Fakt, že príroda je všade vôkol nás, si uvedomujem vždy, keď som jej súčasťou alebo vzdialeným pozorovateľom. Sedím v autobuse a v rukách držím knihu Projekt vlk. Cez okno sledujem polia a lesy v diaľave. Potom ma však upútajú ľudia sledujúci tieto scenérie. Hľadia a snívajú, možno rozmýšľajú alebo zabúdajú na svoje problémy. Cítia sa pokojne, lebo našli miesto, kde púšťajú svoje myšlienky do neznáma. Príroda ich láskavo oslovuje a láka, garantuje im nájdenie odpovedí na otázky, ktoré im sužujú život. Letmo kontrolujem, koľko uvidím zdvihnutých hláv. Na moje počudovanie ich nie je málo. Tak títo ľudia vyzerajú, myslím si, akoby do prírody najradšej ušli. A keď dôjde na lámanie chleba, tak si uvedomia, že v prírode číha rôzne zlo a vlastne nie je taká dokonalá, ako sa na prvý pohľad zdá…

V knihe, ktorú mám v rukách, sa autor Lars Berge zamýšľa nad množstvom otázok. Motív vraždy mladej ženy vo švédskej zoologickej záhrade svorkou civilizovaných vlkov je doplnený o polemiku nad vzťahom človek zviera. Reportážna kniha, ktorá sa sprvoti môže zdať ako detektívny román, vie v človeku vzbudiť neľahké premýšľanie. Musí sa pripraviť na neprestávajúce valiace sa vlny náročných tém, s ktorými bojujeme každý deň. Autor ponúka čitateľovi na riešené otázky kladné aj záporné výpovede, argumenty za a proti. Rôzne uhly pohľadu. Je to skutočne prepracované a detailne spracované dielo.

Vlka už od detstva vnímame ako zápornú postavu v literatúre pre deti a mládež. Inde ho však uvádzajú ako rozumného a inteligentného tvora. Ako mohol takýto tvor zaútočiť na ženu vo výbehu, ktorú považoval za svoju matku? Prejavili sa v ňom pudy dravca a lovca? Išlo len o hru alebo ju vyzýval na súboj na život a na smrť? Nuž, my ľudia môžeme len hádať. Nikdy sa pravdivú odpoveď nedozvieme. Nikdy sa totiž nenaučíme ,,jazyk vlkov“. Ani keby sme pri nich trávili celé dni. Nevieme, čo máme od zvierat očakávať. Človek je jedným z najrozumnejších a najemočnejších stvorení na Zemi a napriek tomu sa sám v sebe stráca. Ako potom takto zraniteľný a nevyspytateľný tvor, človek, očakáva, že pochopí činy nemých zvierat? Veď nechápe ani ľudí navôkol, ktorí rozprávajú, a ani seba samých.

Situácia ohľadom napadnutí, zranení či úmrtí sa netýka len vlkov. Týka sa celej nebezpečnej živočíšnej ríše. Ako s ňou máme teda vychádzať? Asi by sme ju nemali väzniť a ukazovať na obdiv len kvôli ľudskej zábave. Kontakt človeka so zvieraťom nás môže priučiť mnohému, ale musíme brať ohľad na rôzne komplikácie a aj málo očakávané možnosti vyvrcholenia situácie.

Táto kniha je hodná prečítania, lebo človeka núti uvažovať o ľudskej podstate a živote našich priateľov, zvierat, ktorým by sme sa mali snažiť porozumieť a pokúšať sa o súlad a rovnováhu s nimi.

Lars Berge
Projekt Vlk
Preložil Jozef Zelizňák
Absynt, 2021

Recenzia získala druhé miesto v kategórii finálnych úloh v Čitateľskej cene vydavateľstva Absynt.

Volám sa Patrícia Najšelová, mám osemnásť rokov. Navštevujem osemročné gymnázium v Martine. V budúcnosti by som (sa) chcela učiť slovenčinu a nemčinu. Pripravujem sa na Univerzitu Komenského.
Jedinú vec, ktorú na sebe považujem za skutočne vzácnu a unikátnu, sú moje myšlienkové pochody. A znamienko pri nose.
Už v detstve mi prišlo na um, že rozmýšľam o čosi viac ako ostatní. A že moje myšlienky majú v sebe veľa pocitov. A umenia. Túto vlastnosť si neopísateľne vážim a najmä ona mi pomáha písať také neobyčajné texty. Takisto som si na sebe všímala záujem o čítanie, a ako obdivujem autorov.
Zvláštnosť literatúry mi odkryla prvýkrát moja mamina, keď ma učila recitovať. Vždy som sa rýchlo učila a ľahko si naučené pamätala. Mama sa to teda rozhodla využiť. V recitovaní sa mi spočiatku nedarilo, no neskôr som prišla na to, že keď sa do rozprávania zahĺbim a precítim ho, divákovi prenesiem ten správny dojem.
Momentálne sa písaním zapájam do rôznych súťaží. Za môj najväčší úspech považujem prvé miesto na celoslovenskej súťaži ,,Hodžova esej“. Verím, že moje nadšenie pre literatúru a vášeň pre písanie a čítanie nikdy nevyprchá.