Tomáš Straka: Prečo mám rád Gyula báciho

25 augusta 2020|

Mariana Volemanová z košického Artfora mi do dlaní vloží knihu a ide skontrolovať sklad. Je to ich prvá, napadne mi, keď zvieram toto „dieťa“ kníhkupectva na Hlavnej v rukách, hladím obálku, a tak, ako pri každej novej knihe doširoka otvorím väzbu a vdýchnem vôňu lepidla a papiera. Niečo podobné som už videl, o niečom podobnom som

Ľubomír Jaško: Životov je veľa a súčasne iba náš jeden jediný

4 júna 2020|

Kto prečíta Osmý život nemeckej prozaičky gruzínskeho pôvodu, začne vnímať vlastný život s väčšou miery úcty. A dostane chuť ho reštartovať s nekompromisnou odvahou. Prázdne strany Po viac ako 800 stranách veľkej rodinnej ságy je niekoľko strán prázdnych. Ide práve o tú ôsmu knihu alebo ôsmy život. Zatiaľ čisté

Katarína Gecelovská: Nahý a sofistikovaný

20 mája 2020|

Ako v dnešnej dobe hovoriť o láske? Už Umberto Eco vystihol problém muža v období postmoderny, „ktorý miluje veľmi kultivovanú ženu a vie, že jej nemôže povedať: ‘Šialene vás milujem’, pretože vie, že ona vie (a že ona vie, že on vie), že tieto slová už raz napísala Barbara Cartlandová“. Ecovým riešením je,

Laura Kladeková: Ako vychovať knihožrúta

30 apríla 2020|

Začíname na zemi v detskej izbe, kde necháme v symbiotickom vzťahu nažívať kocky s leporelom. Moje nič netušiace dieťa sa domnieva, že je to obyčajný stavebný materiál. Pri skúmaní Nenásytnej húseničky (Zelený kocúr, 2012) zisťuje, že kniha má v sebe malé otvory, čo  ho nenápadne navádza na čítanie hmatom,

Laura Kladeková: O genialite istej malej Aničky

2 apríla 2020|

Detské rúčky nevedia, ako sa knižka drží správne. Uchopia ju aj dolu hlavou a vôbec si to nemusia všimnúť. Lenže kniha O malej Aničke (Buvik 2017) od  Inger a Lasse Sandbergovcov sa nedá držať zle. Je totižto obojstranná, z jednej strany príbeh, z opačnej druhý. Rúčky sa nepomýlia a

Lenka Dzadíková: Prečítajte si túto recku

17 marca 2020|

Neviete, čo je to recka? Skrátené slovo recenzia. Napríklad, keď sa stretú divadelní vedci na predstavení, pýtajú sa navzájom: „Píšeš na to recku?“ Slovo recka by sme mohli označiť aj ako profesionalizmus, teda sociolekt spoločný pre skupinu ľudí, ktorých spája povolanie či odborná oblasť, v ktorej pracujú, napríklad divadlo. O zmapovanie

Laura Kladeková: Máte doma svojho vlastného Gruffala?

3 marca 2020|

Muži vnímajú bábätká inak. Mám niekoľkomesačného synčeka a je pre mňa Janíčko, moje Srdiečko. Odrastený syn ho však neosloví inak ako Kraken a manžel ho volá Gruffalo. Obrovská morská príšera s chápadlami potápajúcimi lode niekde v nórskom mori či veľké hnedé chlpaté čudo s rohmi, pazúrmi a fialovými ostňami?

Zdeňka Kalnická: Je (ne)možné písať bielym atramentom?

3 marca 2020|

V názve knihy Bielym atramentom s podtitulom Feministická literárna kritika a gynokritika, ktorá vyšla v roku 2019 v knižnej edícii ASPEKTU, Stanislava Chrobáková Repar použila známu metaforu francúzskej teoretičky a spisovateľky Helène Cixous zo Smiechu Medúzy. Pre H. Cixous písať bielym atramentom znamenalo predovšetkým „ženské písanie“ (écriture féminine) a základom metafory bola asociácia ženy

Katarína Gecelovská: Zo zadných izieb vyšli šeptuchy

3 marca 2020|

Alena Sabuchová vydala v roku 2016 poviedkovú zbierku Zadné izby s jednofarebným, nenápadným obalom a pozoruhodnými príbehmi. Na poviedku Dora a Rado o živote hrobárovej dcéry nadväzuje románom s tajuplným názvom Šeptuchy, ktorý sa odohráva v poľskom Podlasí. Autorka strávila nejaký čas v zapadnutnom regióne pri hraniciach s Bieloruskom a fascinovaná tamojšími poverami, tradíciami a legendami zachytila na papieri magický

B. B. Grünmannová: Posledná láska baby Dune

24 februára 2020|

Alina Bronsky nie je skutočné meno autorky ale iba pseudonym. Narodila sa v Rusku v roku 1978, vyrastala v Nemecku, kde pracuje, tvorí, má rodinu. Hovorí, že má v sebe dve samostatné entity. Nemecká, ako inak, je tá racionálna, profesionálna a ruská časť jej ja, tiež ako inak, ovláda jej citový a rodinný život. Jej

Sibyl Marmorstein: Vyzrel Dawkins na pánbožka?

13 februára 2020|

Možno si spomínate na môjho synovca – toho, ktorý ma upozornil na STARMUS, fenomén mne dovtedy neznámy. Na potulky za poznaním sme sa tentokrát spolu vybrali do Olomouca na Academia Film – festival vedecko-popularizačných filmov, aby sme tam naživo stretli nikoho menšieho než Richarda Dawkinsa. Vo svojom vystúpení sa

Michaela Olejárová: Odpustenie opustenej

15 januára 2020|

„Kradla som čas sebe, dávala som ho jemu, aby bol silnejší. Odsunula som svoje túžby, venovala som sa tým jeho. Pri každej jeho kríze som hodila svoje za hlavu a utešovala ho. Stratila som sa v jeho minútach, hodinách, aby sa dokázal sústrediť. Starala som sa o byt, o jedlo, o deti, o všetky tie

Veronika Andrejková: Trhlina s trhlinami

8 januára 2020|

Jozef Karika je u čitateľov populárnej literatúry známy autor, prevažne píšuci o slovenskej mafii. S románom Trhlina sa však už po druhýkrát (po knihe Strach) pokúsil napísať niečo ako slovenský horor a po prvýkrát sa dostal aj do úzkeho výberu Anasoft Litera. Pozrime sa teda či oprávnene. Je Trhlina naozaj taká dobrá? Na vykreslenie

Ján Golian: Povedz mi ako sa voláš, ja Ti poviem kým si

8 januára 2020|

Jednou zo základných úloh dejín je interpretácia minulosti. Ak sme mali v školách šťastie na dobrých učiteľov, dokázali nás z dejín poučiť aj pripraviť do života. Ešte zaujímavejšou úlohou histórie je, keď sa jej skúmanie dotkne aj nás osobne a čosi nám prezradí o našich koreňoch či rodinnom príbehu. Takéto skúmanie nemusí byť len

Ľubomír Jaško: Prekvapenia sú zábleskom božského

9 decembra 2019|

„Ľudia, ktorí hľadajú svoje stabilné miesto, musia zostať na ceste. Napríklad aj takto môže znieť jedno z paradoxných posolstiev Laurusa. Svätí putujú bez výčitiek voči nepodarenému údelu, lebo vidia pod povrch obyčajnosti.“ Bez bremena času Laurus je výnimočný román a literárna senzácia z končín, voči ktorým sme až príliš