V aktuálnom príspevku nájdete pokus o zmysluplný prierez odkazov na psychologicky orientovanú literatúru o ženách, no rozhodne nie len pre ženy. Čím viac ľudí – pokojne aj partnerov, bratov, strýkov či otcov – bude rozumieť špecifikám „ženských svetov“, tým inkluzívnejší, rešpektujúcejší, slobodnejší a kvalitnejší život budeme môcť žiť my všetci a všetky.
Britská novinárka, autorka, feministka, aktivistka zaoberajúca sa otázkami genderovej (ne)spravodlivosti a držiteľka britského rytierskeho titulu Caroline Criado Perez vás v knihe Neviditeľné ženy prevedie dátami, štatistikami a konkrétnymi príkladmi rodovej nerovnosti a znevýhodneniami žien, ktoré majú dopad na ich každodenný život. Bez hnevu, odvolávajúc sa na (niekedy až bizarné) fakty, poukáže na svet, v ktorom normy dominantne vytvárajú muži pre mužov, čím sa ženy stávajú neviditeľnou a nespravodlivo systémovo prehliadanou skupinou.
V knihe 13 věcí, které psychicky silné ženy nedělají, sa dočítate o inšpiratívnych tipoch, ako si vybudovať psychickú silu, rezilienciu a praktické návyky, ktoré vedú k dosiahnutiu lepšej verzie nás samých. Autorka knihy, Amy Morin, americká psychoterapeutka a medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti mentálnej sily, vychádza vo svojich textoch z psychologických výskumov a vlastnej terapeutickej praxe.
Zo špecifickejších tém tentoraz vyberám literatúru poukazujúcu na problematiku násilia páchaného na ženách, vyrovnávanie sa s bezdetnosťou a Aspergerov syndróm zo ženskej perspektívy.
Kniha Bez súhlasu od kolektívu autoriek (Petra Havlíková, Eva Bartáková, Sára Činčurová, Zuzana Bendíková, Katarína Danová, kresťansko-ekumenické zoskupenie RFK, Zara Kromková a Alma Lily Rainer) sa formou esejí venuje diskurzu o sexuálnom násilí v českom a slovenskom prostredí. Hovorí o udržiavaní tzv. kultúry znásilnenia – o súbore postojov a presvedčení, ktoré jednak ospravedlňujú páchateľov násilia a bagatelizujú, či normalizujú násilie, a jednak umlčiavajú osoby, ktoré sexuálne násilie zažívajú alebo zažili, prípadne sa naň snažia poukázať.
Ria Gehrerová, reportérka a editorka Denníka N, v knihe Bola to láska, upozorňuje na problematiku kontrolujúcich a násilných partnerských vzťahov. Odvíja sa od fatálne končiaceho násilia páchaného voči ženám – štatistiky, že na Slovensku takmer každý mesiac zomrie jedna žena rukou svojho partnera. Z psychologického, sociálneho a legislatívneho hľadiska vysvetľuje, ako sa žena do násilného vzťahu dostane, aké mechanizmy ju v takom vzťahu udržiavajú, aký enormný pocit ohrozenia a strachu je v týchto vzťahoch prítomný, ako bagatelizujúce správanie a presvedčenia ostatných sťažujú možnosť úniku žien z násilných vzťahov, ale aj ako môže pomôcť štát, polícia, inštitúcie a centrá krízovej intervencie, či my – bežní ľudia, keď zaznamenáme kontrolujúce, mocenské, devalvujúce alebo priamo fyzicky násilné správanie voči ženám.
Jody Day v knihe Žijte neočekávaný život otvára tabu bezdetnosti a sprevádza ženy, ktoré z rôznych dôvodov nemohli alebo nestihli byť mamami. Súcitným, empatizujúcim, ale tiež nádejným a konštruktívnym spôsobom v 12-tich kapitolách analyzuje štádiá smútku, hnevu, (seba)obviňovania či bezmocnosti z bezdetnosti. Pomáha s procesom vyrovnávania sa s touto realitou množstva žien a párov a navrhuje spôsoby, ako postupne preliečiť vnútorný smútok a pocit straty neexistujúceho dieťaťa a realizovať zmysluplný a plnohodnotný život napriek nenaplneniu túžby po biologickom rodičovstve.
Americká autorka Rudy Simone sa šiestimi bestsellermi o ženách na autistickom spektre stala ich prirodzenou hovorkyňou. V knihe Aspergerka odkláňa pozornosť od bežných predstáv o tejto neurovývinovej divergencii špecificky k ženskej populácii. Venuje sa výnimočne bohatej predstavivosti „Aspergeriek“, neobvyklým záujmom, rutinám, škole, problémom v dospievaní, vzťahom, náchylnosti k zmyslovému preťaženiu, píše o kariére aj ťažkostiach s výkyvmi nálad alebo depresiou. Snaží sa identifikovať hlavné rozdiely medzi mužmi a ženami s Aspergerovým syndrómom, no nezabúda ani na rodičov a priateľov dievčat a žien na autistickom spektre, ktorí sú súčasťou ich sociálneho sveta.

Patrícia Vesel Ganoczyová (1982) pracuje ako klinická psychologička a psychoterapeutka v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Jej klientelu tvoria deti, tínedžeri, dospelí, páry aj rodiny. Spolupracuje s občianskym združením Saplinq, ktoré podporuje osvetu, vzdelávanie a zlepšovanie podmienok pre dôstojný život queer ľudí na Slovensku. Šestnásť rokov sa lektorsky podieľa na literárnom projekte Medziriadky. Prispieva do relácií o sociálno-psychologických fenoménoch pre Slovenský rozhlas, píše prózu a konzultuje prozaickú a dramatickú tvorbu autorov a autoriek, ktoré obsahujú psychologické témy.







