Home-Tag: próza

Ivana Dobrakovová: Malá radosť môže len prospieť

Nemôžem tomu uveriť, ale keď sa ráno zobudím, hneď viem, že som chorá, je mi mdlo, točí sa mi hlava, k čomu sa pripája mierne prechladnutie, v okamihu si uvedomím, že na druhý deň som sa mala vidieť s mužom, na ktorého neprestajne myslím, a ak som chorá – doteraz sa to nikdy nestalo –, tak sa s ním

Juraj Kováčik: Bod zlomu

Zbierka poviedok motivovaná rôznorakými ľudskými príbehmi a zároveň filmami, ktoré ste buď videli, alebo ste o nich už aspoň počuli. Spisovateľ, ktorý prišiel o schopnosť čítať knihy. Muž, ktorý stratil ženu svojho života. Fotograf pri večernom fotení mora. Žena neverného muža. Nájomný vrah. Obchodník s akciami. Hráč pokru. Zlatokop. Cestujúci a pútnici, bežci a

Jaroslava Šaková: So Salingerom nikto nie je sám

Jerome David Salinger: Kto chytá v žite Slovenské vydanie Salingerovej knihy Kto chytá v žite malo šťastie na dobrý preklad. To je pre text zaradený do tzv. povinného čítania veľkou výhrou. Čítajúcu mládež má totiž šancu otráviť o čosi menej než iné knihy, ba dokonca ju zaujať. Raz darmo, Salinger je tým autorom, ktorý by sa pravdepodobne

Matej Rumanovský: Chopinova platňa

(úryvok z pripravovanej knihy) *** Od chvíle, keď prenosku s ihlou uložil na okraj platne a otočením gombíka ju dal do pohybu, stratil o ňu záujem a jeho pozornosť smerovala inam. V protiľahlom okne zaznamenal totiž pohyb, ktorý ho zamestnal natoľko, že už nič ďalšie nevnímal. S prižmúrenými očami a hlavou vysunutou nezvyčajne dopredu pristúpil bližšie k oknu, keď pritom

Joe Palaščák: SVETLO III.

Ten mladý robotník, čo prišiel s ostatnými mužmi, na teba hľadel, keď sa mu smiali. Utiekla si, cítila si sa nečistá. Potom si stála pred zrkadlom, nahá až potom, čo si zhasla svetlo. Zrkadlo sa zavlnilo a zahalilo tvoju nahotu. Mladý robotník sa volá Lopez. Vie, že si vnútri sama. Vie, ako sa voláš.

Miroslava Kuľková: Hotel Balkán

Každá balkánska krajina má svoj hotel Balkán – cudzinu aj domov, v ktorom sme dočasne, a predsa je všade. Sedem poviedok sa odohráva v siedmich balkánskych krajinách. Ich obyvatelia hľadajú cestu nielen k druhým – vzhľadom na históriu a miesta, kde žijú –, ale hlavne späť sami k sebe. Prehodnocujú vzťahy, z ktorých ujsť

Ivana Gibová: Babička©

Deväťdesiate roky, malomestské sídlisko. Detstvá, dospievania, starnutia, rozbité kolená, premočené papuče, susedia, krčmy, škôlky a školy, malomestské životy, Maria Callas a jedna Babička. Ivana Gibová vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po vydaní zvíťazila v ankete Debut

Roksolana Zharkova: Berte, hovorí ti ktosi

Bež, Euridika! „Bež“, vraveli jej, „môže to prísť každú chvíľu.“ Mestá sú obkľúčené tankami nepriateľa, cez hranice sa vlečú raketové systémy grady a smerče, na nebi krúžia bojové lietadlá namiesto jarných lastovičiek. Času je málo. Chyť svoj vystrašený cestovný kufor a rýchlo doň nahádž všetko, čím si žila a všetko, kým si bola doteraz. Vlastne nie všetko,

Joe Palaščák: SVETLO II.

V ktorýsi deň stvorenia Boh vyslovil hudbu. A hudba bola všade. Boli takí, čo o nej vedeli hovoriť prostredníctvom dĺžky strún, alebo čísel. Keď sa čísla minuli, bolo treba nájsť nové slová, nie prestať počúvať. V ušiach už dlho znie šum prúdiacej krvi. Boh stvoril viditeľné. Dlho sa zdalo, že čo je krásne, je

Joe Palaščák: SVETLO I.

Ženská postava práve teraz mĺkvo sedí na jednoduchej drevenej stoličke v miestnosti s veľkým oknom, ktorým  padá dovnútra slabé svetlo. Neviem, či je ráno, alebo večer. Vyzerá unavene, zasnene, hľadí von. Upútali ma jej ruky. Ovisnuté, zložené do lona. Končekmi prstov sa dotýka vlastných rúk, tvoriac kolísku alebo gesto po modlitbe. Ak je ráno,