Značka: autori uvádzajú

Daniela Dubivská: V šatách po Prévertovi

Daniela Dubivská: V šatách po Prévertovi

Andrejovi Tarkovskému Pod básňou len cudzie ozveny Ovídius starne z vánku bude ostrie z hliny citát Stalker dal do prenájmu Boha v stáde zrkadiel sa môže klamať život sa aj tak skončí ako glosa vytrhnutý zub nesprávny pomer tela a strachu vyspovedá ma traviata s veľkým uchom vyženú ma z teba Andrej ****** Hlučná báseň Keď mlčíš viac než stôl odväzujem kvetom vázu z dlhých krkov pozývam rádio do svojich uší nesiem si ...

Jozef Palaščák: Ledroz

Jozef Palaščák: Ledroz

Igor sa prevrátil na druhý bok, čosi ho rušilo zo spánku, zlostne zašomral a pretrel si ľavé oko. „Tretí ledroz túto noc. Kto má pri ich prelietaní spať?" Ledrozy tiahnu vždy na jeseň. Igor mal radšej leto. Všetky ostatné tvory prelietajú koncom leta, niektoré sťahovavé dokonca v zime, len sakramentské ledrozy, to musia predvádzať v jeseni, keď si po sezónnych brigádach nájde prácu nočného strážnika ...

Tomáš Repčiak: Ja, Claunius

Tomáš Repčiak: Ja, Claunius

Červeným nosom vládnem tejto ríši, sám sebe bližší na dotyk. Ja, Claunius, o tri centimetre vyšší ako môj svet z horúčav, klamstiev, psov a narkotík. S červeným nosom hovorím, vám práve – som cézar, Ave! **** Vážený senát, milé podbele, bránim sa činiť tieto predslovy vážiace život, slovom - viem, že ma vítate vo svojej jarnosti, pastierske kapsy, bezmenné fialky, i ty, Bodliak?... Zabalený v ...

Komiksové sny. O prírode, mytológii a rozprávke.

Komiksové sny. O prírode, mytológii a rozprávke.

Prameň za prameňom 40 kopýt a 40 krokov rozhovor Thomasa Orrowa s Evou Máriou Ondovou Narodili ste sa v piatok trinásteho. Zanechalo to vo vašom živote nejakú stopu, hoci v podobe notoricky známej poverčivosti? Myslím, že je to skôr naopak. Hoci aj čierne mačky som mala vždy rada. Nech si kráčajú smerom, ktorý sa im páči. A samotný piatok trinásteho by som zaradila do kategórie „urbánnych mýtov”. Obľubujete ...

Jana Bodnárová: Obdobie Chanuky

Jana Bodnárová: Obdobie Chanuky

Úryvok z knihy Náhdrelník/Obojok Hotel Aurora vyzeral teraz, o tretej popoludní v decembri, ako loď, ktorá zastala na vode v sivote.  Vonku sa prevaľovali chuchvalce hmly. Ulice pôsobili slepo, bezradne a strateno v priestore. Všetko známe sa menilo na neznáme, ale i hypnoticky znežnené. Cez záclony okien sa v  rozsvietených izbách na poschodiach sem-tam pomedzi lipky, čínske ruže a vejáre paliem   mihali siluety ľudí, pripomínajúcich v tej čipkovanej tieňohre duchov ...

Strana 23 z 23 1 22 23