Home-literárna kaviareň

Peter F. ‘Rius Jílek: K (ne)tematizácii transrodovosti v slovenskej próze

Problematika rodovej identity sa v priebehu desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia začala postupne dostávať do verejného povedomia naprieč demokratickými spoločnosťami najmä prostredníctvom silnejúceho emancipačného hnutia, ktorého snahy o občiansku akceptáciu osôb primárne so sexuálnou príťažlivosťou voči rovnakému pohlaviu napokon v mnohých krajinách vyústili do legislatívneho dorovnávania práv s heterosexuálnou a cisrodovou[1] majoritou, či už vo forme substitučného inštitútu registrovaného

Alena Brindová: Vedieť uplatniť humor je úplný vrchol toho, čo môže človek v slovesnom umení dokázať

Alena Brindová, rod. Oravcová (1992) je poetka, literárna vedkyňa a publicistka z Košíc. Vyštudovala masmediálne štúdiá a literárnu vedu. Venuje sa písaniu poézie, esejistike, tvorbe pre rozhlas, prekladu filmových titulkov, knižným a filmovým recenziám a výtvarnej tvorbe. Za svoju poéziu získala ocenenia vo viacerých literárnych súťažiach pre mladých autorov a autorky (Akademický Prešov, Cena Rudolfa Fabryho, Literárna

Katarína Koščová: Milujem, keď sa s priateľmi rozprávame o knihách

foto: Patrik Minar Katarína Koščová (Prešov, Kuková) je speváčka, autorka hudby a piesňových textov. Vyštudovala filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Jej spevácke začiatky sa spájajú s britsko-slovenskou skupinou Heaven’s Shore. V roku 2005 získala víťazný titul v súťaži Slovensko hľadá Superstar. V rovnakom roku jej bola udelená cena Objav roka v ankete Slávik. Doteraz

Patrícia Gabrišová: S chuťou vanilky, tradícií a domova

Martin Kukučín : Vianočné oblátky Historička a etnologička Katarína Nadaská o Vianociach píše ako o období mimoriadne bohatom na tradície, ktorému predchádzala dôkladná duchovná a praktická prípravy. Vianočné tradície sú už po stáročia zaužívaným systémom špecifických rituálov a obradov spojených s kresťanskou vierou - narodením Božieho syna. Ich pôvod sa však čiastočne odvádza z

Juraj Nvota: Časozber nádeje

K nádeji patria, ako sestry, aj viera a láska. A keby lásky nebolo, nebolo by nič. Keď som mal šesť rokov, bol som prvák na základnej škole a prvýkrát ma, ako horúčka, schvátilo niečo ako láska. Skôr ako láska to však bola nádej, predizba lásky. Ráno som vstával s nádejou, že ju uvidím a

Michal Vašečka: O nádeji vo svete beznádeje

Nádej je zvláštna kategória na analýzu. Používame to slovo často, väčšina z nás, ale málo sa nad ním hlbšie zamýšľame. A málokto si ho sám pre seba hlbšie operacionalizuje, ako jednotka analýzy je to jednoducho ťažko uchopiteľný stav, jav, či prejav. A dôvodov je mnoho -  záleží od uhlu pohľadu, teda od paradigmy, akou

Vianoce u Jurolekovcov

Pred Vianocami v Karpatoch V októbri 2022 získal Rudolf Jurolek za zbierku Bukolika (Modrý Peter, 2021) prestížnu cenu Zlatá vlna udeľovanú za najlepšie básnické dielo publikované v predchádzajúcom roku. Porota zdôvodnila ocenenie knihy nasledujúcimi slovami: Jurolekova „prírodná lyrika plná nie-ľudských bytostí, zvierat a rastlín, sa dnes neobyčajne zhodnocuje aj mimo rámca tradičnej poézie. Jeho sústavné

Vlado Štefanič: Vždy som bol rozprávkový, iný nebudem

Vladimír Štefanič (1978) je rímskokatolícky kňaz a spisovateľ, pôsobí v Zlatej Idke v Košickej arcidiecéze. Za svoju debutovú knihu Kráľovná z Tammiru – Priatelia čarovnej vŕby (Don Bosco, 2009) získal Cenu Ivana Kraska. Séria ďalej pokračovala knihami Rafaelova cesta za snom, Srdce bieleho vlka (2010), Hora pravdy, Zabudnutý posol (2011) a Orol z kameňa, Čarovné prúty, Natálka (2012).

Laura Kladeková: Sókratovská sila

Prednedávnom som vzala susedu na výstavu košického maliara, kresliara a grafika Alexandra Eckerdta. Uprostred výstavnej sály si narýchlo prehliadla obrazy, potom sa na mňa otočila a akosi predčasne znudene sa opýtala: „A čím sa preslávil?“ Otázka, ktorá zaznela v galérii z môjho pohľadu plnej pozoruhodných umeleckých diel, ma zaskočila svojou ľahkovážnou neopodstatnenosťou. „Eckerdt sa

Martina Buzinkaiová: Komický potenciál periférie v Kšefte Víťa Staviarskeho

Víťo Staviarsky vstúpil do literatúry novelou Kivader v roku 2007, hoci prvé poviedky publikoval už koncom osemdesiatych rokov. Do slovenskej prózy vniesol málo využívaný „tematický register, ktorý je úzko naviazaný na kombináciu rómskeho prostredia a geografického (východné Slovensko) a sociálneho okraja (alkoholizmus),“ (Passia a Taranenková 2014, s. 74). Spätosť s konkrétnym priestorovým rámcom evokuje i v nasledujúcich autorových knihách najmä