Home-literárna kaviareň

Ivan Bohuš: Dni strávené v horách vynahradia všetky nepríjemné situácie

Ivan Bohuš (1957) je publicista, fotograf a vydavateľ. Pracuje ako meteorologický pozorovateľ Ústavu vied o Zemi SAV v Skalnatej doline vo Vysokých Tatrách. V roku 1992 založil vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, v ktorom vydáva knihy zamerané na tatranskú históriu, názvoslovie, osobnosti a dejiny športu (horolezectvo, skialpinizmus). Nadväzuje na dielo svojho otca Ivana Bohuša st. (1924 – 2018), historika a niekdajšieho

Dominika Moravčíková: Nepokoj je asi moja hlavná tvorivá metóda

Dominika Moravčíková má rada Club Mathé popíjané v ateliéri v Tabačke, marinovaný tempeh bez prílohy a sedačky chesterfield. V čase lockdownu vo voľných chvíľach nahráva chrámové zvuky košického Dómu sv. Alžbety a skladá ich do ambientnej koláže. Pomalým tempom píše poviedky a román. Na začiatok malé priznanie: úvodná báseň zbierky Deti Hamelnu vo mne

„Žiadny mŕtvy básnik neexistuje. Alebo sú mŕtvi všetci.“

Slová českého poetu Kamila Boušku prinášajú do debaty o poézii otázku o relevancii básnikov tým, či ostávajú na horizonte pamäti čitateľov aj po svojej smrti, alebo sú večne živí. Zároveň Bouška naznačuje, že mu obraz smrti nie je cudzí – nielen v poézii, ale aj v existencii literatúry ako takej. O živote aj o

Igor Smelý: Zdá sa, že sme príbehové tvory a aj svoj život potrebujeme vnímať ako zmysluplný príbeh

Igor Smelý (1967) je klinickým psychiatrom a psychoterapeutom a zároveň pôsobí ako odborný asistent na Inštitúte psychológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V odbornej oblasti sa zameriava na etické témy v psychoterapii a sociálnej psychológii, filozofické predpoklady a implikácie psychologických teórií a na interpretáciu a implementáciu novších neurobiologických poznatkov do klinickej psychológie a

Matúš Marcinčin: Dar a tajomstvo nepochopenia

(Medzi vierou, neverou a interpretáciou) Miesto náboženskej (ne)viery v živote spisovateľov, básnikov a dramatikov je vo všeobecnosti rešpektované ako relevantný fenomén pri zmocňovaní sa ich diela. Je však viera a nevera relevantnou skutočnosťou aj na strane čitateľa ako autora interpretácie toho-ktorého umeleckého textu? Prvé slovenské vydanie Chestertonovho románu Muž, ktorý bol Štvrtok vyšlo s podtitulom ... zlý

Ivana Gibová: Pre mňa tí moji zúfalci aj pacienti sny stále majú

Ivana Gibová (1985) sa narodila, aby provokovala. Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po vydaní zvíťazila v ankete Debut roka. Novelu Bordeline (2014) zinscenovalo divadlo Stoka a pražské divadlo Nekroteatro. Jej kniha Barbora, boch & katarzia (2017) bola nominovaná na cenu Anasoft

Silvia Rosivalová Baučeková: Transcendentálne požieranie

Groteskné ženské telá v dielach Margaret Atwoodovej, Jeanette Wintersonovej a Aimee Benderovej Ruský literárny vedec Michail Michailovič Bachtin vo svojej štúdii o diele Françoisa Rabelaisa popísal dve koncepcie ľudského tela: estetický ideál, ktorý dominoval v obdobiach antiky a renesancie a zobrazovanie tela ako groteskného objektu typické pre dielo François Rabelaisa. Bachtin tvrdil, že klasické telo, ktoré je štandardom v kanonických antických a renesančných

Predstavujeme vám finálovú 10-tku Anasoft litera 2021

7 žien, 3 muži, 2 debuty, 10 kníh. Odborná porota literárnej ceny vyhlásila vo vysielaní Rádia Devín 10-tku Anasoft litera 2021. Okrem diel etablovaných spisovateliek a spisovateľov sú medzi nimi aj dva debuty. Zo 165 hodnotených kníh vybrala nasledovné tituly v abecednom poradí podľa priezviska ich autorov: Lukáš Cabala: Satori v Trenčíne (Vydavateľstvo Artforum 2020)

Návrat Šľahačkovej princeznej

Marián Andričík (1964) je literárny vedec s hudobným vkusom a záujmom o estetiku piesňového textu. Erik Sikora(1986) alias Džumelec je vizuálny umelec a grafik s pesničkárskym vkusom. Z rôznych uhlov pohľadu hodnotili Šľahačkovú princeznú, legendárny album skupiny Prúdy zo 70. rokov, ktorý má v súčasnosti svoju divadelnú i knižnú podobu. Máte radi šľahačku? MA:

Pavol Sucharek: Dobrá myšlienka je vždy zároveň aj dobrou otázkou

Pavol Sucharek  pôsobí ako docent filozofie na Prešovskej univerzite. Prekladá z francúzštiny. Vo vydavateľstve Hronka mu vyšli preklady Lévinasa (Štyri talmudické čítania), Baudrillarda (Heslá) a Grosa (Filozofia chôdze). Zaoberá sa najmä súčasnou filozofiou. Profesijne vyše desať rokov pôsobíš ako docent filozofie na Prešovskej univerzite a filozofii sa venuješ aj po „pracovnej dobe“.Stalo sa ti, že si pri