Martina Buzinkaiová: O potrebe spoznať sa nanovo

12 novembra 2020|

Rachel Cusk, ocenená autorka memoárových kníh a viacerých románov, v prvej časti románovej trilógie Obrys (2020) stvárňuje tému problémových medziľudských vzťahov originálnym spôsobom. Kniha je koncipovaná ako séria rozhovorov, v ktorých sa striedajú témy manželstva, nevery, rozvodu, starostlivosti o deti, starnutia, ale aj úvahy o literatúre, povahe bytia či nevyhnutnosti bolesti. Hlavnou postavou a rozprávačkou

Nikola Murgašová: Minulosť, prekliatie alebo dar?

6 novembra 2020|

Mojou vášňou nebolo nikdy čítanie kníh, ktorých obsah odkazoval na udalosti druhej svetovej vojny, hoci mi mama pravidelne prízvukovala, že keď prečítam aspoň jednu, že keď aspoň raz privoniam k príbehom ľudí, ktorých životy sa nečakane diametrálne zmenili, už nikdy svoj smäd po hlbšom poznaní ich osudov neuhasím. A mala

Katarína Chovancová: Žijeme vojnou

6 novembra 2020|

Depeše, hovorím si, že to možno bude celkom fajn. Podnadpis: „Vojna! Drogy! Dobrodružstvo!“ očakávania ešte zvyšuje. Začínam a hneď prvá strana rúca moje predstavy. Nejde totiž o prvú ani druhú svetovú vojnu, ale o vojnu vo Vietname. Kompozícia je veľmi divoká, čo mi na jednej strane veľmi vyhovuje, na druhej

Zuzana Klučárová: Kam sa pobrať, keď zo sveta niet úniku?

30 októbra 2020|

„Ásta a ja sme si na seba našli optimálny čas a miesto – daždivú sobotu a tichý prázdny byt. Prečítala som ju bez prerušenia a za osem hodín mi dokázala roztrhať i nanovo pozašívať srdce. Tento efekt by zrejme nemala rozkúskovaná na cestách v trolejbuse alebo ako uspávanka na

Ľubomír Jaško: Experiment s názvom život

22 októbra 2020|

 „Umenie radosti patrí ku knihám, ktoré stihli už napísať vlastný príbeh. Teda ešte iný – nie iba ten literárny, v knihe vyrozprávaný.“ Kniha s ťažkým pôrodom Hoci sa o rozsiahlej próze talianskej autorky rozpráva ako o veľkolepom, súčasne výstrednom a neodolateľnom príbehu, nejde o bestseller začínajúcej spisovateľskej hviezdy. Autorka

Jana Golianová: Empatiou proti bolesti – o dvoch knihách Anny Bolavej

20 októbra 2020|

Anna Bolavá získala v roku 2016 za svoj debutový román Do tmy literárne ocenenie Magnesia Litera. Hlavnou postavou diela je Anna Bartáková, svojrázna prekladateľka a zberateľka liečivých rastlín. Na hranici juhočeského malomesta sa pasuje so svojou osamelosťou, láskou k zberu a sušeniu bylín a čoraz väčšou fyzickou a psychickou slabosťou. Prejavuje pokoru a poddajnosť

Katarína Gecelovská: V bruchu veľknihy

28 septembra 2020|

Portugalský spisovateľ Afonso Cruz rozpráva príbeh chlapca Eliasa Bonfima, ktorý na svoje dvanáste narodeniny nečakane zistí, že jeho otec nezomrel na infarkt, ako mu vždy hovorili. Ako vášnivý čitateľ tajne čítaval aj pri práci na daňovom úrade, schovávajúc si romány pod tlačivami. Jedného dňa sa tak zahĺbil do Ostrova

Tomáš Straka: Prečo mám rád Gyula báciho

25 augusta 2020|

Mariana Volemanová z košického Artfora mi do dlaní vloží knihu a ide skontrolovať sklad. Je to ich prvá, napadne mi, keď zvieram toto „dieťa“ kníhkupectva na Hlavnej v rukách, hladím obálku, a tak, ako pri každej novej knihe doširoka otvorím väzbu a vdýchnem vôňu lepidla a papiera. Niečo podobné som

Ľubomír Jaško: Životov je veľa a súčasne iba náš jeden jediný

4 júna 2020|

Kto prečíta Osmý život nemeckej prozaičky gruzínskeho pôvodu, začne vnímať vlastný život s väčšou miery úcty. A dostane chuť ho reštartovať s nekompromisnou odvahou. Prázdne strany Po viac ako 800 stranách veľkej rodinnej ságy je niekoľko strán prázdnych. Ide práve o tú ôsmu knihu alebo ôsmy život. Zatiaľ čisté

Katarína Gecelovská: Nahý a sofistikovaný

20 mája 2020|

Ako v dnešnej dobe hovoriť o láske? Už Umberto Eco vystihol problém muža v období postmoderny, „ktorý miluje veľmi kultivovanú ženu a vie, že jej nemôže povedať: ‘Šialene vás milujem’, pretože vie, že ona vie (a že ona vie, že on vie), že tieto slová už raz napísala Barbara Cartlandová“. Ecovým riešením je,

Laura Kladeková: Ako vychovať knihožrúta

30 apríla 2020|

Začíname na zemi v detskej izbe, kde necháme v symbiotickom vzťahu nažívať kocky s leporelom. Moje nič netušiace dieťa sa domnieva, že je to obyčajný stavebný materiál. Pri skúmaní Nenásytnej húseničky (Zelený kocúr, 2012) zisťuje, že kniha má v sebe malé otvory, čo  ho nenápadne navádza na čítanie hmatom,

Laura Kladeková: O genialite istej malej Aničky

2 apríla 2020|

Detské rúčky nevedia, ako sa knižka drží správne. Uchopia ju aj dolu hlavou a vôbec si to nemusia všimnúť. Lenže kniha O malej Aničke (Buvik 2017) od  Inger a Lasse Sandbergovcov sa nedá držať zle. Je totižto obojstranná, z jednej strany príbeh, z opačnej druhý. Rúčky sa nepomýlia a

Lenka Dzadíková: Prečítajte si túto recku

17 marca 2020|

Neviete, čo je to recka? Skrátené slovo recenzia. Napríklad, keď sa stretú divadelní vedci na predstavení, pýtajú sa navzájom: „Píšeš na to recku?“ Slovo recka by sme mohli označiť aj ako profesionalizmus, teda sociolekt spoločný pre skupinu ľudí, ktorých spája povolanie či odborná oblasť, v ktorej pracujú, napríklad divadlo. O zmapovanie

Laura Kladeková: Máte doma svojho vlastného Gruffala?

3 marca 2020|

Muži vnímajú bábätká inak. Mám niekoľkomesačného synčeka a je pre mňa Janíčko, moje Srdiečko. Odrastený syn ho však neosloví inak ako Kraken a manžel ho volá Gruffalo. Obrovská morská príšera s chápadlami potápajúcimi lode niekde v nórskom mori či veľké hnedé chlpaté čudo s rohmi, pazúrmi a fialovými ostňami?

Zdeňka Kalnická: Je (ne)možné písať bielym atramentom?

3 marca 2020|

V názve knihy Bielym atramentom s podtitulom Feministická literárna kritika a gynokritika, ktorá vyšla v roku 2019 v knižnej edícii ASPEKTU, Stanislava Chrobáková Repar použila známu metaforu francúzskej teoretičky a spisovateľky Helène Cixous zo Smiechu Medúzy. Pre H. Cixous písať bielym atramentom znamenalo predovšetkým „ženské písanie“ (écriture féminine) a základom metafory bola asociácia ženy