Vanda Rozenbergová: Zjedol som Lautreca

(úryvok)   Mal som takmer dvadsaťštyri rokov, bol marec, všetko sa topilo a my sme sa v blate brodili k polorozpadnutým chatkám za osadou Hemjeslo. Hneď v prvej nás čakala žena, staršia a bez zubov, jednu ruku mala poškodenú obrnou. Vlasy schované pod špinavou červenou čiapkou, viseli na nej čierne tepláky a kožušinová vesta

Mária Modrovich: K vode VII. – Teta Maja a zoznam utopených

Niežeby na tetu Maju celkom zabudla, len presunula túto časť svojej misie do úzadia. Každý deň sa naskytol pálčivejší problém: uzavrieť prímerie s medvedíkmi čistotnými, zvládnuť útok mravcov, naučiť sa surfovať. Prvé dni Palina priam tlačila do spolupráce, otec ju ubezpečil, že starý kamarát pomôže, iste má kontakty, vyzná sa. Palino tajomne prisľúbil, že sa

Júlia Oreská: Posledná Havranka

Zobudila sa zo zlého sna a v tej chvíli vošlo dievča a energicky treslo dverami. Keď si všimla tmu v izbe a rozospatú Havranku, ktorá na ňu žmúrila, začala sa jej ospravedlňovať. Havranka sa na ňu placho usmiala, akože sa nehnevá. Chvíľu bolo ticho, dievča rozpačito postávalo. Zrazu, akoby sa z toho prebralo, usmialo sa a natiahlo k Havranke ruku. ,,Ešte

Mária Modrovich: K vode VI. – Spektákle a strachy

Pyžamková Terezka sa postavila na posteli. „Mami, počuješ?“ „Čo Terezka?“ (Čo zase, Terezka?) „Rieka hučí.“ Silvia sa započúvala a naozaj zachytila vzdialený šum. Bolo to pár dní po návrate z chaty, preto chvíľu zvažovala, či sa im obom zdá to isté. Potom rozoznala výpadovku na Brno dole v údolí, asi kilometer a pol pod ich ulicou. Celý večer sa

Richard Pupala: Noc s korytnačkou

V školskom klube si spravila úlohy. Ticho sedela v lavici a čakala, kým bude môcť odísť domov, a vychovávateľka chcela vedieť, prečo sa nehrá s ostatnými alebo si aspoň nekreslí; kreslí predsa rada. Dorotka neodpovedala. Stuhla v šiji a sklopila pohľad. Nemohla prezradiť, prečo nekreslí. Na ceste zo školy ju dobehol Tomy a celý

Ivana Gibová: Don’t ignore me

A zas si vianočnú šichtu zlízla Karolína, lebo ako jediná nemala deti, no kde je tu spravodlivosť, že kolegovia sa doma obžierajú kapustnicami a ona už tretí rok po sebe musí ťahať v robote do polnoci. Ešte navyše kvôli trom zúfalcom, čo tu sedia každý osve a pijú hnusné lacné vína; to budú dnes

Ján Púček: Oheň v dome

Okrúhly stôl. A pri ňom sedia. Dve ženy a jeden muž. Neuzavretý kruh. Pamätá si ten stôl, ten kus nábytku. Roky. Spoločných obedov. A štedrých večerí. Naháňačiek. Rozhovorov. I ťažkých mlčaní. Tri životy, prinajmenšom. Ale teraz sú to celkom iné Vianoce. Na stole chýba obrus. Na stole chýba svietnik i sviečka. Na stole chýba všetko, len tri páry nervóznych

Eva Urbanová: Ako Jeleňatý a Kravatý chytali atmosféru Vianoc

Ilustrácia: Radka Čabrádi Tvrdoňová Postavy Jeleňatého a Kravatého vymyslel môj ocino, keď som bola malá. Neviem, ako presne Jeleňatý a Kravatý vyzerali v jeho predstavách, ale ja som si vždy Jeleňatého predstavovala ako jeleňa, ale nie hocijakého, skrátka jeleňa jeleňatého, takého, ktorý vám ako PRVÝ napadne pri slove jeleň – MÁTE TO?

Ján Mičuch: Tomáš XX. – Gabika

Pred lekárkou fakultou je dlhý rad. Zbierku na pomoc Rumunsku vyhlásili v rádiu už ráno, no ešte po zotmení jazdí mestom húkajúca dodávka, hlas z megafónu ľuďom pripomína, aby nosili len potraviny. Tomáš má ťažký ruksak stále na chrbte. Babka s mamou mu nabalili cukor, múku a cestoviny, on sám priložil konzervy koložvárskej kapusty.

Mária Modrovich: K vode IV . – Sedem párov zateplených legín

Oficiálny dôvod jej odchodu do Kostariky: nájdenie stratenej tety. Teta s manželom zmizli v sedemdesiatomšiestom, keď sa prevalilo, že sú dvojití agenti. Obaja v neprítomnosti dostali trest smrti za vlastizradu. Husák kvôli nim dokonca zrušil cestu do Nemecka, písali to vtedy aj v novinách. Prvé roky otcovi občas prišla pohľadnica z Londýna, dedkovi posielali lieky. Potom sa presunuli do