Značka: autori uvádzajú

Ukážka z knihy Haiku, 2021:(kniha bola ocenená za dizajn Waldemara Švábenského ako „Najkrajšia kniha Slovenska v kategórii krásnej literatúry za rok 2021“)  ............................................ľúbostný list užnenapísal som dlhostarý strom schne tiež............................................borovicu somraz zasadil pred domomje už vysoká............................................dotýkaj sa maprstami a peramikým tu ešte sme............................................ticho mrholísivo v marci pred jarouhady ešte spia............................................kľud rieky lesaje v rozpore so stresomnás ľudí mesta............................................skosená trávapestrá lúčnymi kvetmikeď vonia jemne............................................kameň v potokurozpráva denne ...

Keď som pred dvoma či tromi rokmi dostala ponuku prekladať opulentné dielo Václava Dvořáka Písečníci a bludný asteroid (vydal autor; Liberec 2018, 2021) – dobrodružný sci-fi román pre deti a mládež, iba som pokrútila hlavou. Tak toľko voľného času ja nemám, povedala som si. A to som ešte netušila, že ide o prvú časť celej série, pričom prvá časť je najtenšia – iba 346 strán textu... Asi tušíte, ...

(ukážka z rukopisu) folklorum vulgare niečo vlčie sa tiahlo krajinou / dalo sa zastaviť / dalo sa / pred tým skryť / odvrátiť sa / a predsa / sa všetci pozerali narodila si sa s ovčou hlavou / umývali ťa / thymus vulgaris / oživovali ťa / tanacetum vulgare / hovorili / iba to čo hnije / je skutočné / to čo krváca a zapaľuje sa / čierne kiahne ...

Nesmierne ma potešilo, že v roku 2026 bude hlavným európskym mestom kultúry práve Trenčín. Mesto, v ktorom som vyrástla, chodila do školy, túlala som sa po hrádzi pri Váhu so svojou prvou siedmackou láskou, ochutnávala čierne a biele moruše a niekedy aj agátový kvet. Mesto, z ktorého ma život odvial a po štúdiách už nevrátil. Chodila som doň len na návštevy rodičov. Teraz už ani to. Na Dušičky im chodievam zapáliť ...

Ben leží na podlaze bratrova pokoje a systematicky řeže do koberce pod bratrovou postelí.  Je tma, na stěnu dopadá filtrem záclony mléčné světlo z ulice a pohybující se stíny ořešákových větví. Světelné paprsky pableskují na čepeli dlouhého žabikuchu. Náhle se potichu otevřou dveře a do místnosti vteče proud světla z chodby a z přízemí zvuk televize. Obdélník dveří rámuje matčinu siluetu, je jedním bokem trochu vulgárně opřená o ...

Vyzerá ako filozof z 19. storočia. Má bradu a okuliare. Má vzťah k tomuto kraju. K tejto mestskej štvrti. Chodí po nej stále dookola. Hore a dole, lebo je to kopcovitá štvrť. Stojí v ohybe chodníka a pozerá. Postáva pri križovatke, hodiny. Ale policajt to nie je. Opitý nebýva. „Je to stratený prípad,“ povedal ktosi. Ale väčšinou o ňom nikto nič nehovorí. Iba ticho prechádzame okolo. Akoby tam nebol. Niekedy rozmýšľam, či má ...

Predstavte si, že sa chystáte na špeciálnu novú expozíciu do múzea, takú, o ktorej sa všade hovorí. Vstúpite do obrovskej haly, a tam – nič. Ticho a (takmer) prázdno.Presne tak vyzerá známa expozícia v Národnom múzeu v Južnej Kórei, ktorá dostala aj priliehavý názov: „Komnata tichého premýšľania“. Jediné predmety, ktoré sa v nej nachádzajú, sú dve sochy rozjímajúcich boddhisatvov. Ale nie kvôli nim tam prúdia ...

01 som privilegovanáprivilegovaná, že počujem spomienky miest za všetkých padlých anarchistovprivilegovanápracovať z donúteniasedieť s nimi za jedným stolomprestimulovanákedysi bolakedysi budeš 02mám crush na yung leanaale pocitovo sa cítim na štyridsať tisíc verzií právd a tá jedna schovaná vo vreckách študentov umeleckých škôlčo vo vietnamskej večierkekradnú pistáciovú Deli nič, čo sa vylučujenemusí byť tak 03 pan v Lidl bunde řve na lidi v tramvaji příští zastávka Karlovo náměstíani v tejto cudzine nesvitá na lepšie časy zima je ...

Momentka z Bulharska, 1988 Mama sedí na pláži, mladšia ako ja teraz,hľadí do objektívu, za ňou hmota,tak trochu more.Nebolo v tom zrejme žiadne umenie –otec vzal foťák, cvakol, zabudol.No myslím, že dnes všetci traja vieme,koľko je v tom umenia –sedieť, mlčať, nemyslieť na to,kto sa díva, kto by chcel vidieť,koho už nikdy neuvidíme.Mama sedí v kresle, usmieva sa,stále mladšia a mladšia,a tak trochu tuší, že sa dívam. Nová situácia Myslieť na ...

Keď sa blíži rok ku koncu, človek rád bilancuje. Hodnotí ho, aj keď precválal ako splašený koník. Aký teda bol? Taký ako tie predošlé? Ťažko sa to píše, ale áno. Taký ako tie predošlé: ukričaný, plný davov pred tribúnami, nespokojný a plný vymedzovania sa voči tým druhým. My a oni. Rozdelená spoločnosť. Uvažujem, či bola taká aj v rokoch, keď som bola mladá ja. Vtedy som ju vnímala ...