Najnovšie
Patrícia Vesel Ganoczyová: Ako lepšie porozumieť sebe aj iným
(Žiť život vo vzťahoch s uvedomením, kto sme a čo si zaslúžime) Všetci sme si v niečom veľmi podobní – v univerzálnych túžbach, potrebách pre život, niektorých vlastnostiach, emóciách, vnímaní. V niečom sme zas od seba odlišní – v záujmoch, osobnostných charakteristikách, sociálnych zručnostiach, skúsenostiach, príbehoch, ktoré máme za
Najlepšia slovenská próza zblízka
V Bratislave sa minulý týždeň skončil litera fest 2025, týždňové podujatie venované prezentácii autoriek a autorov nominovaných na cenu Anasoft litera. Festival priniesol sériu čítaní, diskusií a rozhovorov, ktoré bolo možné sledovať aj online. Kto ich nestihol naživo, nájde záznamy na YouTube kanáli literárnej ceny. Knihy vznikajú
Joe Palaščák: SVETLO VI.
Igorovo mlčanie jeho samého napĺňa neistotou. Uvoľnil sa, keď si prišla, Norika, a bez otázky si začala ševeliť. Jarmo začiatku konverzácie a jeho udržiavania si rada vzala na svoje plecia. Vnímala si, s akou úľavou na teba Igor zareagoval, ako sa ti potešil, s akým záujmom si
O veľkých veciach bez veľkých slov
Hodnotenie textov Miroslava H.: Často si kladiem otázku, čo robí dobrú poéziou dobrou poéziou. Samozrejme, sú básne, ktoré sa vedia človeka (reflektujúc jeho individualitu) bytostne dotknúť a vtedy nie je nad čím premýšľať; z povahy veci však takáto poézia tvorí podstatnú menšinu. Ako teda pristupovať k poézii, ktorej čaro treba
Katarína Mikolášová: Hus vo veľkomeste
(ukážka z knihy) POZRI, AKO VYZERÁ MRAVČIA SVADBA „Vierka, prosím ťa…“ ockov hlas znie akosi čudne. „Ty ma už o nič nepros.“ Ich šepot mi rozrezáva hlavu na milión kúskov. Hučí mi v nej a praská. Akoby tam lyžica bagra naberala drobné kamene a vzápätí ich vysýpala
Z poličky Martina Hlavatého
Zime sa z našej Osady akosi nechce odísť ani v máji. Priložím drevo do kotla, vojdem do obývačky a zapnem červený vypínač. Chrbty kníh jemne osvetlia drobné svetielka, ktoré ako brečtan obrastajú našu nástennú knižnicu na chalupe. Rozsvieti sa vrchná výkladná sekcia mojich obľúbených autorov – Pišťanek, Sloboda, Bavi
Martina Timková: Neznesiteľná krehkosť bytia
Tri príbehy – od Oceana Vuonga, Seána Hewitta a Veroniky Opatřilovej – spája lyrický jazyk, bolestivá úprimnosť a schopnosť zachytiť momenty, keď sme najzraniteľnejší. V knihách dominujú témy identity, vzťahov, bolesti, straty, traumy, duševného zdravia a prežívania (kvír) lásky. Protagonisti túžia byť pochopení, prijatí a milovaní – hoci len na chvíľu... Ocean
Edita Príhodová: Preosiate, vyčistené, vybrané
„Vybrané slová“ – tak sa nazýva básnická kniha – projekt vydavateľstva Fraktál, ktorý prináša výber z doterajšej tvorby Daniela Pastirčáka. Ako možno vidieť aj v názve zbierky, autor dokáže vyňať slovo z primárneho kontextu a introspekciou mu dodať nový, substancionalizovaný význam. Tak je tomu aj v Pastirčákovej poézii. V jeho prvej zbierke –
Súťaž Kniha roka Košického kraja 2024 pozná víťazov
Súťaž Kniha roka Košického kraja 2024, ktorú vyhlásil Košický samosprávny kraj a Verejná knižnica Jána Bocatia, má svojich víťazov. Ocenení súťažili v kategóriách beletria, literatúra pre deti a mládež, poézia, náučná a populárno-náučná literatúra. Súčasťou bolo aj hlasovanie verejnosti o cenu čitateľov. „Teší ma, s akým veľkým priaznivým ohlasom sa súťaž stretla.
Najčítanejšie
Klára Kormaňáková: Sila prírody
„Viem, že v nedeľu sedemnásteho júna 2012 vietor prinesie od západu nad záliv Braviken dážď. Viem, že je trinásť stupňov. Viem, že dažďová voda upchá odtok u nosorožcov v betónovej podlahe púštnej zóny. Ošetrovateľka sa pokúsi uvoľniť ho hrabľami. Viem, že ošetrovateľka sa volá Sofie a je posledná, kto uvidí Karolínu živú.“ Týmito slovami
Peter Karpinský: Med z ľadových kvetov
(úryvok z knihy) Po zaviatej ceste sa vlieklo červené auto. Šofér by možno aj pridal, pretože šiel iba šesťdesiatkou, ale stále tak husto snežilo, že nebolo vidno ani na meter dopredu. Stierače usilovne kmitali, no veľké vločky v celých chumáčoch znovu a znovu pokrývali predné sklo auta a celú krajinu
Martina Buzinkaiová: Komický potenciál periférie v Kšefte Víťa Staviarskeho
Víťo Staviarsky vstúpil do literatúry novelou Kivader v roku 2007, hoci prvé poviedky publikoval už koncom osemdesiatych rokov. Do slovenskej prózy vniesol málo využívaný „tematický register, ktorý je úzko naviazaný na kombináciu rómskeho prostredia a geografického (východné Slovensko) a sociálneho okraja (alkoholizmus),“ (Passia a Taranenková 2014, s. 74). Spätosť s konkrétnym priestorovým rámcom evokuje