v období pred prvou svetovou vojnou pôsobiť skutočne ako zjavenie. Gočár navrhoval nábytok pre svojich priateľov, umelcov a intelektuálov. Vrcholne luxusným dielom je kolekcia nábytku pre herca Otta Bolešku, ktorej dominuje obrovská čierna čalúnená pohovka. Dopĺňa ju písací stôl a knižnica v čiernej farbe s tradičnými kubistickými šikmými plochami a ostrými uhlami. Detailné snímky Gočárovho nábytku nájdeme aj v knihe Český kubismus. Autorka do diela zaradila aj fotografie kubistických stoličiek, kresiel a stolov ďalších umelcov ako boli Vlastislav Hofman (1884 – 1964) a Josef Chochol (1880 – 1956).
Vo výstavných priestoroch na druhom a treťom poschodí nájdete aj kubistické obrazy významných českých maliarov. Je tu Zátišie s vázami od Bohumila Kubištu (1884 – 1918), dielo Pieseň jari od Václava Špálu (1885 – 1945) alebo typický kubistický obraz Kúpanie Emila Fillu (1882 – 1953). Expozícia je doplnená aj kubistickými plagátmi, časopiseckými a knižnými ilustráciami a letákmi. V knihe Český kubismus sú uverejnené reprodukcie vyššie spomínaných umeleckých diel.
Autorka publikácie Lucie Vlčková venovala pozornosť aj kubistickej architektúre v Prahe, ktorú reprezentujú najmä stavby Josefa Gočára, Vlastislava Hofmana a Emila Králička (1877 – 1930). Architekt Pavel Janák navrhol v rokoch 1911 – 1915 niekoľko kubistických stavieb mimo Prahu. Išlo najmä o súkromné domy alebo obytné nájomné domy.
K rozvoju kubizmu v Čechách výraznou mierou prispelo inštitucionálne zázemie, v ktorom sa angažovali aj spomínaní architekti, dizajnéri a umelci. Už v roku 1908 vznikol pražský Artěl, kde pôsobili Janák, Hofman a teoretik Václav Vilém Štěch (1885 – 1974). Artěl produkoval napríklad kubistickú keramiku a sklo, ktoré do svojich fondov kupovalo aj rakúske Umeleckopriemyselné múzeum vo Viedni. V roku 1912 bol založený podnik Pražské umelecké dielne (PUD), ktoré vlastnili Janák s Gočárom. Tieto dielne realizovali výrobu kubistického nábytku a interiérových prvkov, ktoré majitelia priamo navrhovali. V knihe nájdeme snímky zaujímavých kusov nábytku a bytových doplnkov vyrobených v uvedených dielňach.
Po skončení prehliadky expozície sa môžete občerstviť v štýlovej kubistickej kaviarni Grand Café Orient, ktorá sa nachádza na prvom poschodí Domu U Čiernej Matky Božej. Majú tu nielen dobrú kávu, ale aj pestrý výber zákuskov ako z prvej republiky. Pokochajte sa interiérom – všimnite si sedačky, okná, vázy, lucerny alebo niekoľkoramenné kubistické lustre. Slávny mosadzný štvorramenný luster od Josefa Gočára je dnes vystavený aj v hlavnej budove Umeleckopriemyselného múzea na ulici 17. novembra č. 2.
Práve tam povedú naše kroky z kubistickej kaviarne. V stálej expozícii múzea sa totiž nachádza aj niekoľko zbierkových predmetov od Pavla Janáka a Josefa Gočára. Okamžite zaujme Janákova drevená stolička zo súboru nábytku pre historika Josefa Borovičku. Stolička má tak lomené nohy, že jej vyhotovenie bolo už na hrane konštrukčných možností nábytkárskych výrobných postupov. Vyrobili ju Pražské umelecké dielne. Ďalšiu Janákovu tvorbu predstavujú konkávne a konvexné vázy na kvety, kávová súprava v červeno-bielej farbe a šesťboká dóza. Moderne a esteticky by vyzerali na prestretom stole aj dnes a teraz si spomeňme, že boli vyrobené ešte pred prvou svetovou vojnou. Fotografie váz sú uverejnené aj v knihe Český kubismus.
Opusťme múzeum a vydajme sa do pražských ulíc s našim sprievodcom v ruke. Nasadnime na električku a odvezme sa do Lazarskej ulice. Na rohu Lazarskej a Spálenej ulice sa nachádza palác Diamant, ktorý projektoval architekt Emil Králiček pre právnika Adolfa Hoffmeistera. Bol to otec slávneho ilustrátora, karikaturistu, výtvarníka a spisovateľa Adolfa Hoffmeistera, člena umeleckého spolku Devětsil. Hoffmeister spolupracoval v medzivojnovom období aj s Osvobozeným divadlom Jiřího Voskovca a Jana Wericha. Aj palác Diamant bol postavený ešte pred prvou svetovou vojnou v rokoch 1912 – 1913. Obíďte si ho zo všetkých strán a všimnite si detaily na jeho fasáde. V paláci sa stále zachoval pôvodný kubistický interiér – zábradlie, okná a lampy.
Palác Diamant hostil v 20. rokoch minulého storočia svetové osobnosti umeleckej avantgardy, napríklad sovietskeho básnika a spisovateľa Vladimíra Majakovského alebo francúzskeho architekta Le Corbusiera. V knihe Ze života avantgardy architekta Karla Honzíka nájdeme zaujímavú spomienku na slávnostný obed na počesť Le Corbusiera v paláci Diamant: „Le Corbusier přijel do Prahy podruhé v roce 1929. Účastnil jsem se u Adolfa Hoffmeistera oběda na jeho počest, ale sědel jsem až na druhém konci stolu. Po dobu jídla panovalo dosti tísnivé ticho, v němž se po straně šuškalo česky. Zábrany prolomil konečně Vítězslav Nezval, který v té době sice neovládal francouzštinu, ale povstal, zdvihl sklenici vína a zvolal mohutným hlasem: ,Le Corbusier – Poésie!̒ “
Kým sme si hladili dušu týmito kubistickými klenotmi, pomaly sa zvečerilo. Nechajme vzácnych hostí v paláci Diamant a presuňme sa teraz na Jungmannovo námestie pozrieť si najslávnejšiu kubistickú lampu. Teda, aby sme boli presní – jej vernú napodobeninu. Prvú a jedinú kubistickú pouličnú lampu s lucernou navrhol opäť Emil Králiček v roku 1913. Prežila obe svetové vojny a demontovaná bola až na sklonku minulého storočia. Dnes odpočíva v priestoroch Galérie hlavného mesta Prahy. Jej replika sa s príchodom noci vždy rozžiari a symbolicky tak pripomenie fascinujúce obdobie, kedy pražskí umelci, architekti a dizajnéri vytvorili v konzervatívnej habsburskej monarchii ostrovček modernizmu a avantgardy.
Záverečná časť publikácie Český kubismus je venovaná doznievaniu tohto umeleckého smeru po skončení prvej svetovej vojny. V prvej polovici 20. rokov sa v Československu presadil ako národný sloh rondokubizmus alebo „oblúčkový kubizmus“. Novú dobu plnú entuziazmu budovania demokratickej spoločnosti v mladej republike charakterizovala aj intenzívna stavebná činnosť. Tá priniesla architektom obrovské príležitosti, keďže nový štát potreboval množstvo reprezentatívnych budov pre svoje ministerstvá, úrady a spoločnosti. Dodnes existujúcimi stavbami tohto národného slohu v Prahe sú napríklad budova Legiobanky od Josefa Gočára a palác Adria na Jungmannovom námestí od Pavla Janáka.
Mgr. Martin Konečný, PhD. – vyštudoval učiteľstvo v kombinácii slovenský jazyk a literatúra – dejepis na FF Prešovskej univerzity v Prešove. Dizertačnú prácu v odbore všeobecné dejiny obhájil na Inštitúte histórie FF PU. Publikuje v niekoľkých slovenských a českých časopisoch, napríklad v periodikách Pamiatky a múzeá, Múzeum, Krásy Slovenska, Vojenská história, KINO-IKON, 100+1 Historie a Knihy na dosah. Je autorom štyroch monografií. V roku 2025 mu vyšla kniha Osvobozené divadlo a Slovensko.
