Štefan Šimko: Pesnička

Pohmkáva si vtieravú melódiu: „Načo pôjdem domov, keď nemám nikohooo...“ Vlastne má celkom dobrú náladu, ktorú mu urobila nahlúpla pesnička. Na každý tretí takt namočí do teplej vody panvicu a do rytmu ju mydlí. „Otec sa mi žení, matka leží v čiernej zemiiiii...“ Panvica je umytá, postaví ju na jedinú elektrickú platňu, ktorá ešte hreje. Otec

Ján Púček: Predjarie

O mesiac. Teda. Asi o tridsať dní. Príde marec. Zmizne sneh. Odhalí sa vlhká zem. Zavonia. Predjarie. Tie dva-tri dni v roku. Jedinečné. Neopakovateľné. Ľahko sa dajú prepásť. Ak človek nemá nablízku záhradu. A stromy. Ak sa topí v asfalte. Prejdú okolo bez dotyku. Bez závanu. Aké nepredstaviteľné. Že už o mesiac bude po

Dominika Madro: Dediči posmrtnej ríše

(Ukážka z prológu  a úvodných kapitol/spevov fantasy románu Dediči posmrtnej ríše, voľne inšpirovaného autorkinou víťaznou poviedkou MCF 2019 Spevy troch posmrtných ríš.) --------------- Toto si hovoria o počiatku Dräkavlšania. Väčšinou pri zbere zdravej úrody. Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela kráska zahalená do čipkovaného plášťa,

Kristína Horňáková: Obrana krádeže starých fotografií

Pozerám sa na svoju mamu. Na čiernobielej fotke, ktorú som tajne zobrala z jej starého fotoalbumu, má devätnásť. Jedno oko prižmúrené, druhým sa na mňa bezstarostne díva. Obočie má mierne nadvihnuté. Jemne sa usmieva. Pôsobí tak, akoby v tej chvíli ani nemohla byť inou. Nezáleží jej na tom, ako a či ju vidím ja alebo hocikto

Peter Karpinský: Med z ľadových kvetov

(úryvok z knihy) Po zaviatej ceste sa vlieklo červené auto. Šofér by možno aj pridal, pretože šiel iba šesťdesiatkou, ale stále tak husto snežilo, že nebolo vidno ani na meter dopredu. Stierače usilovne kmitali, no veľké vločky v celých chumáčoch znovu a znovu pokrývali predné sklo auta a celú krajinu zahaľovali do bielej tmy.

Jana Bodnárová: Koža

(úryvok z knihy) K. bývala v izbe asi šesť metrov štvorcových s jedným maličkým oknom, ktorá možno slúžila ako alkovňa. K. si pod okno pritiahla stôl a kreslila pri slabom svetle. Pila litre čaju, fajčila, alebo len tak, s lakťom na stole a v dlani opretou hlavou, pozerala von. Videla dom oproti, ako rozseknutý. Na jeho bočnej ploche bol obrovský nápis

Peter Šulej: Fytopaleontológia

(úryvok z knihy) 3. Takto to predsa nemalo byť. Celé zle. Jednoducho cé zet. Peter sa zamiloval do krásnej, inteligentnej, bystrej, talentovanej, očarujúcej, pracovitej, šikovnej atď. mladej ženy. Netušil, že si s ňou berie aj svokru. Doteraz bol skalopevne presvedčený, že všetky vtipy o svokrách sú naozaj len a len vtipy. Hodia sa tak akurát

Mária Modrovich: Rozhovor s členkou kultu

(úryvky z knihy)   VII. ...? Vieš čo, potom sa mi už zdalo, že jeho hlavný životný cieľ je ísť ľuďom na nervy. ... Určite mal aj nejaké dobré vlastnosti, ale neviem si na ne spomenúť. VIII. ...? Raz sa ma na vernisáži jedna novinárka opýtala, či si myslím, že krása zachráni svet, či je

György Dragomán: Hranica

Ukážka pochádza z románu súčasného maďarského prozaika Györgyho Dragomána Hranica. Kniha vyšla vo vydavateľstve Zelený kocúr v roku 2019 v preklade Gabriely Magovej.   JEDEN Stojím na chodbe pred riaditeľňou. Pozerám na tablá, kopa absolventov v bielych košeliach. Ja budem končiť až o päť rokov. Pozerám sa na účesy, väčšina má vrkoč, chytím sa za vrkoč, rozhodnem

Vanda Rozenbergová: Spoločný nočný mier

(úryvok z pripravovanej knihy) Omývajte jej pohlavie studenou vodou, radili mame staré ženy, keď som sa narodila, pohľad na moju utýranú tváričku jej to však nedovolil, žiadna studená voda, vari stačí len pootvoriť dvere do toho kriku, čo je v ňom? Čo je v ňom? Kričiace novorodeňa, je tam toho, ktoré nie je? Ale plač neutíchal, možno