mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami sklom z rozbitých okien mala radosť z
(z Ďalekého východu na Slovensko) Príroda je s haiku spätá od jeho vzniku. Priamo ju odráža pravidlo kigo, ktoré situuje každé haiku do konkrétneho ročného obdobia. Zima japonskému haidžinovi ponúka miesto na rozjímanie, ale aj návratnú detskú radosť, užasnutie nad bielou krajinou. Nehostinnosť prírody, ktorá sa na pár mesiacov uzamkne do seba, je
(ukážka z knihy) Staroba XII. Som bábika visím na šnúrke do vlasov v tmavej detskej izbe v ktorej ešte býva duch môjho dedka ešte mi raz chce povedať príbeh o Piave ešte sa vo mne mieša detská zvedavosť s múdrosťou starca ešte mi neprináleží cítiť pachuť slepačej polievky v trasúcich sa rukách smrť tu levituje ako loďka
(ukážka z rukopisu) - vtáctvo VOD - jar je tu v plnom rozsahu podľa paragrafu 27 zákona o dani z pridanej hodnoty - inými slovami (slovami fu xuan): aké smutné je byť ženou! - vtáky štebocú svoje algoritmy svoje kaprekarove konštanty - dívam sa cez zeleň na teba a pripadáš mi iba 1280 x 720
(Článok vo veršoch) „Ako je ticho, pokojne a velebne, celkom inak, ako keď som utekal,“ myslel si knieža Andrej, „inak, ako keď sme utekali, kričali a bojovali; celkom inak, ako keď sa Francúz a delostrelec ťahali so zlostnými a vydesenými tvárami o vyterák – celkom inak plynú oblaky po tomto vysokom, nekonečnom nebi. Ako to, že som to vysoké
LOS Potok, kam si sa nahol, si pamätá tvoju oblú tvár a osikový háj ešte zoštíhlel, keď sa v ňom pohli tvoje lopatky. Zdá sa mi – aj rastliny ťa zdravia, ďatelina a vrbovky sa inak vynímajú, keď si tadiaľ prešiel ty, čistina je ešte čistejšia, prázdnota ešte plnšia a slovo ešte múdrejšie, keď si sa ticho díval
pominuteľnosť- pominuteľnosť nech je radostnou riekou plnou rýb v mysli ktorá ustala pokojná nechávajúca plynúť všetko čo je v pohybe ako konár na ktorom aj v temných dňoch bdie žiarivé ovocie viniča v mysli ktorá každý presvätý okamih nazvala súcitným slovom teraz -- cogito (pamiatke z. herberta) pán cogito sa legitimuje, lebo v hranách kameňa
(Ukážka z pripravovanej knihy) Mama Nemám správne dáta, je to chyba systému? Moja mama nerozumie technike a novému. _ Keď videla, koľko hráme, iba nahlas hlesla. Schovala nám nabíjačku, vymenila heslá. - V robote vraj programuje, venuje sa softvéru. Doma stláča iba off, nevzbudzuje dôveru. Keď nám vypne počítač, nepočuje detský plač. -
V roku 2021 som sa v Budapešti zúčastnila literárneho tábora organizovaného maďarským združením Fiatal Írók Szövetsége (FISZ). Skupina, ktorej súčasťou som bola, mala zaujímavý trojdňový program – vytvoriť pár s maďarským básnikom alebo poetkou, pokúsiť sa preložiť si navzájom niekoľko básní a zároveň takýmto spôsobom bližšie spoznať naše jazyky. Utvorila som duo so skvelou
plátno sa minulo: aj vlasy: aj príručky prvej pomoci: obhorené mladé mačky sa ovíjajú okolo prahu viac niet: noc sa množí v bunkroch a odstavených vysokých peciach: zamorila chrámové múry na havrane sa jagá tenká nahá koža: vo vnútrozemí ju už zamerali: niekto sa jej dotýka, ešte živej niekto sa jej dotýka, akoby nemala