Značka: autori uvádzajú

Pohostinstvo Barik Opäť tu zašitýv zadnej miestnosti bývalý opravárpračiekpán Masnik ako tradičnepozerávečernésprávy obrusy sú tu zelenéako ihličnaté stromyna letnej terase keď sa v ich tieňochskrývame v sparných dňoch ale terazdrevo v kozube praská a my si za dlhým stolompripíjame chmeľovýmmokom a podobáme sa pritommestským holubom ktoré nedokázalivzlietnuť a odletieť z tohto mestaStaré fotografie môjho otca Čierno-bielesedemdesiate roky otec pohraničníkzachytený pri terénnom autes partiou kamarátov československý vlčiaksedí pri nohách ...

Ukážka z knihy Haiku, 2021:(kniha bola ocenená za dizajn Waldemara Švábenského ako „Najkrajšia kniha Slovenska v kategórii krásnej literatúry za rok 2021“)  ............................................ľúbostný list užnenapísal som dlhostarý strom schne tiež............................................borovicu somraz zasadil pred domomje už vysoká............................................dotýkaj sa maprstami a peramikým tu ešte sme............................................ticho mrholísivo v marci pred jarouhady ešte spia............................................kľud rieky lesaje v rozpore so stresomnás ľudí mesta............................................skosená trávapestrá lúčnymi kvetmikeď vonia jemne............................................kameň v potokurozpráva denne ...

Keď som pred dvoma či tromi rokmi dostala ponuku prekladať opulentné dielo Václava Dvořáka Písečníci a bludný asteroid (vydal autor; Liberec 2018, 2021) – dobrodružný sci-fi román pre deti a mládež, iba som pokrútila hlavou. Tak toľko voľného času ja nemám, povedala som si. A to som ešte netušila, že ide o prvú časť celej série, pričom prvá časť je najtenšia – iba 346 strán textu... Asi tušíte, ...

(ukážka z rukopisu) folklorum vulgare niečo vlčie sa tiahlo krajinou / dalo sa zastaviť / dalo sa / pred tým skryť / odvrátiť sa / a predsa / sa všetci pozerali narodila si sa s ovčou hlavou / umývali ťa / thymus vulgaris / oživovali ťa / tanacetum vulgare / hovorili / iba to čo hnije / je skutočné / to čo krváca a zapaľuje sa / čierne kiahne ...

Nesmierne ma potešilo, že v roku 2026 bude hlavným európskym mestom kultúry práve Trenčín. Mesto, v ktorom som vyrástla, chodila do školy, túlala som sa po hrádzi pri Váhu so svojou prvou siedmackou láskou, ochutnávala čierne a biele moruše a niekedy aj agátový kvet. Mesto, z ktorého ma život odvial a po štúdiách už nevrátil. Chodila som doň len na návštevy rodičov. Teraz už ani to. Na Dušičky im chodievam zapáliť ...

Ben leží na podlaze bratrova pokoje a systematicky řeže do koberce pod bratrovou postelí.  Je tma, na stěnu dopadá filtrem záclony mléčné světlo z ulice a pohybující se stíny ořešákových větví. Světelné paprsky pableskují na čepeli dlouhého žabikuchu. Náhle se potichu otevřou dveře a do místnosti vteče proud světla z chodby a z přízemí zvuk televize. Obdélník dveří rámuje matčinu siluetu, je jedním bokem trochu vulgárně opřená o ...

Vyzerá ako filozof z 19. storočia. Má bradu a okuliare. Má vzťah k tomuto kraju. K tejto mestskej štvrti. Chodí po nej stále dookola. Hore a dole, lebo je to kopcovitá štvrť. Stojí v ohybe chodníka a pozerá. Postáva pri križovatke, hodiny. Ale policajt to nie je. Opitý nebýva. „Je to stratený prípad,“ povedal ktosi. Ale väčšinou o ňom nikto nič nehovorí. Iba ticho prechádzame okolo. Akoby tam nebol. Niekedy rozmýšľam, či má ...

Predstavte si, že sa chystáte na špeciálnu novú expozíciu do múzea, takú, o ktorej sa všade hovorí. Vstúpite do obrovskej haly, a tam – nič. Ticho a (takmer) prázdno.Presne tak vyzerá známa expozícia v Národnom múzeu v Južnej Kórei, ktorá dostala aj priliehavý názov: „Komnata tichého premýšľania“. Jediné predmety, ktoré sa v nej nachádzajú, sú dve sochy rozjímajúcich boddhisatvov. Ale nie kvôli nim tam prúdia ...

01 som privilegovanáprivilegovaná, že počujem spomienky miest za všetkých padlých anarchistovprivilegovanápracovať z donúteniasedieť s nimi za jedným stolomprestimulovanákedysi bolakedysi budeš 02mám crush na yung leanaale pocitovo sa cítim na štyridsať tisíc verzií právd a tá jedna schovaná vo vreckách študentov umeleckých škôlčo vo vietnamskej večierkekradnú pistáciovú Deli nič, čo sa vylučujenemusí byť tak 03 pan v Lidl bunde řve na lidi v tramvaji příští zastávka Karlovo náměstíani v tejto cudzine nesvitá na lepšie časy zima je ...

Momentka z Bulharska, 1988 Mama sedí na pláži, mladšia ako ja teraz,hľadí do objektívu, za ňou hmota,tak trochu more.Nebolo v tom zrejme žiadne umenie –otec vzal foťák, cvakol, zabudol.No myslím, že dnes všetci traja vieme,koľko je v tom umenia –sedieť, mlčať, nemyslieť na to,kto sa díva, kto by chcel vidieť,koho už nikdy neuvidíme.Mama sedí v kresle, usmieva sa,stále mladšia a mladšia,a tak trochu tuší, že sa dívam. Nová situácia Myslieť na ...