Home-literárna kaviareň

Vladislav Suvák: Hipparchia mala odvahu stať sa filosofkou

Vladislav Suvák pôsobí na Inštitúte filozofie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Vo svojej pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na antickú filozofiu – sókratovské hnutie, Antisthenés, kynici, stoici – a jej interpretácie z hľadiska súčasnej filozofie. Medzi najdôležitejšie práce z posledného obdobia patria komentáre k prekladu Antisthenových zlomkov (Antisthenove zlomky, Bratislava, Vydavateľstvo UK 2013, spolu

Patrícia Gabrišová: Zaťať do živého

Milo Urban : Živý bič   Román Živý bič (1927) od spisovateľa Mila Urbana má v slovenskej literatúre - v rámci literárnej vedy či tradičného stredoškolského vzdelávania - niekoľko zaužívaných prívlastkov. Možno ho charakterizovať ako expresionistický, vojnový, psychologický a zároveň vypovedá o unanimistickej podstate slovenskej dediny (una anima - jedna duša), ktorá je formovaná

Matúš Marcinčin: K ďalekým modrým vrchom

Nás však čosi ženie, nutkanie pozrieť sa za tie modré vrchy. Územie za vrchmi, to je odveký sen a túžba. Potrebuje to každá generácia – onen sen ísť ďaleko-preďaleko. Preplavili sme sa cez oceán, aby sme... čo? Čo práve nás poháňa mocnejšie ako iných?  (Louis L´Amour)   Sen o ďalekých modrých vrchoch za oceánom stvoril Nový

Martina Buzinkaiová: Prečo sa smejeme?

Molière: Tartuffe   „Sire, jelikož úkolem komedie je napravovat lidi tím, že je baví, měl jsem za to, že v oboru, jímž se zabývám, nemohu udělat nic lepšího než napadat zesměšňujícím vylíčením neřesti své doby. A poněvadž pokrytectví je nepochybně jednou z nejrozšířenějších, nejprotivnějších a nejnebezpečnějších neřestí, napadlo mě, Sire, že bych slušným lidem

Katarína Hrabčáková: Podoby a premeny feminínnej identity v súčasnej slovenskej poézii

Dejiny slovenskej poézie písanej ženami sa nevyznačujú kontinuálnosťou, nemožno ich vnímať ani ako premeny básnických programov, avšak je podnetné sledovať tvorbu autoriek tak, ako sa utvárala v priebehu času. Mohli by sme hovoriť o postupnom skladaní individuálnych, spočiatku od seba nezávislých, hlasov do výsledného mnohohlasu. Ženská poézia v minulosti čelila mnohým problémom, nie každé obdobie histórie

Vyhlásenie 55. ročníka Akademického Prešova

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR, REKTORÁT PREŠOVSKEJ UNIVERZITY V PREŠOVE, MESTO PREŠOV, FOND NA PODPORU UMENIA, OZ AP vyhlasujú Súťaž amatérskej umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska 55. ročník Akademického Prešova (27. 9. – 30. 9. 2021)   v kategóriách   Pôvodná literárna tvorba (poézia, próza, esej) Prijímajú sa ucelené texty, prípadne úryvky z dosiaľ nepublikovaných rozsiahlejších prác, výlučne v slovenskom jazyku, bez

Patrícia Gabrišová: Dnešné menu: Výdatná porcia českých dejín

Bohumil Hrabal: Obsluhoval som anglického kráľa Zaužívaná fráza dejiny patria víťazom je výsledkom tradičného ponímania  svetovej historiografie kladúcej dôraz na zobrazovanie tzv. veľkých dejín, a teda prelomových historických udalostí či významných osobností. Tento koncept závisel neraz od panujúcich spoločenských podmienok - je prirodzené, že kronikári či historici často zaznamenávali deje takým spôsobom, akým to

Tuctový ročník Medziriadkov priniesol výnimočné texty

Autori do 26 rokov nemusia písať do šuflíkov, na sedemdňovom pobyte im pomôžu odborníci a lektori Bazén, verše, tancovačky, rozbory.  Vzdelávacia platforma Medziriadky uzatvorila v pondelok dvanásty ročník súťaže spojenej s letnou školou literatúry v blízkosti hrádze Duchonka. Odborná porota vyberala spomedzi 612 príspevkov a na týždňové workshopy začínajúce 24. augusta dostalo pozvánku 51

Mária Modrovich: K vode II . – Najlepšia matka na svete

keď si nechceš kúpiť ďalšie náušnice, môžem ti urobiť masáž, povedala dredatá Mery, akoby odmietala Silviinu ľútosť. nie klasickú, ale energetickú, nemusím sa ťa ani dotknúť. Ale dotkla sa jej, masáž bola nakoniec až neľútostne fyzická. Mery prstami zachádzala pod záhyby kože, aby sa dostala k myofascii a uvoľnila stuhnuté svalstvo a tkanivo. Zjavne vedela,

Veronika Husovská: Verš sa pamätá asi lepšie, ale keď má človek na javisku okno, tak čáry-máry voľná tvorba…

Autor fotografie: René Miko Veronika Husovská (1985) pochádza z Prešova. Študovala na VŠMU v Bratislave a od roku 2011 je členkou hereckého súboru v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Hosťovala vo viacerých slovenských divadlách (Radošínske naivné divadlo, Štátne divadlo Košice a i.). Aktívne sa venuje aj spevu v muzikáloch, ale aj v rôznych hudobných projektoch. So svojím manželom, Martinom Husovským