Joe Palaščák: SVETLO IV.
Po vyhnaní z raja muž a žena kráčali do pustiny. Raj bol obohnaný nízkym dreveným plotom. Bolo by ľahké ho preliezť a kedy-tedy si natrhať plné náručie ovocia, lebo v púšti okolo sa urodilo máločo. Adam mal zaťaté päste. Videla si, ako sa teší, keď musia anjeli premaľovávať nadávky
Joe Palaščák: SVETLO III.
Ten mladý robotník, čo prišiel s ostatnými mužmi, na teba hľadel, keď sa mu smiali. Utiekla si, cítila si sa nečistá. Potom si stála pred zrkadlom, nahá až potom, čo si zhasla svetlo. Zrkadlo sa zavlnilo a zahalilo tvoju nahotu. Mladý robotník sa volá Lopez. Vie, že si vnútri
Joe Palaščák: SVETLO II.
V ktorýsi deň stvorenia Boh vyslovil hudbu. A hudba bola všade. Boli takí, čo o nej vedeli hovoriť prostredníctvom dĺžky strún, alebo čísel. Keď sa čísla minuli, bolo treba nájsť nové slová, nie prestať počúvať. V ušiach už dlho znie šum prúdiacej krvi. Boh stvoril viditeľné. Dlho sa zdalo,
Joe Palaščák: SVETLO I.
Ženská postava práve teraz mĺkvo sedí na jednoduchej drevenej stoličke v miestnosti s veľkým oknom, ktorým padá dovnútra slabé svetlo. Neviem, či je ráno, alebo večer. Vyzerá unavene, zasnene, hľadí von. Upútali ma jej ruky. Ovisnuté, zložené do lona. Končekmi prstov sa dotýka vlastných rúk, tvoriac kolísku alebo gesto
Mária Modrovich: K vode XVII. – Zle dopadneš
Škriekanie prerušil sekavý zvuk, spoza domu prichádzal vrtuľník nesúci obrovský kus kameňa alebo čohosi nevyhnutného na stavbu ďalšej luxusnej bytovky, ktoré vyrastali v údolí, kde predtým bývali staré záhrady alebo nič. Huby po daždi. Na plotoch skrývajúcich základy stavieb vsadených do strmých svahov pokrytých poslednou divokou zeleňou v meste pribúdali nasprejované
Mária Modrovich: K vode XVI. – Ne/kompatibilita
Doma stojí pred kuchynským oknom lipa, v lete teda Silvia nevidí do okien bytov náprotivného domu. Ale na jeseň, keď listy opadajú, začne divadlo. Jej muž presne z tohto – teda opačného – dôvodu neustále zaťahuje rolety. Nech nás tí úchyláci nevidia. Kedysi bola Silvia zvyknutá pohybovať sa doma nahá. Nemalo
Mária Modrovich: K vode XV. – Aj keď
Naša dvojitá dovolenka prebiehala v kľude. Väčšinou som volila pláž bližšie pri kostole a obchode, poniže ulice, kde som si prenajímala miniatúrnu garsónku. Stačilo zbehnúť dole „mojimi“ schodmi, a bola som pri vlastnom kúsku mora. Iné manželky, iné deti, iní muži. Niekoľkokrát som sa vybrala na ich pláž, zo zvedavosti. Zaujímali ma
Mária Modrovich: K vode XIV. – Palino a Miro, detské časy
Dovolenka v Chorvátsku, na ktorú išiel so mnou a s mojimi rodičmi, bola pre mňa potvrdením toho, kým som. Už som si nemohol ďalej nahovárať, že sa mi páči ceckatá spolužiačka Marika, moje telo dávalo príliš jasne najavo, po čom túži. Celé dni ho mať len pre seba, v malých obtiahnutých
Mária Modrovich: K vode XIII. – Emigrácia
Utekali ste cez hranicu, Palino? To nie, otec išiel akože na architektonický veľtrh do Viedne, a povedal, že to chce spojiť s rodinnou dovolenkou. Problém bol samozrejme v tom, že bol odborník, takže ho preverovali. Štátna bezpečnosť poslala cez oddelenie pasov a víz do jeho podniku list, v ktorom vyžiadala jeho morálno-charakteristicko-politickú previerku. Jeho
Mária Modrovich: K vode XII. – Vianoce Mery
Mery sa trochu zdráhala zdvihnúť Narween, najprv poslala pár správ na viber, ale Narween sa nechytala, v tom čase niektorí ľudia stále preferovali telefonické hovory, a Mery by to nevadilo, ale odkedy bola v LA, naháňala prácu, a táto baba od filmu pre ňu síce mohla byť kľúčová, no zároveň bola utáraná, strašne
Mária Modrovich: K vode XI. – PROTECT ME FROM WHAT I WANT
PROTECT ME FROM WHAT I WANT (Jenny Holzer, LED nápisy v New York City, 1985) DON’T PROTECT ME FROM WHAT I WANT (Dora Kendera, kresba, 2010) Silvia mi doliala chardonnay a opýtala sa ma „A čo proti tej Mery vlastne máš?“ Hneď som povedal, že vôbec nič, len nie som zvyknutý ubytovávať sociálne prípady,
Mária Modrovich: K vode X. – Vlnenia
Ráno sa hladina správala ako práve zobudená mačka. Vlnila sa jemne, pomaly. Skôr než do nej vošla, Silvia vodu pozorovala a každý deň rozmýšľala, či je to len očný klam. Hladká a poslušná, leskla sa, akoby sa niekde v diaľke práve doumývala a teraz si dôkladne láskala tmavomodrú srsť. Nad ňou pruh
Mária Modrovich: K vode IX. – Starnúť s gráciou
Z kuchynskej terasy závistlivo pozorovala štíhle telo ležérne natiahnuté na lehátku pri bazéne. Ani rany po psích zuboch mu neuberali na príťažlivosti. Silvia Mery závidela bezprostrednosť. Akoby jej bolo jedno ako vyzerá. Alebo si bola vedomá toho, že z každého uhla vyzerá dobre. Silvia sa nevedela rozhodnúť, ktorý variant ju dráždil
Mária Modrovich: K vode VIII. – Pohotovosti
Návšteva pohotovosti Silviu najprv zamestnala, hľadali správne dvere, potom bolo Mery treba registrovať. Rečová bariéra veci neuľahčovala, nakoniec to zvládol Palino so svojou základnou španielčinou a so sestričkou, ktorú za nimi vyslali aj s celkom slušnou angličtinou. Silviu zaskočilo, keď počula Palina vysloviť meno Margaréta Klasová, ale povedala si, že v
Mária Modrovich: K vode VII. – Teta Maja a zoznam utopených
Niežeby na tetu Maju celkom zabudla, len presunula túto časť svojej misie do úzadia. Každý deň sa naskytol pálčivejší problém: uzavrieť prímerie s medvedíkmi čistotnými, zvládnuť útok mravcov, naučiť sa surfovať. Prvé dni Palina priam tlačila do spolupráce, otec ju ubezpečil, že starý kamarát pomôže, iste má kontakty, vyzná sa.