Home-literárna kaviareň

Vyhlásenie 55. ročníka Akademického Prešova

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR, REKTORÁT PREŠOVSKEJ UNIVERZITY V PREŠOVE, MESTO PREŠOV, FOND NA PODPORU UMENIA, OZ AP vyhlasujú Súťaž amatérskej umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska 55. ročník Akademického Prešova (27. 9. – 30. 9. 2021)   v kategóriách   Pôvodná literárna tvorba (poézia, próza, esej) Prijímajú sa ucelené texty, prípadne úryvky z dosiaľ nepublikovaných rozsiahlejších prác, výlučne v slovenskom jazyku, bez

Patrícia Gabrišová: Dnešné menu: Výdatná porcia českých dejín

Bohumil Hrabal: Obsluhoval som anglického kráľa Zaužívaná fráza dejiny patria víťazom je výsledkom tradičného ponímania  svetovej historiografie kladúcej dôraz na zobrazovanie tzv. veľkých dejín, a teda prelomových historických udalostí či významných osobností. Tento koncept závisel neraz od panujúcich spoločenských podmienok - je prirodzené, že kronikári či historici často zaznamenávali deje takým spôsobom, akým to

Tuctový ročník Medziriadkov priniesol výnimočné texty

Autori do 26 rokov nemusia písať do šuflíkov, na sedemdňovom pobyte im pomôžu odborníci a lektori Bazén, verše, tancovačky, rozbory.  Vzdelávacia platforma Medziriadky uzatvorila v pondelok dvanásty ročník súťaže spojenej s letnou školou literatúry v blízkosti hrádze Duchonka. Odborná porota vyberala spomedzi 612 príspevkov a na týždňové workshopy začínajúce 24. augusta dostalo pozvánku 51

Mária Modrovich: K vode II . – Najlepšia matka na svete

keď si nechceš kúpiť ďalšie náušnice, môžem ti urobiť masáž, povedala dredatá Mery, akoby odmietala Silviinu ľútosť. nie klasickú, ale energetickú, nemusím sa ťa ani dotknúť. Ale dotkla sa jej, masáž bola nakoniec až neľútostne fyzická. Mery prstami zachádzala pod záhyby kože, aby sa dostala k myofascii a uvoľnila stuhnuté svalstvo a tkanivo. Zjavne vedela,

Veronika Husovská: Verš sa pamätá asi lepšie, ale keď má človek na javisku okno, tak čáry-máry voľná tvorba…

Autor fotografie: René Miko Veronika Husovská (1985) pochádza z Prešova. Študovala na VŠMU v Bratislave a od roku 2011 je členkou hereckého súboru v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Hosťovala vo viacerých slovenských divadlách (Radošínske naivné divadlo, Štátne divadlo Košice a i.). Aktívne sa venuje aj spevu v muzikáloch, ale aj v rôznych hudobných projektoch. So svojím manželom, Martinom Husovským

Daniel Špiner: S knihou to môže byť podobne ako s vínom

Daniel Špiner (1986) má za sebou štvorročné štúdium jazzovej hudby a jazzovej interpretácie, päťročné štúdium klavíra na konzervatóriu v Košiciach a zároveň absolvoval vysokoškolské štúdiá so zameraním na klasickú vážnu hudbu. Takmer 15 rokov spolupracuje s Katarínou Koščovou, spolupodieľal sa na vzniku všetkých jej autorských albumov ako spoluautor. Niekoľko rokov koncertuje aj s Martinom Geišbergom

Ako stredoškoláci čítajú román Ladislava Mňačka Ako chutí moc

Natália Mintálová, IV.E   Ako moc zmenila štátnika? Zmenil sa v tom, ako vykonával svoju funkciu: kedysi konal, na jeho činy doteraz Frank spomína a možno nepoužíval vždy úplne správne postupy, dosiahol nimi čo potreboval (napríklad keď v Pohore protestovali a vyhlasovali, že oni budú žiť bez štátu, tak on im nechal vypnúť elektrinu,

Veronika Benikovská: Čo sa s tebou stalo?

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc Sledovať osudy mnohých slovenských autorov druhej polovice dvadsiateho storočia je cesta, ktorú sa oplatí podstúpiť. Zápas hľadania pravdy, vytriezvenia z ideálov, vyvodenia zodpovednosti.....Nie len Ladislav Mňačko, ale aj D. Tatarka či nakoniec aj L. Novomeský a iní uverili komunistickému režimu, svojou tvorbou podporovali jeho rast a znova písaním sa vykúpili zo

23. júna sa začína litera fest. Pridajte si ho do balíčka zažitia!

Po dlhej dobe je ponuka kultúrnych akcií opäť bohatá. Konečne si môžeme zapisovať do kalendára podujatia, ktoré chceme zažiť. Odporúčame vám pridať si do balíčka zažitia litera fest, ktorý sa uskutoční od stredy 23. do piatka  25. júna v bratislavskom .klube pod lampou.  Nie náhodou sa kniha považuje za jeden z najlepších darov. Dom bez

Jakub Souček: Medzi arbitrárnosťou a ikonickosťou v lyrickom texte

(v básňach Červený fúrik od Williama Carlosa Williamsa a Karawána od Huga Balla) Emil Staiger v monografii Poetika, interpretace, styl uvažuje o odlišnej percepcii lyriky oproti epike či dráme. Lyrické žánre sú podľa neho najspontánnejšie a diskurzívnosť v ich analýze nehrá hlavnú úlohu, ba niekedy je skôr prekážkou porozumenia. Čítať lyriku v tomto zmysle znamená naladiť sa na