Home-literárna kaviareň-NEpovinné čítanie

Patrícia Gabrišová: Medzi zvieratami a ľuďmi

George Orwell: Zvieracia farma George Orwell uchvacuje čitateľov prorockým literárnym hlasom a obdivuhodne presnou analýzou spoločnosti aj desaťročia po vydaní jeho kníh. Dokázal diagnostikovať a odhaliť silu totalitných režimov, a preto z pochopiteľných dôvodov bolo jeho dielo Zvieracia farma (The Animal Farm) zakázané až do roku 1989, hoci v českom preklade vyšlo už v

Jaroslava Šaková: Veľké zázraky M/malých žien

Louisa May Alcott: Malé ženy V kánone svetovej literatúry existuje niekoľko diel, ktoré tak prenikli do nášho každodenného života, že sa stali súčasťou frazeologizmov v bežnom jazykovom prejave. Je vysoko pravdepodobné, že ste už niekoho niekedy napríklad počuli povedať o svojich dcérach: „Toto sú moje malé ženy“. A je rovnako pravdepodobné, že ste si pri tejto poznámke

Patrícia Gabrišová: Kto si zaslúži šťastný koniec?

Charlotte Brontë: Jane Eyrová V tomto príspevku budem písať o knihe, ktorá sa od prvého prečítania zaradila medzi môj vianočný výber a už niekoľko rokov je v ňom na čestnom mieste. Zdá sa, že z viacerých hľadísk oprávnene, keďže ide nielen o čitateľsky mimoriadne obľúbené dielo, ale aj súčasť kánonu klasickej anglickej literatúry. Román

Jaroslava Šaková: Amerikou naprieč, sebe samému v ústrety

Jack Kerouac: Na ceste Rýchlo, rýchlo, nasadať! Vydávame sa na cestu, no tak, poďte už! Kufor nechajte tak, nič nepotrebujete, sadnite si dopredu alebo dozadu, kam chcete, len sa trochu potlačte, aby sa zmestili aj Jack a Neal. Aha, už idú... Veľa sa už popísalo o tom, ako úvodná veta Kerouacovho rukopisného zvitku zopakovaním slov

Patrícia Gabrišová: Narcis, outsider, unikát, Sloboda

Rudolf Sloboda: Narcis  Rudolf Sloboda debutoval v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a dodnes sa pokladá za autora, ktorý mal výrazný vplyv na ďalšie smerovanie slovenskej prózy. Za ústredný znak jeho písania je pokladaná autoštylizácia, rozporuplnosť medzi vnútorným chaosom a vonkajším svetom a  prítomnosť existenčných situácií, v ktorých najviac odhaľujeme samých seba. Všeobecne povedané, reflektuje

Jaroslava Šaková: So Salingerom nikto nie je sám

Jerome David Salinger: Kto chytá v žite Slovenské vydanie Salingerovej knihy Kto chytá v žite malo šťastie na dobrý preklad. To je pre text zaradený do tzv. povinného čítania veľkou výhrou. Čítajúcu mládež má totiž šancu otráviť o čosi menej než iné knihy, ba dokonca ju zaujať. Raz darmo, Salinger je tým autorom, ktorý by sa pravdepodobne

Patrícia Gabrišová: Plnými dúškami zo života

Dušan Dušek: Kufor na sny  Prozaik, scenárista a básnik Dušan Dušek vstúpil do literárneho diania v 60. rokoch 20. storočia prostredníctvom vtedajších periodík Mladá tvorba či Romboid, v roku 1972 debutoval poviedkovou zbierkou Strecha domu. Je autorom viac ako tridsiatich titulov literatúry pre deti a mládež i pre dospelých, venuje sa aj písaniu filmových scenárov. K zásadnému

Patrícia Gabrišová: Pravda (v)o studničnej vode

Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode Pôsobenie Stanislava Rakúsa sa spája okrem plodnej literárnovednej činnosti aj s produkciou umeleckej literatúry po roku 1945. Presnejšie do literatúry vstúpil v 70. rokoch 20. storočia románovou novelou Žobráci, v ktorej reflektuje životy ľudí na spoločenskej periférii. Na osudy marginalizovanej skupiny ľudí je nahliadané s pochopením a s

Patrícia Gabrišová: Ani smrť ich nerozdelí …

Ján Botto: Žltá ľalia   Ján Botto ako predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu a mladšej štúrovskej generácie vo svojej tvorbe svojrázne uplatňoval spoločenský rozmer romantickej poetiky s úmyslom presadiť národnoemancipačné úsilie v esteticky a eticky platnom a vydarenom tvare. Podľa Panorámy slovenskej literatúry I. Ján Botto bol básnik, ktorý akceptoval takmer do dôsledkov podnety Štúrovej

Patrícia Gabrišová: Matka – výkrik

Július Barč-Ivan: Matka Na území Slovenska sa dráma ako literárny druh vyvíjala s pomerným oneskorením v porovnaní s už etablovanými epickými a lyrickými žánrami, čo bolo zapríčinené nedostatočne rozvinutou divadelnou scénou. Jej počiatky boli spočiatku spojené so školskými predstaveniami v latinčine, nedostatok divadiel v neskoršom období suplovali kočovné súbory zo zahraničia –  z Talianska