Čas neúprosne beží. V máji 2024 uplynulo už päť rokov, odkedy Dušan Mitana opustil náš pozemský svet. Nepatril medzi tvorcov, ktorým by sa za minulého režimu, v období, keď sa oficiálne presadzovala metóda socialistického realizmu, mimoriadne darilo, ale ani medzi celkom vyradených z oficiálnej kultúry. Veď po debute Psie dni (1970) sa mu v
Tvorba nemeckého spisovateľa, dramatika a novinára Carstena Henna je typická dojímavými príbehmi, ktoré v sebe ukrývajú mnoho podnetov na zamyslenie. Kým v knihe Starec a more príbehov (2021) vykreslil autor láskavé puto medzi svojským dôchodcom a zvedavou školáčkou, v ďalšej knihe Pekár a vôňa príbehov (2022) zaviedol čitateľov do útulnej pekárničky a vyrozprával príbehy zo života bežných ľudí. Autor vo svojom treťom
Januárová glosa to nemá ľahké. Nuž – je januárová. Vtedy si ľudia dávajú rôzne predsavzatia, píšu si ich veľkými písmenami na papier, aby každý videl. Napokon tými, ktorí by to predsavzatie najradšej už nevideli, sú samotní autori hrdých výziev. Glosa si nič také nemôže dovoliť. Musí sa tváriť slávnostne – je predsa január, prvý
14. decembra 2024 spoznalo košické publikum i diváci z celého sveta, sledujúci živý prenos Majstrovstiev Európy v Slam Poetry, víťazku 11. ročníka. Stala sa ňou Theresa Sperling z Nemecka, ktorá v semifinálovom kole i v samotnom finále podala mimoriadne vyrovnaný a kvalitný výkon. Ten ocenila nielen divácka, ale aj odborná porota. „Theresa je vyzretou
Nemôžem tomu uveriť, ale keď sa ráno zobudím, hneď viem, že som chorá, je mi mdlo, točí sa mi hlava, k čomu sa pripája mierne prechladnutie, v okamihu si uvedomím, že na druhý deň som sa mala vidieť s mužom, na ktorého neprestajne myslím, a ak som chorá – doteraz sa to nikdy nestalo –, tak sa s ním
Je pre mňa veľmi náročné vybrať tri knihy s témou radosti. Lebo mne každá kniha robí radosť. Každá! Som dlhoročná zberačka kníh, ktorá prešla od antikvariátových pokladov, kvôli ktorým som chodila na otočku do Prahy, cez zbierky krásnopríbehov, ktoré sa mi už nezmestili do bytu, až po vášnivú zberačku detskej krásnej literatúry. Rozhodla som
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to sem nepatrí. Najmä, ak sú Vianoce, šťastné, veselé, radostné... Je to o mojom kamarátovi, sme rovesníci, tesne nad šesťdesiat. Aj v knižnici, pre ktorú píšem tieto riadky, sa nájdu jeho knihy. Možno bol u vás na besede. Načítal knihy pre nevidiacich a slabozrakých. Videli ste ho v televízii, počúvali v rozhlase.
mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami sklom z rozbitých okien mala radosť z
Občas sa zdá, že dnešný svet je akýsi skúpy v ponuke dôvodov na radosť. Radosť je veľmi príjemný pocit. Keď máme radosť – telo i duša pookrejú. Radosť je reakciou na úspech či zisk. Radujeme sa, keď získame, čo sme chceli získať, ale aj vtedy, keď nestratíme to, čoho vlastníkmi chceme aj naďalej byť. V každom z nás
Pozor, pozor, prichádza ten čas! Čas radosti, veselosti. Keď... Mne sa to akosi nezdá. Mailová schránka praská vo švíkoch, prijaté a neprijaté hovory sa kopia, počítač hlási: Disk je plný!, nástenku mám posiatu žltými aj zelenými „pripomínacími“ papierikmi, neposkladaná kopa prádla v spálni začína dosahovať výšku Gerlachu, nedokončený adventný veniec na stole kričí: Už len pár